|
Vlado Gregor |
Možno sa niektorým
zdá, že robím zbytočné poplachy, no môžu si byť istí aspoň v tom, že mi nejde o
prachy...
Úprimná snaha o pravdu nikdy nebola populárna,
už Džingischán definuje, že kto hovorí pravdu, nezomrie na chorobu. Trochu
študujem aj históriu, veľa som počul aj od mnohých pamätníkov a som šťastný, že
som sa narodil do doby, v ktorej mi tá snaha o úprimnosť a poctivosť v myslení
príliš neublížila. Tí, čo ma bližšie poznajú, dobre vedia, že som
realista a nie fanatik. Celé roky však sledujem, ako tie rôzne druhy
relativistických špekulácií zaujímajú len malé percento ľudí, a aj tí sa rýchlo
rozhádajú.
Ježiš učeníkom duplikuje, že neprišiel rušiť a
meniť Zákon a prorokov, ale ich naplniť, pričom ale fakticky ten Zákon zmenil. Dokonca
prísne opakuje, že kto by upravil hoci len jotu, teda najmenšie písmenko
v Zákone, bude najmenší v kráľovstve nebeskom. Prečo asi? Vyzerá to na prvý pohľad
ako paradox, ale dejinné skúsenosti a aj momentálna situácia nám jasne dávajú
najavo, že morálne a pevné spoločenstvo nevybudujeme na múdrych a menej múdrych
debatách...
Ľudia podvedome nechcú stavať domy na piesku,
hľadajú a potrebujú pevné oporné body a jasné koncepcie, nie neustále uvažovanie,
kto je múdrejší a čo je múdrejšie. Ako sa táto prísnosť, pevnosť a
jednoznačnosť dopĺňajú s milosrdenstvom, o ktorom sa teraz toľko hovorí, a s
bolesťou v srdci musím povedať, že aj bohapusto tára?!
Píšem túto úvahu na sviatok Najsvätejšieho Srdca
Ježišovho. Pripadá nám niekedy to katolíctvo presladené a sentimentálne, no tu už
naozaj nejde len o katolíkov, ale o to, či prežije kresťanstvo ako také, či
sa nerozpustí v amorfnej mase tých vraj najslobodnejších, najotvorenejších a
najdemokratickejších. Takíto sa ho, možno neúmyselne, snažia pochovať – veľmi
nenápadne a s navonok dobrými úmyslami; žiaľ, občas natoľko dobrými, až sa
stávajú hlúpymi.
My veríme, že Kristus je Synom Božím, ale v pamäti
ľudsky najbližších a ich nasledovníkov sa reálne zachoval kvôli veľkej dobrote svojho
citlivého srdca. Ale naozaj pritom nezabúdajme, že nejeden raz nás upozorňuje,
že naša reč má byť áno, áno a nie, nie – a že len pravda nás
vyslobodí, nie nereálne rozprávky o dobrom Jankovi a Marienke a zlej ježibabe, ktorou vraj je tá dogmatická, nemilosrdná, krutá a na pravde
trvajúca Cirkev.
História je učiteľkou života a možno práve
moslimovia nás znovu naučia vážiť si a ceniť svoju vieru, a síce milosrdné, ale
vôbec nie hlúpe tradície. Cesty Božie sú nevyspytateľné... Naozaj.
POKOJ VÁM! PAX VOBISCUM! ALEJKUM SALAM!
::
Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.
Vďaka za aktuálny, hodnotný a pravdivý článok Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťJ.M.J.A.J.T.
OdpovedaťOdstrániťPan Gregor,
kedy a kde Pan Jezis zmenil Zakon?
Toto nie je mozne, kedze O n je Pravda, preto nemoze ani klamat. Radit, nech je nase ano-ano a nie-nie a pritom by sam ine robil. Toto ma byt to jeho dobre srdce, vdaka ktoremu sa udajne zachoval v pamatiach najblizsich a ich nasledovnikov? Vsak klamarov a pokrytcov ani pohania nemaju radi.
