|
Ľudovít Košík |
Prečo píšem?
Niekedy sa ma ľudia pýtajú, ale aj sám seba sa
pýtam, prečo píšem úvahy o živote v súčasnom svete. Väčšinou sú
ignorované, viacerí mi dávajú najavo, že sa im nepáčia a odhovárajú ma, že
je to zbytočné a nikto o to nemá záujem, ani to nikto nečíta. Mám však
viacero dôvodov, pre ktoré to robím.
Hlavným povolaním, i keď som vykonával
v živote viaceré povolania a zamestnania, som učiteľom morálky. Toto
povolanie som vykonával približne
dvadsať rokov a som vďačný za každú hodinu na základných i stredných
školách, ktorú mi bolo dopriate odučiť. S týmto povolaním som sa plne
stotožnil a zrástol, snažil som sa učiť tak, ako som sa usiloval žiť.
Etiku by som učiť nedokázal, i keď nechcem spochybňovať jej význam.
Som vďačný za život, za dokonalosť, ktorú Boh
vložil do tela človeka i do sveta a vesmíru. Za výchovu
a vzdelanie, ktorého sa mi dostalo – a rád by som hodnoty, ku ktorým
som bol rodičmi, učiteľmi, priateľmi, kňazmi, rehoľníkmi
a múdrymi ľuďmi vedený odovzdal aj iným.
Dnes, keď rozličné názory, frázy, prázdne reči
majú otvorenú cestu do médií i na kazateľnice v chrámoch, kde je
otvorene spochybňovaná kresťanskú morálka a hlása sa čosi nové, čo ani
sami hlásatelia nedokážu historicky, filozoficky či teologicky definovať
a zdôvodniť, pokladám si aspoň v tichosti a na papieri za povinnosť
pripomenúť tisícročiami overenú cirkevnú prax a náuku. Myslím, že jej dlhá
história je tiež dôvodom, prečo jej máme byť verní a takto viesť aj
nastupujúce generácie.
|
Ilustračná snímka: JM - PriestorNet |
Kristus založil Cirkev, aby viedla ľudí
k spáse. Ale ona sa oslabuje sama i tak, že tí, ktorí by mali byť
zodpovední za jej rast a rozvoj, teda my všetci kresťania, podrývajú
zvnútra hodnoty, ktoré Ježiš hlásal, žil a za ktoré aj zomrel. Dnes sa
mnohí netaja otvoreným bojom proti Bohu a Cirkvi. Opúšťaním kresťanských
hodnôt veľmi trpí aj ľudské spoločenstvo a svet. Myslím si, že čestnejšie,
ako zarábať na rozklade hodnôt, prázdnych sľuboch o svetlých
zajtrajškoch a na zbytočných ľudských tragédiách, je budovať naše vzťahy na princípoch skutočného dobra a
pravej lásky, ktorá sa prejavuje službou, dávaním a obetou. Bez lásky
nemôže byť nikto šťastný.
Chcem hovoriť pravdu, aj keď sa mnohí, nahlas
alebo potichu, vytrácajú zo sakrálnych priestorov, cirkevných štruktúr,
opúšťajú duchovné hodnoty a žijú si po svojom, „na vlastnú päsť,“ tak ako
sa im páči, ako im to vyhovuje, strácajú aj schopnosť tvoriť, radovať
sa, zmysluplne žiť a odovzdávať aj iným hodnoty, ktoré sami dostali.
Keď mnohí blúdia a strácajú životnú
orientáciu a sú zneužívané rodinné, priateľské i iné vzťahy na
egoistické ciele niektorých jednotlivcov, považujem si za povinnosť poukázať na Krista a jeho
Cirkev, ktorý viedol k hodnotám, pre ktoré sa oplatí žiť, trpieť
i zomrieť, a ktoré už mnohých urobili šťastnými. Myslím si, že je lepšie
dôverovať Bohu a ľuďom, ktorí sú verní Bohu, ako bezbrehým egoistom, ktorí
nás klamú, zotročujú a vedú do biedy duchovnej, morálnej i materiálnej. Myslím si, že preto
pribúda toľko nešťastia, že opúšťame Boha a jeho hodnoty a chýba nám
pravá láska. Som presvedčený o tom, že ani dnešný svet nemôže dobre fungovať,
ak poprie Boha a biblické hodnoty, pretože bol Bohom stvorený
a zverený do správy ľuďom a fungovať môže jedine podľa Božieho poriadku.
Ukazujem cestu skutočnej Pravdy, Lásky
a Života mnohým unaveným, unudeným, uštvaným, oklamaným ľuďom, ktorí nenachádzajú orientáciu a zmysel, pretože ich niekto
podviedol. Ukazujem, že je reálne prežiť s Bohom plnohodnotný život. Že sú
hodnoty, ktoré ohlasoval Ježiš a ponúkol všetkým ľuďom, ktoré vedú
k šťastiu večnému i časnému; práve tieto hodnoty vybudovali našu
kultúru a civilizáciu a ich popretím sa rúti a ničí šťastie
človeka, rodiny, národa, každého spoločenstva i sveta. Bez hlbokého a pevného
duchovného základu nie je možné úspešne budovať ani materiálne hodnoty. Bez
správnej životnej orientácie dnes ťažko možno obstáť vo svete ovládanom cez
veľkú mediálnu manipuláciu.
