Deformovanie demokracie

19. 4. 2016

Marcové parlamentné voľby prebehli v podstate bez problémov. Boli slobodné a legitímne. Formálne ich výsledky nikto nespochybňuje, ale v skutku sa tak deje. Svedčia o tom neustávajúce vlny nenávisti, osočovania, ignorancie, ktoré prichádzajú z viacerých strán. Občan už z toho môže byť znechutený, dezorientovaný, ale aj rozhorčený.
Zvláštne, ľudia pasujúci sa za veľkých demokratov de facto spochybňujú výsledky demokratických volieb, urážajú tých, čo sa im znepáčili, nazývajúc ich zlodejmi, vyvrheľmi, fašistami... Tak potom ako? Demokracia odtiaľ potiaľ? Demokracia „enem pro nás“?

20. 4. 2016

Spomínam si na deväťdesiate roky. Verejná diskusia bola po páde totality živá a otvorená. Slobodne sa hovorilo o všetkých historických, politických, spoločenských témach a problémoch. Slobodne sa prezentovala rôznosť názorov. A dnes? Dnes je to všetko nejakým spôsobom obmedzené, preklopené na jednu stranu – vraj modernú, demokratickú, humánnu a tolerantnú. A tí, čo ostali na druhom brehu, sú donekonečna znevažovaní a nenávistne odstrkovaní.

21. 4. 2016

Každý človek má isté (limitované) množstvo času a síl. Keď sa bude zaoberať hlúposťami a zbytočnosťami, keď sa bude vybíjať v prízemných sporoch, nedostane sa k tomu, čo je dôležitejšie a lepšie. Preto záleží na sebadisciplíne a správnom rozlišovaní. Prirodzene, inak to vníma mladý človek a inak – s väčšou naliehavosťou – človek starší.

22. 4. 2016

Verejná diskusia sa sploštila, je obmedzovaná takzvanou politickou korektnosťou a novými formami demagógie. Súkromná či polosúkromná diskusia je zas ovplyvňovaná existenčnými ťažkosťami, ale aj ľahostajnosťou a otupenosťou, mentalitou konzumu... Ako si pomôžeme, keď o nadprirodzenú Božiu pomoc nestojíme?!

23. 4. 2016

Slovensko patrí medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou. Obdobne, keď súčasnosť porovnáme s minulosťou, ešte nikdy na tomto území sa ľudia (v priemere) nemali po materiálnej stránke lepšie ako teraz. Obyvateľstvo to však vníma inak. Ako je to možné?
Vplýva na to podľa mňa niekoľko faktorov, spomeniem tri:
1. Za súčasnú životnú úroveň mnohí zaplatili privysokú cenu – zadlženosť jednotlivcov, rodín i štátu je enormná a stále rastie. Ľudia, nad ktorými visí Damoklov meč splátok, dlžôb či exekúcie, nemôžu byť spokojní.
2. Sociálne rozdiely vyvolávajú napätie, prehlbuje sa priepasť medzi chudobnými a bohatými, medzi obyčajnými ľuďmi a držiteľmi moci.
3. V spoločnosti sa vytvorila nepriaznivá atmosféra. Ľuďom sa ponúka nafúknutá reklama, lacná zábava a falošná prosperita. Z overených hodnôt i skutočných osobností sa mnohí otvorene smejú. Ľudia cítia a uvedomujú si, že kresťanský hodnotový systém, v ktorom boli vychovávaní, je znevažovaný a z viacerých strán spochybňovaný, a tak strácajú vnútornú istotu, nevedia, ktorou cestou ísť.

