- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

27. júna 2016

Babylonské pomätenie a Cirkev

Úvaha Ľudovíta Košíka Sme ešte soľou? – publikovaná nedávno v PriestorNete – nastoľuje viacero závažných otázok, ktoré sa týkajú postavenia a pôsobenia Cirkvi v našej spoločnosti. Tieto otázky vychádzajú z reality, sú teda oprávnené, a hoci pôsobia ťaživo, nebolo by dobré neklásť si ich, ignorovať ich alebo obchádzať mlčaním. Kľúčová a zároveň najtrpkejšia otázka, ktorá v úvahe zaznieva, súvisí so schopnosťou Cirkvi „ponúkať riešenie podľa Božieho poriadku a ohlasovať Božiu pravdu“. Reaguje Cirkev na výzvy dneška správne? Neocitla sa spolu s okolitým svetom v kríze?
Kresťan by mal odpovedať z pozície viery. Máme uistenie, že Kristova Cirkev pretrvá: „pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Navyše, Cirkev disponuje sviatosťami a inými nenahraditeľnými duchovnými darmi, takže netreba pochybovať o jej schopnosti prežiť a napĺňať svoje poslanie.

To samozrejme neznamená, že Cirkev si udrží svoje terajšie spoločenské postavenie, počet členov či počet kostolov. Musíme sa zrejme zmieriť (u nás a v celom západnom svete) s ťažkosťami, nestabilitou a rôznymi obmedzeniami.
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. už pred viacerými rokmi predniesol závažnú prednášku (Wie wird die Kirche im Jahre 2000 aussehen), venovanú budúcnosti Cirkvi. Vyslovil názor, že zo súčasnej krízy povstane Cirkev zajtrajška – zrejme menšia, javiaca sa „ako dobrovoľné spoločenstvo, do ktorého sa vstupuje len na základe vlastného odhodlania“. Je nutné počítať s otrasmi a vážnymi problémami. Bude to dlhý a namáhavý proces – proces strácania a nachádzania, prekonávania prekážok; bude to cesta od falošného progresivizmu k obnove. Po všetkých skúškach však bude Cirkev znova plná sily, preniknutá vnútorným životom: „Schudobnie a stane sa Cirkvou chudobných.“ Emeritný pápež uzatvára: „Pokladám za isté, že pre Cirkev nastávajú ťažké časy... Ale som si tiež istý aj tým, čo bude na konci: nie Cirkev politického kultu... ale Cirkev viery.“ Z pravej, hlbokej a praktizovanej viery sa teda znova a znova rodí dobrý domov. V sekularizovanom svete, akokoľvek fungujúcom a prosperujúcom, budú ľudia čoraz viac osamotení: „A vtedy objavia malé spoločenstvo veriacich ako úplnú novinku. Ako nádej, ktorá k nim prichádza, ako odpoveď, čo v skrytosti vždy hľadali.“
Ilustračná snímka: JM - PriestorNet
Ťažkosti, s ktorými Cirkev (a s ňou všetci úprimne veriaci) zápasí prichádzajú poväčšine zvonka, samotná Cirkev ich nespôsobila ani ich nemôže priamo ovplyvňovať a riešiť. Francúzsky teológ a kazateľ, jezuita Henri Pinard de la Boullaye napísal že moderný svet nesie znaky druhého babylonského pomätenia, ktoré tentoraz siaha „až do najintímnejších záhybov sŕdc“. Súčasný duchovný zmätok má tie najsmutnejšie následky. Situácia je skľučujúca, ale treba si uvedomiť, že Všemohúcemu nejde o počet: „Bohu nie je ťažšie vyhrať hroznú vojnu s hŕstkou ľudí ako s veľkou armádou“ (citované z knihy Ježiš a dejiny; slovenské vydanie 1944).
Na to nadväzuje myšlienka talianskeho spisovateľa, konvertitu Giovanniho Papiniho, ktorú načrtol v eseji s názvom Mladistvosť katolicizmu. V rímskej Cirkvi podľa neho možno nájsť istotu a pokoj, a to napriek všetkým búrkam a nepokojom, napriek všetkým krízam, ktoré kvária i samotné cirkevné spoločenstvo. Viera v Ježiša Krista nám dáva silu a nádej: „Keby prenasledovania, kataklizmy, apostázie, pohromy zredukovali Cirkev čo i na trinásť ľudí – koľko ich bolo na počiatku – a jeden z týchto ľudí by bol kňazom, katolicizmus by ešte vždy nebol mŕtvy a bol by rovnako katolícky, t. j. všeobecný...“ 
Žijeme v dobe intenzívneho „triedenia duchov“. Pomaly už nebude možné byť len zvykovým kresťanom. Doba si žiada jasnú odpoveď a jasné rozhodnutie. Kresťanstvo zápasí s problémami, ktoré nevyvoláva. Nemalo by však zostať pasívne, nemalo by len trpne reagovať, ale aj aktívne vstupovať do spoločenských procesov – nie v zmysle prispôsobovania sa svetu, ale v zmysle jeho pretvárania podľa učenia nášho pána Ježiša Krista.
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

5 komentárov:

  1. Anonymný28.6.16

    Vďaka za veľmi fundovaný príspevok, ktorý približuje názory osobností, ktoré majú čo povedať k téme budúcnosti kresťanstva. Záleží na každom z nás, aby sme v tejto zložitej dobe obstáli a vieru žili a dokázali ju aj odovzdávať. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný28.6.16

      "Cirkev disponuje sviatosťami a inými nenahraditeľnými duchovnými darmi, takže netreba pochybovať o jej schopnosti prežiť a napĺňať svoje poslanie."
      A ponúka hľadanie - čoho? - iluzórneho, vymysleného Boha
      vieru - v čo? - vo vymyslené náboženské učenie
      nádej - akú? - v nikým negarantovaný, večný život
      To môže ozaj osloviť len jednoduchého človeka. Takýchto ľudí je ešte hodne. Nemusíte mať obavy. Dávam vám za pravdu.

      Odstrániť
    2. Pekne ste to napísali: To môže osloviť len jednoduchého človeka. Áno! A viete prečo? Lebo pravda je v podstate jednoduchá, aj dobro, aj krása... Pravá múdrosť je v jednoduchosti. Jednoduchí ľudia vždy lepšie chápali, čo je dobré, čo prospeje a čo uškodí – na rozdiel od tých, ktorí si myslia, že zjedli všetku múdrosť; takí vo svojej pýche pravdu nenachádzajú alebo ju prekrucujú .

      Odstrániť
  2. Anonymný1.7.16

    Presne tak. Pretože do srdca plného seba, svojej bezkonkurenčnej pravdy Boží duch neprenikne a neodhalí človeku pravdu o sebe a Bohu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný2.7.16

    J.M.J.A.J.T.

    Cirkev si bude az do konca sveta plnit ucel, pre ktory ju Pan Jezis zalozil, ale najde Syn cloveka vieru az pride?

    To je vazna obava , ktora sa tyka nas vsetkych.

    A deje sa tak ako Pan Jezis predpovedal: „ Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“

    Na koho strane sme?


    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.