Sv. Don Bosco veril, a ja sa s tým
plne stotožňujem, že mnohým negatívnym javom je lepšie predísť správnou
výchovou a prevenciou. Je lepšie zlu predchádzať ako riešiť jeho negatívne
dôsledky.
Nechcem len mlčať a prizerať sa tomu, čo
sa deje okolo mňa. Chcem aspoň písať o tom, že je niekto, kto má
o človeka ozajstný záujem a miluje ho pravou láskou a že sú
hodnoty, ktoré môžu robiť človeka šťastným.
Ľudovít Košík
::
Ďalšie články autora:
Tieto slová z článku považujem za mimoriadne trefné a výstižné – obraz reality, ktorá neteší:
OdpovedaťOdstrániť„Mnohí sa, nahlas alebo potichu, vytrácajú zo sakrálnych priestorov, cirkevných štruktúr, opúšťajú duchovné hodnoty a žijú si po svojom, „na vlastnú päsť,“ tak ako sa im páči, ako im to vyhovuje, strácajú aj schopnosť tvoriť, radovať sa, zmysluplne žiť a odovzdávať aj iným hodnoty, ktoré sami dostali.“
Ale inak, verím, že ani slovo sa nestratí. Každé slovo, tak ako každý čin, má svoj význam i dosah... Keď si vaše slová neprečítajú ľudia, prečíta si ich Boh.
Z článku vyplýva, že ako učiteľ morálky ste vychádzali z náboženských ilúzií, ktoré ste považovali za pravdivé. Nečudujem sa vášmu konštatovaniu, že stavba sa, metaforicky povedané, rúca. Zdá sa, že to nebol ten pevný základný kameň na ktorom ste stavali a stavba neodolala faktom života. Ja tiež nechcem mlčať, chcem ale vychádzať z reality, nie z božích právd. Tou základnou realitou pre nás starých mužov je skutočnosť, že našou smrťou definitívne zaniká aj naše vedomie a akékoľvek náboženské učenia pre morálny život ľudí sú nadbytočné až škodlivé.
OdpovedaťOdstrániťPovedal by som, je ľahké čokoľvek spochybniť, znevážiť. Dnes sa to dokonca v istých kruhoch považuje za prejav intelektuálnej zdatnosti: spochybňovať to, čo nás presahuje, a zosmiešňovať tradičné hodnoty. Je však zjavné, že pravda (celistvá skutočnosť) je väčšia ako naše obmedzené poznanie. Márne budeme hovoriť, že všetko, čo nevidíme, čo nevieme zrátať a odvážiť, je iracionálne.
OdstrániťAko trefne poznamenal český jezuita Milan Glaser: pokrok je vskutku nezadržateľný, a preto nás doháňajú naše hriechy... Skrátka, môžeme si zakrývať oči, môžeme Boha zapierať, ale pravda nás skôr či neskôr dobehne.
Kresťanská viera je dejinne overená, naproti tomu všetky snahy poprieť ju a nastoliť akési panstvo rozumu vedú k degradácii človeka. Dnešná situácia v západnom svete je toho výrečným dôkazom.
Aj z náboženského hľadiska, je rozum dar boží a popierať rozum, znamená uprednostňovať nerozum. Že by si Boh hovel na nerozume? Mnohé Ježišove reči, podľa biblických legiend, aj mne pripadajú veľmi rozumné a náležité. A ak si odmyslíme nepravdivé zázračno, bol to celkom rozumný muž, na tú dobu. Mnohé z toho čo prichádza z "vyspelého západu" skôr zaváňa nerozumom.
OdpovedaťOdstrániť1. Nejde predsa o popieranie rozumu, ale o jeho stavanie namiesto Boha. Vždy, keď sa v mene ľudského odstránilo božské, dopadlo to veľmi zle; niekoľko príkladov z histórie: Francúzska revolúcia, boľševický teror v Rusku, čínska kultúrna revolúcia, polpotovská genocída vlastného národa v Kambodži... áno, aj výčiny „vyspelého Západu“.
Odstrániť2. Ak si pri pohľade na Ježišov život, ako píšete, „odmyslíme nepravdivé zázračno“, tak potom práveže nič nebude dávať zmysel. Ježišovo pôsobenie možno plne prijať a pochopiť len v duchu viery.
Vo svojom živote vychádzam z biblickej vety, Kameň čo stavitelia zavrhli stal sa kameňom uhoľným, na tomto základe pevnej viery a Božieho zjavenia sa usilujem stavať svoj život a cítim denne Božiu pomoc, snažím sa byť za ňu vďačný. Som si vedomý toho, že pre neveriacich som čudákom, skôr mi vadí, že aj veriaci odmietajú pevný bod vo svojom živote o ktorý je možné sa v dnešnom relativizovanom svete zachytiť a tým je viera v pravého Boha. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť