Váha slova

4. 4. 2016

Paradoxne, čím viac sa kladie dôraz na individualitu, osobný rozvoj a ľudské práva (bez vyváženia povinnosťami), tým menej nám vyrastá skutočných osobností. A nezmeníme to tak, že budeme osobnosťou nazývať bárskoho, aj malé deti.

5. 4. 2016

Všetkého veľa škodí. Aj priveľké množstvo informácií – najmä ak sú protirečivé a my nemáme možnosť overiť si ich pravdivosť a adekvátne ich spracovať vo svojej mysli. Taká lavína informácií vedie skôr k nedorozumeniam a vnútornému nepokoju. Nehovoriac o tom, že čím viac sa rozpráva, tým menej sa počúva. Problém nie je v samotnom jazyku, v slovách, ale v jeho svojvoľnom používaní a zneužívaní.

6. 4. 2016

Skrze životné príbehy a skúsenosti, ich zapamätávanie a spätné uchopovanie, prehodnocovanie a usúvzťažňovanie, v istom zmysle dotvárame sami seba, formujeme svoj svetonázor, ale aj projektujeme budúcnosť.

7. 4. 2016

Neponáhľať sa a čakať. To sa dnes nikomu nepáči. Chceme mať všetko a hneď. V konečnom dôsledku na tú netrpezlivosť doplácame, deprimuje nás a drží v neustálom časovom strese.

8. 4. 2016

Dnešný človek akosi nevie prijať ten fakt, že skutočné je, resp. môže byť aj to, čo si nevie vysvetliť, čo presahuje schopnosti jeho rozumu.

9. 4. 2016

Povinnosť ma zaviedla do obchodného centra. Badám, že tento výtvor konzumu nahrádza mnohým ľuďom kostol, krčmu aj kultúrny dom. Nič proti pokroku, len aby nám napokon neublížil.

10. 4. 2016

Koncert Kandráčovcov. Pekné, veselé, ovlažujúce vystúpenie. Slovenský folklór, a vôbec ľudová kultúra, je velebným dôkazom veľkosti nášho ľudu. Ani moderní existencialisti nevymysleli také obrazy duše a také opisy životných pocitov, aké možno nájsť povedzme v horehronských piesňach.

11. 4. 2016

Silnie vo mne pocit, že po štvrťstoročí sa znova ocitáme na rázcestí. Spoločnosť sa musí rozhodnúť ako ďalej, ktorou cestou ísť. Prirodzene, v takejto situácii dochádza k triedeniu duchov, lebo je takmer nemožné zostať bokom a tváriť sa, že o nič nejde.

12. 4. 2016

Aj keď sa to zväčša zahmlieva, prekrucuje a všelijako podivne zdôvodňuje, faktom je, že politika Západu spôsobuje kresťanstvu na Blízkom východe veľké rany. Otázkou zostáva, či je za tým hlúpa nevedomosť, pomýlenosť, alebo nedajbože zámer (nemožno to vylúčiť!).

13. 4. 2016

Akú váhu má slovo? Keď si uvedomíme, že v minulosti sa pre slovo žilo aj umieralo, tak sa musíme zhroziť z toho, aká vyprázdnená je dnešná reč. Problém so vzájomným porozumením a s devalváciou slova, ako sa zvykne hovoriť, má hlboké korene a súvisí do značnej miery s atomizáciou spoločnosti. Totiž na to, aby sme si mohli porozumieť, potrebujeme takpovediac verejný jazyk, budovaný na spoločnej kultúre a na spoločnom uznávaní istých hodnôt, a potrebujeme tiež kritériá, podľa ktorých sa dá posúdiť správnosť reči (myslenia). Ďalším nevyhnutným predpokladom dorozumenia je zodpovednosť v používaní jazyka.

14. 4. 2016

Vraciam sa k poézii Miroslava Válka. Považujem ju za hodnotnú a inšpiratívnu. K mojim najobľúbenejším patrí báseň Ohýbači železa – poetická momentka so štipkou pátosu.

15. 4. 2016

Klávesnica namiesto pera, monitor namiesto papiera, počítač namiesto knihy, kopírovanie namiesto tvorenia... To všetko človeka ohlupuje.

16. 4. 2016

Desivým príkladom takzvanej genderovej ideológie sú „rodovo neutrálne toalety“. Niekde na Západe už naozaj sú: prístupné osobám každého pohlavia a každej sexuálnej orientácie. Aj u nás som zachytil hlasy podporujúce takéto praktiky. Istá osoba argumentovala tým, že aj doma máme len jeden (spoločný) záchod... Radšej to nedomýšľajme.

17. 4. 2016

Nedeľa dobrého pastiera. Giovanni Papini (v knihe Život Krista) takto píše o tých, čo sa pokúšajú zabiť Ježiša v srdciach ľudí: „Sprostí nafúkanci, ktorí pokladali knižnice za maštale; vo vzduchu sa vznášajúce mozgy, ktoré si namýšľali, že sa dotýkajú nebies, keď vystupujú v balóne filozofie; profesori, omámení ako satyrovia filológiou a metafyzikou, sa ozbrojili – a s heslom Človek to chce! – tiahnu ako nejakí križiaci proti Krížu... A predsa, čo sa aj zmárnilo toľko času a dôvtipu, Krista ešte nevypudili zo zeme.“

18. 4. 2016

Výsledky nedávnych parlamentných volieb, ako sa javí, znervóznili väčšinu našich politikov. Vidno to na ich vystupovaní v médiách. Politické diskusie už dlho neboli také vyhrotené, nepokojné, útočné. Viacerí sa neovládli a obligátne (pokrytecké?) vykanie nahradili chvíľkovým tykaním. Žeby ich tak vyľakal nástup kotlebovcov?

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci glosár: Sila a slabosť

::

Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.