Slávnosť Božského Srdca v Skalici

Ľudovít Košík

V Skalici v rámci cirkevného roka má už tradične svoje pevné miesto aj procesia ulicami mesta a slávnosť Božského Srdca na námestí. Tá tohtoročná sa konala v nedeľu 5. júna. Začala sa sv. omšou vo františkánskom kostole, ktorú slávil miestny kaplán Peter Drbohlav. Po jej skončení sa veriaci so sochami Božského Srdca vydali na cestu ulicami mesta. K účastníkom zo Skalice sa pripojili procesie z Prietržky, Vrádišťa a Mokrého Hája.

Stredom procesie bol eucharistický Kristus, v jeho nesení sa striedali miestni kňazi a diakon. Po príchode na námestie bola pred farským kostolom sv. Michala archanjela slávená slávnostná sv. omša, ktorú celebroval skalický dekan Roman Stachovič spolu s kaplánom Cyrilom Sitárom. Po jej ukončení nasledovalo zasvätenie Božskému Srdcu.

Na záver sa pán dekan poďakoval všetkým, ktorí slávnosť pripravili, prispeli k jej dôstojnému priebehu, prišli v sviatočných krojoch; osobitne pozdravil a ocenil úsilie tých najstarších účastníkov. Tiež sa poďakoval pánovi kaplánovi Petrovi Drbohlavovi, ktorý zabezpečil ozvučenie námestia počas slávnosti, za dva roky kňazského pôsobenia  v Skalici.

Nie je jednoduché zistiť, kedy sa táto slávnosť v Skalici začala sláviť. Mestské kroniky i svedectvo historika prof. Jozefa Šátka opisujú veľké procesie a slávnosti na námestí pred mariánskym stĺpom už pred prvou svetovou vojnou i počas nej, keď bol v Skalici farárom Ľudovít Okánik; zúčastnilo sa ich aj napriek vojne šesť tisíc, ba aj desať tisíc ľudí, väčšinou v slávnostných krojoch.  Prichádzali procesie zo širšieho okolia, z Moravy i Záhoria.

V roku 1916 sú napríklad spomenuté obce Sudoměřice, Mokrý Háj, Vrádište, Prietržka, Holíč, Kátov, Radošovce Oreské, Unín, Smrdáky a Radimov. V tridsiatych rokoch sa takéto procesie po vzore Skalice začali konať aj na Morave, v súčasnosti bývajú napríklad v Dolných Bojanoviciach, Starom Poddvorove a inde. A súvis s procesiou v Skalici potvrdzujú aj nesené nástroje umučenia.

Aj v súčasnosti sa procesia začína sv. omšou vo františkánskom kostole, tu sa k nej pridávajú procesie z filiálnych obcí, ulicami mesta prichádzajú na námestie k farskému kostolu a tu je slávená slávnostná sv. omša a prednesená modlitba zasvätenia Božskému Srdcu. V minulosti sa františkáni podieľali na jej organizácii i priebehu aj  ako kazatelia.

K odhaleniu vzniku tejto vzácnej slávnosti nás vedie aj článok historika Martina Hoferku s názvom Františkáni v Skalici – duchovný a kultúrny odkaz, uverejnený v časopise Záhorie (1/2016). V roku 1855 z podnetu pátra Mauricia Martina Reháka (1816–1871) vzniklo pri františkánskom kostole Spoločenstvo Božského Srdca. Toto spoločenstvo oficiálne potvrdil trnavský generálny vikariát 17. decembra 1897 a 4. januára 1898 sa duchovne pridružilo k celému rímskemu Spoločenstvu Božského Srdca, ktoré existovalo pri chráme Santa Maria de pace, a získalo účasť i na jeho milostiach. O tejto udalosti je zachovaná listina vydaná v Ríme, ktorá visela vo františkánskom kostole a dnes je uložená v bratislavskom štátnom archíve.

Ilustračná snímka: JM - PriestorNet

Výročnú slávnosť mávalo spoločenstvo v nedeľu po oktáve Božieho tela s kázňou o Božskom Srdci a na sviatok Všetkých verných zosnulých za zosnulých členov rádu. Bohoslužby viedol františkánsky páter poverený vedením spoločenstva. V roku 1902 bol ním gvardián kláštora Skaličan Mansvét Príkaský (1866–1929) a spoločenstvo malo 1192 členov. V rokoch 1887–1934 sa do spoločenstva zapísalo vyše dve tisíc osôb, zo širšieho okolia Záhoria i Moravy, pravdepodobne z obcí, kde františkáni príležitostne vykonávali duchovnú činnosť a chodili kveštovať. Zoznam členov spolku je v knihe bratstva, ktorá je zachovaná a dostupná v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Podľa Marka Vyskoča – z článku Slávnosť Božského Srdca Ježišovho, uverejneného v časopise Michael, v roku 1932 mal spolok 230 členov. Členmi tohto spolku boli mnohí obyvatelia Dolných Bojanovíc.

V farnosti  Dolné Bojanovice sa táto slávnosť prvýkrát slávila v roku 1930. „Slavnost začala velkolepým prúvodem celou vesnicí, krojovaná devčata nesla všechny atribúty znázorňujíci umučení krista a krojovaní mládenci pak otevřenou sochu Božského Srde Ježišova. Kázaní i prúvod vedl čejkovický kaplan Jaromír Pořízek a na slavnosti  se sešlo velké množství věřícich ze širkého okolí. Pro všechny zúčastnené to byl nevšední zážitek a ve farnosti vznikla nova tradice, která se udržela do dnešních dnú.“ Takéto svedectvo o priebehu konania slávnosti Božského Srdca udáva vo svojej diplomovej práci z roku 2014 Cyril Josef Komosný, OfmCap.

Jitka Matuszková v časopise Malovaný kraj (3/1998) píše o slávnostiach Božského Srdca v Dolných Bojanoviciach: „Iniciatory byli místní švec a kostelní zpěvák Antonín Mikulica a stařeček Sládeček. Obchodně jezdívali na Slovensko do Skalice, kde se stýkali s Janem Blahem, Dušanem Jurkovičem a jinými kulturně a národně činnými osobnostmi. Při jedné návštevě bili okouzleni pusobivými oslavami Božského Srdce. Početná procesí z okolních obcí i z moravských Sudoměřic přichádzela do Skalice ve slavnostních krojich za zpěvu nábožných písní a každé vlastní sochou Božského Srdce. Zde se pripojovala k pruvodu Skaličanu, jehož centrem byla skupina chlapcu a dívek nesoucích nástroje Božího umučení. Na zbožné a zpěvumilovné návštevníky toto velkolepé divado tak zapúsobilo, že přičinili o přenesení jeho formy do rodné obce.“

Zaujímavou skutočnosťou je, že v Dolných Bojanoviciach sa procesia koná nepretržite od roku 1930. V Skalici sa od roku 1950 do roku 1967 nemohla konať. Pamätám si jej slávnostný ráz v rokoch 1968 a 1969, keď som sa ako miništrant procesie zúčastnil, potom sa konala až v roku 1990 a odvtedy sa koná každoročne. Na Skalickom námestí sa schádza celá farnosť, mnohí účastníci prichádzajú v krojoch, osobitne mladí, ktorí nesú ozdobené sochy Božského Srdca a nástroje umučenia.

Ľudovít Košík

::

Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.