Keby ste tvrdili to o tom, ze sa v pamatiach ludi zachoval koli svojej dobrote, v prvych storociach n.l., kolko bludarov popierajucich bozstvo Pana Jezisa by Vam zatlieskalo? A ako vidime najdu sa taky este aj dnes.
Dal by Pan Boh, aby nas trestom moslimov obratil k sebe.
Pochvaleny bud Jezis Kristus!
Odpoveď Vlada Gregora:
OdstrániťZ hľadiska praxe Pán Ježiš Zákon zmenil (pozri predpisy Tóry, napríklad o kameňovaní neverných žien). Nezmenil text, ale ducha áno, a nakoniec aj pravidlá... Netreba popierať, že Ježiš bol Boh, ale ani to, že v plnom zmysle slova bol aj človek.
V prípade záujmu o hlbšiu a obšírnejšiu debatu mi napíšte na adresu:
redakcia@priestornet.com.
Na margo diskusie, ja by som to objasnil takto:
OdstrániťJežiš povedal: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17).
Pán Ježiš teda neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť. Z tohto naplnenia vyplynuli viaceré dôsledky s dosahom na životnú prax kresťanov. Starý zákon, v zmysle Nového zákona, už neberieme, nevykladáme podľa litery, ale podľa ducha; v súlade so slovami apoštola Pavla:
„On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje“ (2 Kor 3, 6).
J.M.J.A.J.T.
OdpovedaťOdstrániťDakujem pekne za odpovede aj kontakt pre debatu. Osoznejsie by vsak bolo, keby ta debata bola verejna aj pre poucenie citatelov tu. Tak snad neurazim.
Mravne predpisy Mojzisovho zakona vrcholia v Desatore, ktore je jasnymi slovami vyjadreny zakon prirodzeny (okrem pridavkov o sobote a o modlach). Zakon prirodzeny je nemenny, vecny, preto aj tento zakon v Desatore je nemenny , vecny a plati aj pre nas, tak ako platil pre starozakonnych ludi. Plati vecne.
Preto Pan Jezis povedal, ze neprisiel zrusit Zakon alebo prorokov, ale naplnit. Pan Jezis teda zakon nerusil, ale mrtvym literam vdychol zivot a to, co bolo v Mojzisovom zakone nedokonale a prechodne zuslachtil a svojou Bozskou vaznostou posvatil.
Okolo Desatora sa druzia ustanovenia zakona Mojzisovho, ktore sa dotykali vyhradne izraelskeho ludu, aby ho posvatili a usposobili k velkej ulohe. Tak im bol dany okrem zakona platiaceho pre vsetkych ludi aj zvlastny a to obradny a sudny. Tieto platili dovtedy, kym si lud izraelsky nesplnil svoju ulohu a zanikli ked sa splnilo, co bolo predpovedane.
(volne z Rehak, Mravouka)
Takze Pan Jezis nemenil Zakon( to co vyjadrovalo zakon prirodzeny), ale to co bolo nedokonale a prechodne, zuslachtil a svojou Bozskou vaznostou posvatil.
Co sa tyka kamenovania cudzoloznic, tak nemozno hovorit o zmene zakona. Prirodzeny zakon zakazuje len to, co je samo o sebe zlom a nikdy sa nestane dobrom. Ide len o vyklad, kedy v danych okolnostiach prirodzeny zakon nezavazuje( zmena okolnosti, latky, ktorych sa tyka zakon).
V casoch Stareho zakona tak kamenovanie cudzoloznice sa takto vykladalo a zakon nezavazoval hoci platil, dnes to uz nie je mozne. Ale napriklad zlocinec vazne ohrozujuci spolocnost moze byt potrestany trestom smrti i dnes, ked plati uz len Zakon lasky.
Veľmi podnetná a zmysluplná úvaha p. Gregora.
OdpovedaťOdstrániť