|
Vlado Gregor |
Páči sa Svätému
Duchu toľko zbytočného vzruchu?
Čo povedať k súčasnému stavu Cirkvi na
Slovensku? Modernejší teológovia kritizujú adorácie a pritom sami na svojich
fórach adorujú arcibiskupa Bezáka, pápeža Františka a nemeckých teológov – a ak
ich niekto neadoruje presne tak ako oni, zakážu mu tam chodiť. Ako sa vôbec
odvážia hovoriť o otvorenosti a tolerantnosti? Čo sa týka stavu celosvetovej
Cirkvi, mám silný pocit, že ak odbúrame z kresťanstva Tajomstvo a znehodnotíme vnímanie
sviatostí, neostane nám nič, ale vôbec nič...
Možno sa vám zdajú moje poplachy
apokalyptické, ale ak sa zamyslíme nad dejinami Cirkvi, balansuje na hranici
apokalypsy takmer neustále a vôbec sa nedivím Kristovým obavám, či ešte nájde
vieru na zemi pri svojom druhom príchode. Myslím, je nad slnko jasnejšie, že sa
rafinovane, takpovediac salámovou metódou a nesmierne tvrdo presadzuje akési
celosvetové synkretické náboženstvo, vyznanie bez soli, chute a vône...
Milí moji, Kristus iste hovorí o milosrdenstve,
ale prízvukuje nám aj to, že kto nezhromažďuje s ním, ten rozhadzuje, a natvrdo
hovorí učeníkom, že ak ich niekde neprijmú, nech si otrasú aj prach z nôh proti
nim, a tomu mestu bude v deň súdu horšie ako Sodome a Gomore.
Neustále sa nám pripomína, že sa máme
prispôsobovať tomuto svetu a novodobým problémom, ktoré si do veľkej miery on
sám vytvára a generuje. Kde nájdete podobný prístup v evanjeliu? Začína sa
úplne popierať potreba zvestovať Kristovu blahozvesť a nie rady, ale príkazy,
ktoré nám dáva. On to nenavrhuje akosi milosrdne, ale prikazuje nám, aby sme sa
navzájom milovali. To chce svojich nasledovníkov naučiť aj tou známou scénou
umývania nôh, ktorá sa v poslednom čase všemožne modifikuje a upravuje. Ak je
židovstvo v poriadku, načo Kristus prišiel a dal sa ukrižovať? A je v poriadku
islam? Nie je to totalitná ideológia, ktorá si Alahom len vylepšuje dekórum?
Pozrite sa, milí moji, iste nás chytá za srdce
osud utečencov z krajín falošného proroka. Neboli by sme ľudia, keby nás nedojímal
krutý systém, aký sa tam vytvoril a ku ktorému sme aj my kresťania prispeli
svojou hlúpou toleranciou k ešte hlúpejšej netolerancii. Problémy si teda
vyrábame aj my sami a pramenia hlavne z nesmiernej chamtivosti, hlavne po
„božskej“ rope.
Áno, tisíce hynú pri svojich cestách do
vysnívaného európskeho raja, ale ten vraj kresťanstvu rovnocenný islam
likviduje milióny kresťanov a deje sa to všade a od jeho úplných počiatkov,
priamo od vzniku. Existuje hlúpejší posmech, než robiť si žarty z toho, že
strach veliký padol na Poniky? Koľké milióny vykrvácali pri Poitiers,
Lepante, Viedni, Moháči, Kosovom poli, pod bičom Zlatej hordy a všade inde, aj
v súčasnosti?
Na záver by som duplikoval, že tak, ako sa
kedysi začala renesancia antiky, mala by sa v našej európskej
a kresťanskej civilizácii začať renesancia zdravého rozumu.
::
Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.
Netreba mať obavy o osud náboženstiev, ich motormi sú: tradícia, vyvolaný strach z posmrtného "života" (stavu) a náboženstvami ponúkaná iluzórna nádej. Nebezpečím pre náboženstvá je posledná veta článku, teda, racionálne kritické myslenie, podporené poznaním.
OdpovedaťOdstrániťMilý anonymný ateista. Ďakujem aj v mene ostatných veriacich za útechu. Ako hovoríte, o osud náboženstiev netreba mať obavy. To ste už pochopili. Zostáva vám už len pochopiť to ostatné, teda uplatniť racionálne kritické myslenie, podporené poznaním...
OdstrániťŽelám vám v tom úsilí mnoho úspechov – a dovtedy nemusíte čitateľov PriestorNetu otravovať svojimi pseudo-múdrosťami a ideologickými frázami.
Vďaka za zamyslenie, iste Pán Boh vždy nezasahuje zázrakmi, kde stačí trocha zdravého rozumu, ktorý nám dal a máme viac tisícročnú skúsenosť ako s ním treba zaobchádzať. Aj mne sa zdá, že sme kresťania do vytratenia a vymretia. Opúšťame nielen spôsoby ale aj obsah kresťanskej viery. Ideme len na najnutnejšie minimum a od toho je krok do vytratenia. Často sa to deje v priebehu jednej generácie. Starí rodičia denne v kostole, tvorili pilier Cirkvi a deti ateisti, komunisti, liberáli, už nepotrebujú vnukov ani krstiť, niektorí majú ešte cirkevný pohreb a mnohí ani ten nie. Vina je aj na strane človeka, ale mnohé má na svedomí aj čudná náuka a prax Cirkvi v posledných rokoch. Na západe Európy sú už len zvyšky kresťanstva a u nás, keďže sme boli izolovaní komunizmom, za posledných 25 rokov demokracie a liberalizmu, ale aj možnosti Cirkvi slobodne pôsobiť nielen v kostoloch a cirkevných priestoroch, ale aj v školách, nemocniciach, v polícií, armáde, médiách i verejných priestoroch je štatistický aj viditeľný pokles počtu veriacich a kvalita tiež slabne. ľudovít
OdpovedaťOdstrániťAko hlboko zranili západné kresťanstvo schizmy, pri ktorých vznikli protestantské cirkvi, svedčí aj prípad ženy-protestantského kňaza aj moslimky zároveň: http://granosalis.cz/modules.php?name=News&file=print&sid=9789
OdpovedaťOdstrániťKto Cirkev miluje, ten má právo aj kritizovať ju. Tak vnímam postoj Vlada Gregora.
OdpovedaťOdstrániťChesterton vo svojej Ortodoxii o Cirkvi napísal:
„Pravoverná Cirkev nikdy nenabrala pokorný smer ani neprijala konvencie... Spadnúť do niektorej z pascí omylu alebo preháňania, ktoré kládla móda za módou, sekta za sektou pozdĺž historickej cesty kresťanstva – to by bývalo veľmi ľahké... V mojej predstave nebeský voz trieli s dunivým rachotom vekmi vekov, tupé herézy ležia rozplesnuté tvárou k zemi a horlivá pravda sa potáca, ale je pevne zakotvená.“