Hriech má dôsledky

Vlado Gregor

Kam sa to dostávame, milí moji?

Hovorí sa v kresťanstve, židovstve i islame neustále o bázni pred Bohom, ale zároveň o tom, že sa nemusíme báť, že pravá láska vyháňa strach. Ježiš dokonca tvrdí, že videl satana padať z neba ako blesk, ale pritom opakovane upozorňuje, že sa nemáme prispôsobovať tomuto svetu, že tento svet je v moci toho Zlého a dokonca, že sa nemodlí za svet, ale za tých, ktorých mu Boh dal. Ako sa v tom vyznať a kde je to najväčšie pokušenie a nebezpečenstvo smerovania, z ktorého niet návratu?

Je tendencia, ktorá v poslednej dobe vehementne naberá na sile. Smeruje k tomu, že hriech vlastne neexistuje, že neexistujú dôsledky hriechu, ba je opovážlivé a podivuhodné tvrdiť, že by mohlo existovať niečo také ako trest za hriech. Milí moji, toto nie je to pravé aggiornamento, teda zdnešnenie, to je zámerné prispôsobovanie sa tomuto svetu a rezignácia na Kristovu pravdu a obetu!

Naša láska k ľuďom musí byť nesmierna, lebo vidíme, ako si dokážu ubližovať a neodpúšťať si. Zároveň však treba vidieť človeka v jeho úbohosti, naivite a nahote, sumarizovane a nemoderne povedané, v jeho hriechu a špine. Ináč si nemôžeme oceniť ideál čistoty a nepoškvrnenosti od tohto sveta, ktorý sa v Ježišovom učení neprestajne opakuje a presadzuje.

Ilustračná snímka: JM - PriestorNet

Narodil som sa naozaj na určitom prelome a ešte ako dieťa som vnímal zmenu v rokoch šesťdesiatych, to pokušenie modernity, optimizmu a úcty k tomuto svetu, priam jeho zbožňovanie. Čo všetko sa čakalo od roku 2000! V atmosfére radikálneho prehodnotenia všetkých hodnôt, hlavne tých svojich a tradičných, sme sa prestali modliť za obrátenie židov, čo najviac sme zmiernili „urážlivé“ exorcizmy, chodíme sa klaňať do mešít a synagóg a dokonca s obrovskou opovážlivosťou pestujeme spoločné modlitby s animistami a okultistami. V najposlednejšom čase sa nám ani ateizmus nezdá až taký neprípustný...

Je pravda, že pohania kedysi nazývali kresťanov ateistami, lebo nechceli obetovať falošným bohom kvôli viere v Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa. Nespočíva však ateizmus v zbožňovaní sveta a jeho darov, ktoré si máme užívať bez výčitiek svedomia a akýchkoľvek škrupúľ? Veď každý má svoju pravdu a skoro všetko je pravda, tak prečo si dávať nereálne ciele a vyrábať si nepriateľov? Dokonca je to aj trochu čudné obmedzovať sa vo svojich chutiach...

Naozaj si treba pripomenúť vznik protestantizmu a uctiť si jeho hlavnú zásadu, ktorá tvrdí, že môžeme hrešiť koľko chceme, lebo stačí nám primerane a ešte viac veriť a všetko bude OK, budeme in a easy? Naozaj je to tak, moji milí, a nestaneme sa takto hnilí?

Človek je iste stvorený na obraz Boží, máme mať úctu ku každému a milovať všetkých svojich nepriateľov, ale nesmieme byť slepí k tomu, ako sa človek dokáže zrúbať a znivočiť pod obraz Boží. Zďaleka to nemusí byť len pod vplyvom alkoholu, ale hlavne stratou tej nemodernej a nepopulárnej bázne Božej.

BOŽE, BUĎ K NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.

::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.