Paradoxy dejín

Vlado Gregor

Je náročné obhajovať prežitie malého národa a takisto vedieť v ňom vzbudiť pocit ľudskej dôstojnosti. Štúrovskí básnici vzdychali: „Idú roky zo sta do sta, zem cudzinou nám zarostá. Kto slovenskej pravde žije, pekelná ho krivda bije.“ Čím je národ menší a slabší, tým potrebuje silnejšiu vieru v seba a v zmysel svojej existencie. Vidíme to nakoniec aj u Čechov a Maďarov, ktorí sú od nás početnejší, ale takisto sú to entity odsúdené na existenciu medzi omnoho väčšími spoločenstvami.

Hovorilo sa ešte za prvej Československej republiky, že „my jsme bratři, ale naše kapsy nejsou sestry“. Je ťažké udržovať rovnocennosť a spravodlivosť vo vzťahoch medzi národmi a asi je to nie celkom a bezo zvyšku realizovateľné. Pri rokovaniach o osude nedávnej federácie sa chodilo rokovať po hradoch a zámkoch a niektorí naši predstavitelia ochotne podpisovali všetky dohody, aj keď vedeli, že ozajstná snaha o rovnoprávnosť sa tu nevyskytuje. Nech im to národ odpustí.

Snahy a túžby po vlastnom naplnení a pokojnom mieste pod slnkom vidíme aj v Biblii, zvlášť v Ezdrášovi, Nehemiášovi a knihách Makabejských. Je vždy otázkou, nakoľko je tento cieľ realizovateľný bez disciplíny a celkom určitého vymedzenia voči okoliu. Svedčí o tom aj ten paradox, že Jeruzalem znamená Mesto pokoja a pritom o žiadne iné mesto sa toľko v histórii nebojovalo.

V Biblii sa vyskytujú aj krásne a prorocké texty o tom, že každý bude mať svoje pole a svoju vinicu a nikto iný a silnejší ho nebude oberať o plody. Znie to ako fantázia, ale súčasná globálna mašinéria, ktorá chce všetko zvládnuť racionálne a už naozaj nanovo, nie je o nič menej fantazijná, ba povedal by som, že je až fantazmagorická.

Je to problém všeobecných pravidiel a snáh o racionálne zásady, že vynechávajú z dejín tajomstvo, Božiu Prozreteľnosť a Božie riadenie. Lebo v mnohých veciach sme tak jednotlivci, ako aj skupiny či národy odkázaní na Božiu milosť a posilu. Preto sa niekedy
vyčíta katolíckej Cirkvi, že je nacionalistická, pričom často bránila len holú existenciu národa, v ktorom účinkovala, a bola mu aj za čosi vďačná.

Tak ako medzi jednotlivcami je nevyhnutné vzájomné odpúšťanie a úctivé uznanie, takisto je to potrebné aj medzi národmi, či už väčšími a či menšími. Netreba pritom zabúdať na starodávnu skúsenosť, že keď myš zaženieme do kúta, zmení sa na leva...

Majme teda pred očami ten biblický ideál, že lev sa bude pásť s baránkom, ale neverme, že sa to stane bez nevyspytateľnej a tajomnej Božej pomoci. Nech nám k tomuto pochopeniu pomáha aj naša Matka Sedembolestná, ktorej mesiac práve prežívame.

Vlado Gregor

::

Prečítajte si:

Ako si udržať vieru

Kniha s pridanou dobrotou

Nasledovať Kristov príklad