Úvaha Ľudovíta Košíka Sme ešte soľou? – publikovaná nedávno v PriestorNete – nastoľuje viacero
závažných otázok, ktoré sa týkajú postavenia a pôsobenia Cirkvi
v našej spoločnosti. Tieto otázky vychádzajú z reality, sú teda
oprávnené, a hoci pôsobia ťaživo, nebolo by dobré neklásť si ich, ignorovať ich
alebo obchádzať mlčaním. Kľúčová a zároveň najtrpkejšia otázka, ktorá
v úvahe zaznieva, súvisí so schopnosťou Cirkvi „ponúkať riešenie podľa
Božieho poriadku a ohlasovať Božiu pravdu“. Reaguje Cirkev na výzvy dneška
správne? Neocitla sa spolu s okolitým svetom v kríze?
Kresťan by mal odpovedať z pozície viery. Máme uistenie, že Kristova Cirkev pretrvá: „pekelné
brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Navyše, Cirkev disponuje sviatosťami
a inými nenahraditeľnými duchovnými darmi, takže netreba pochybovať
o jej schopnosti prežiť a napĺňať svoje poslanie.
To samozrejme neznamená, že Cirkev si udrží
svoje terajšie spoločenské postavenie, počet členov či počet kostolov. Musíme
sa zrejme zmieriť (u nás a v celom západnom svete) s ťažkosťami,
nestabilitou a rôznymi obmedzeniami.
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. už pred
viacerými rokmi predniesol závažnú prednášku (Wie wird die Kirche im Jahre 2000
aussehen), venovanú budúcnosti Cirkvi. Vyslovil názor, že zo súčasnej krízy
povstane Cirkev zajtrajška – zrejme menšia, javiaca sa „ako dobrovoľné
spoločenstvo, do ktorého sa vstupuje len na základe vlastného odhodlania“. Je
nutné počítať s otrasmi a vážnymi problémami. Bude to dlhý a namáhavý proces –
proces strácania a nachádzania, prekonávania prekážok; bude to cesta od
falošného progresivizmu k obnove. Po všetkých skúškach však bude Cirkev znova
plná sily, preniknutá vnútorným životom: „Schudobnie a stane sa Cirkvou
chudobných.“ Emeritný pápež uzatvára: „Pokladám za isté, že pre Cirkev
nastávajú ťažké časy... Ale som si tiež istý aj tým, čo bude na konci: nie
Cirkev politického kultu... ale Cirkev viery.“ Z pravej, hlbokej a
praktizovanej viery sa teda znova a znova rodí dobrý domov. V sekularizovanom
svete, akokoľvek fungujúcom a prosperujúcom, budú ľudia čoraz viac osamotení:
„A vtedy objavia malé spoločenstvo veriacich ako úplnú novinku. Ako nádej,
ktorá k nim prichádza, ako odpoveď, čo v skrytosti vždy hľadali.“
|
Ilustračná snímka: JM - PriestorNet |
Ťažkosti, s ktorými Cirkev (a s ňou
všetci úprimne veriaci) zápasí prichádzajú poväčšine zvonka, samotná Cirkev ich
nespôsobila ani ich nemôže priamo ovplyvňovať a riešiť. Francúzsky teológ
a kazateľ, jezuita Henri Pinard de la Boullaye napísal že moderný svet
nesie znaky druhého babylonského pomätenia, ktoré tentoraz siaha „až do
najintímnejších záhybov sŕdc“. Súčasný duchovný zmätok má tie najsmutnejšie
následky. Situácia je skľučujúca, ale treba si uvedomiť, že Všemohúcemu nejde
o počet: „Bohu nie je ťažšie vyhrať hroznú vojnu s hŕstkou ľudí ako
s veľkou armádou“ (citované z knihy Ježiš a dejiny; slovenské
vydanie 1944).
Na to nadväzuje myšlienka talianskeho
spisovateľa, konvertitu Giovanniho Papiniho, ktorú načrtol v eseji s
názvom Mladistvosť katolicizmu. V rímskej Cirkvi podľa neho možno nájsť
istotu a pokoj, a to napriek všetkým búrkam a nepokojom, napriek
všetkým krízam, ktoré kvária i samotné cirkevné spoločenstvo. Viera
v Ježiša Krista nám dáva silu a nádej: „Keby prenasledovania,
kataklizmy, apostázie, pohromy zredukovali Cirkev čo i na trinásť ľudí –
koľko ich bolo na počiatku – a jeden z týchto ľudí by bol kňazom,
katolicizmus by ešte vždy nebol mŕtvy a bol by rovnako katolícky, t. j.
všeobecný...“
Žijeme v dobe intenzívneho „triedenia
duchov“. Pomaly už nebude možné byť len zvykovým kresťanom. Doba si žiada jasnú
odpoveď a jasné rozhodnutie. Kresťanstvo zápasí s problémami, ktoré
nevyvoláva. Nemalo by však zostať pasívne, nemalo by len trpne reagovať, ale aj
aktívne vstupovať do spoločenských procesov – nie v zmysle prispôsobovania
sa svetu, ale v zmysle jeho pretvárania podľa učenia nášho pána Ježiša
Krista.
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Vďaka za veľmi fundovaný príspevok, ktorý približuje názory osobností, ktoré majú čo povedať k téme budúcnosti kresťanstva. Záleží na každom z nás, aby sme v tejto zložitej dobe obstáli a vieru žili a dokázali ju aj odovzdávať. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť"Cirkev disponuje sviatosťami a inými nenahraditeľnými duchovnými darmi, takže netreba pochybovať o jej schopnosti prežiť a napĺňať svoje poslanie."
OdstrániťA ponúka hľadanie - čoho? - iluzórneho, vymysleného Boha
vieru - v čo? - vo vymyslené náboženské učenie
nádej - akú? - v nikým negarantovaný, večný život
To môže ozaj osloviť len jednoduchého človeka. Takýchto ľudí je ešte hodne. Nemusíte mať obavy. Dávam vám za pravdu.
Pekne ste to napísali: To môže osloviť len jednoduchého človeka. Áno! A viete prečo? Lebo pravda je v podstate jednoduchá, aj dobro, aj krása... Pravá múdrosť je v jednoduchosti. Jednoduchí ľudia vždy lepšie chápali, čo je dobré, čo prospeje a čo uškodí – na rozdiel od tých, ktorí si myslia, že zjedli všetku múdrosť; takí vo svojej pýche pravdu nenachádzajú alebo ju prekrucujú .
OdstrániťPresne tak. Pretože do srdca plného seba, svojej bezkonkurenčnej pravdy Boží duch neprenikne a neodhalí človeku pravdu o sebe a Bohu.
OdpovedaťOdstrániťJ.M.J.A.J.T.
OdpovedaťOdstrániťCirkev si bude az do konca sveta plnit ucel, pre ktory ju Pan Jezis zalozil, ale najde Syn cloveka vieru az pride?
To je vazna obava , ktora sa tyka nas vsetkych.
A deje sa tak ako Pan Jezis predpovedal: „ Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“
Na koho strane sme?