Zachovanie si národnej kultúry

Ilustrácia: Arpád Horváth

V procese európskej integrácie sa bude čoraz väčšmi tlačiť do popredia nutnosť zachovania si národnej kultúry, pretože tie spoločenstvá, ktoré si nedokážu zachovať národné kultúrne bohatstvo, stratia postupne svoju identitu a sú odsúdené doslova na zánik. Aby neboli pohltené týmto trendom, nemôžu sa striktne dodržiavať jednotného bruselského scenára. Kultúra je jednou z mála sfér možnej osobitosti a odlišnosti od ostatných kultúr, je to priestor zachovania si svojbytnosti.

Žiaľ, tento názor sa verbálne pertraktuje, no málo sa v tejto sfére robí... A nie sú to iba známe folklórne aktivity, tlač, tanečná, piesňová či filmová tvorba, prípadne umelecké pamiatky. Ale je to najmä tvorba nových umeleckých hodnôt, teda – tvorba dramatická, literárna, hudobná, výtvarná, tanečná, architektonická. Je to aj kultúra jazyka a reči a tiež komplex aktivít osvetového charakteru. U nás existuje ešte aj zopár ochotníkov, ktorí vyvíjajú s dávkou entuziazmu nekomerčnú činnosť za tzv. vatikánsku menu – Pánboh zaplať! Čo nie je zanedbateľný poznatok, je hodný aspoň povšimnutia.

O tom, že existujú ľudia – autori, ktorí  vedia vytvoriť aj kus umeleckej roboty bez nároku na odmenu, prípadne za znížené honoráre, svedčia aj aktivity z nášho satiricko-humoristického prostredia, najmä organizovanie výstav a prezentácie pôvodnej slovenskej tvorby. A hoci zatiaľ bez adekvátneho povšimnutia, aj to prispieva k potenciálu národného bohatstva, ktoré treba zachovať a ak sú možnosti i podporiť. Veď napokon, človek nie je živý iba chlebom, a čosi treba vykonať už aj z dôvodu spomenutej pohlcujúcej európskej integrácie.

Milan Kupecký