24. 4. 2016

Profesor František Vnuk publikoval v dvojtýždenníku Kultúra (č. 8/2016) úvahu o vzrastajúcej sekularizácii verejného života, ktorá v niektorých západných krajinách dosiahla už priam tragické rozmery. Kladie otázku, ako možno vysvetliť terajší úpadok náboženstva, kresťanskej kultúry a kresťanského povedomia. Pri hľadaní odpovede si všíma zistenia americkej spisovateľky a výskumníčky Mary Eberstadtovej.
V článku sa píše: „Také dôvody, ako zvýšená životná úroveň, vyšší stupeň vzdelanosti, závratné pokroky vo vede, katastrofa dvoch svetových vojen a podobné vysvetlenia, dávajú – podľa nej – len neúplnú a často iba náhodnú odpoveď.“ Rozhodujúci je rodinný faktor: „Keď je rodinná štruktúra narušená, rodina nemôže fungovať ako prevodová páka viery a morálnych hodnôt, na ktorých európska kultúra spočíva.“
Nie náhodou sa negatívne sekularizačné a demoralizačné trendy najvypuklejšie prejavujú v tých štátoch, ktoré prvé začali uvoľňovať pravidlá rodinného života: „Úpadok rodiny nevyhnutne prináša so sebou úpadok viery a tým aj mravnú krízu spoločnosti.“

25. 4. 2016

V prvom kole prezidentských volieb v Rakúsku zvíťazil kandidát strany FPÖ (Slobodná strana Rakúska) Norbert Hofer, ktorý presadzuje lepšie zabezpečenie hraníc proti nelegálnej migrácii a obhajuje tradičné hodnoty. Do volieb šiel s heslom: Rakúsko na prvom mieste.

26. 4. 2016

Politická mapa Európy sa mení. Ešte stále sa hovorí o prekvapeniach, ale – samozrejme – časom sa prekvapenia zmenia na očakávania a potom na realitu, v ktorej bude treba žiť.

27. 4. 2016

Ak chceme hovoriť o extrémizme, musíme si najprv vyjasniť, kde je stred, resp. norma, štandard. Pritom je zrejmé, že vnímanie toho, čo je správne, závisí od hodnotového systému, ktorý človek vyznáva. Kresťan by sa mal držať svojho a nemal by posudzovať veci z hľadiska inak zmýšľajúcich. Ateista má iné kritériá a kresťan iné. Žiaľ, v dnešnej dobe aj mnohí (pomýlení) kresťania nazerajú na svet cez prizmu sekularizovaného sveta.

28. 4. 2016

Ešte pred niekoľkými desaťročiami dokázala väčšina ľudí prežiť sebestačne. Vidiecky človek – roľník si dokázal, až na nepatrné výnimky, zabezpečiť všetko potrebné na život, či už sám alebo v rámci rodiny či dedinského spoločenstva: jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou. Rurálny človek, pokiaľ do jeho života nezasiahla štátna moc, žil (vedel žiť) slobodne a nezávisle. Nepotreboval nič zvonka (to neznamená, že neprijímal žiadne vonkajšie podnety).
A dnes? Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, keby nám hoci len na týždeň zastavili prívod vody, plynu elektriny, benzínu, potravín...

29. 4. 2016

Skôr či neskôr dôjde k regulácii internetu. Bude musieť, lebo inak ľudstvo úplne zhlúpne a pokazí sa. Mám na mysli najmä násilnícky a pornografický obsah. Nie je predsa normálne, aby deti, ale aj ostatní, mali (takmer) neobmedzený prístup k niečomu takému.

30. 4. 2016

Aj vo vojne má zmysel poézia... Aj v čase veľkých kultúrnych bojov má zmysel venovať sa síce možno malej, ale dobrej veci... Treba brániť každý kúštik zeme, každú dobrú myšlienku, každú dušu.

1. 5. 2016

Ateizmus je nebezpečný, no ešte viac poľutovaniahodný. Boh je ako vinič a ľudia ratolesti. Keď sa človek ako ratolesť odtrhne od viniča, uschne. A čo s uschnutými ratolesťami? Len pozbierať a hodiť do ohňa (porov. Jn 15 1–6).

2. 5. 2016

Za celú doterajšiu históriu ľudstva boli ateisti pri moci len krátko (rádovo desaťročia) a len v časti sveta. Stihli však spraviť toľko zla a prejaviť toľko hlúposti, že aj tí najväčší náboženskí fanatici sa popri nich javia ako učni... (Stačí si prečítať povedzme Súostrovie Gulag od Solženicyna.)

3. 5. 2016

V istom veku si azda väčšina ľudí uvedomí, aká márna a prázdna je ľudská sláva (kariéra, úspech, titul, funkcia). Niektorí však, zdá sa, k takému poznaniu nedospejú, ani keby žili stopäťdesiat rokov.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci glosár: Váha slova.

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.