4. 7. 2016
Našu opozičnú politickú scénu ovládli radikáli
a komedianti. Prejavuje sa to najmä na pôde parlamentu. Taktizovanie,
osočovanie, pokrikovanie, teatrálne gestá... nespôsobné spôsoby mnohých
politikov. (Zachraňovanie demokracie nedemokratickými metódami?)
5. 7. 2016
Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Stále
inšpiratívne dejiny, stále inšpiratívne životné dielo veľkých mužov. Zachytil
som niekoľko pozitívnych a obohacujúcich prejavov venovaných tomuto dňu,
ale všimol som si aj to, že vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu naši
vierozvestovia znova strácajú pomenovanie „svätí“. Spomínam si na pamätný
prejav komunistického ministra kultúry na moravskom Velehrade – obecenstvo mu
vtedy skandovaním pripomenulo, že ide o mužov svätých.
Vracajú sa zlé časy?
6. 7. 2016
Rozhovor s Tomášom Halíkom, publikovaný
na stránke Týždňa – pod názvom S pápežom Františkom sa začína nová éra
kresťanstva, je v mnohom poučný. Zorientovaný človek v ňom nájde
ďalšie čriepky zapadajúce do mozaiky súčasného diania a myslenia, resp.
prevráteného myslenia, podľa ktorého sa čierne stáva bielym a biele
čiernym. Je pravdou pravdúcou, že žijeme v dobe mätenia pojmov,
v dobe klamu a sebaklamu.
7. 7. 2016
Ešte pár slov k dianiu v Národnej
rade. Tragikomédia, ktorej sme svedkami, je vonkajším obrazom perfídnej hry
ľudí s nečistými úmyslami. Táto hra, ako sa javí, nemôže dopadnúť dobre.
Obyčajní ľudia sú znechutení a zároveň dezorientovaní, čo nahráva
politickým špekulantom a sťažuje prácu hŕstke spravodlivých.
8. 7. 2016
Slovenské veľvyslanectvo v Budapešti
podporilo tamojší „dúhový pochod“. Zdá sa, že viacerí predstavitelia, resp.
zástupcovia nášho štátu hovoria a konajú niečo iné doma a niečo iné
vonku, takpovediac občanom za chrbtom.
9. 7. 2016
Na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne postavili
minaret. Ľudia sa pod ním bozkávajú, čím dávajú najavo svoju naivitu,
zaujatosť, samopašnosť...
Dodajme, že je to symbolický minaret. Pod skutočným minaretom sa bozkávať
nebudú, rozprášila by ich náboženská polícia.
10. 7. 2016
Niekedy mám pocit, že všetka tá (falošná)
tolerancia voči inakosti, podpora všelijakých čudných až úchylných názorov,
alebo priam pozývanie islamu na naše územie, že to všetko vychádza zo snahy
potlačiť kresťanstvo, zničiť v našom ľude aj zvyšky viery
a nábožnosti.
11. 7. 2016
Dostojevského román Besy (Diablom posadnutí)
je prenikavou umeleckou analýzou ateizmu (liberalizmu, voľnomyšlienkarstva). Cez
postavu Šigaleva je tu povedané, že neobmedzená sloboda časom zákonite vyústi
do neobmedzeného despotizmu. Rovnosť ľudí bez Boha je rovnosťou otrokov.
12. 7. 2016
Chceme raj na zemi, chceme žiť podľa vedy.
Lenže samotný ľudský rozum nikdy nebol schopný určiť, čo je zlé a čo
dobré, a už vôbec nevie zlo a dobro oddeliť. Budovanie pozemského
raja, spojené s odmietnutím Božieho kráľovstva, vedie k strate osobitosti
a k premene ľudí na stádo zamestnancov a konzumentov.
13. 7. 2016
Symbolický minaret na festivale Pohoda mal byť
podľa organizátorov prejavom tolerancie a otvorenosti. Je to dosť divné
tvrdenie, keď uvážime, že tam, kde je islam vládnucou silou, sú spravidla
ostatné vierovyznania, svetonázory, životné štýly tvrdo obmedzované, ak nie
prenasledované.
Ján Maršálek
::
::
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Prečítal som si článok v dnešnom Glosári. Bez väčšieho komentára, sú to všetko pravdivé slová, no žiaľ pripadá mi to ako smädného strodkotanca v púšti volajúceho za väčšinu z nás, SOS! Neviem, či vôbec takýto apel pôsobí emocionálne na dnešných sklamaných a otupenývh ľudí, ktorí ho čítajú. Ľudia sa dnes správajú takmer ku všetkého skeprticky a všetko úsilie smeruje k tomu, aby prežili. Slová v Glosári mi pripadajú ako výkriky do tmy. A nie je to iba tento príspevok, ale i mnohé ďalšie. Je to ako násilný pokus bývalého vedenia mesta Nových Zámkov, kde dobrá myšlienka na adresu občanov - byť heppy zostala nepovšimnutá, až smiešna, apel márny a nerealizovateľný. Preto sa osobne zamýšľam, či sa oplatí vôbec diskutovať, respektíve hovoriť sám zo sebou bez spätnej väzby, veď vravieva sa, že sami a bez príčiny sa radujú iba blázni. Tým nechcem zhodiť snaženie a úprimné autorové slová. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za úprimné slová. Premýšľajúc o odpovedi, spomenul som si na jeden nedávny zážitok.
OdstrániťBol som na dovolenke v jednej malej slovenskej dedinke. Ako je mojím zvykom, využil som príležitosť na návštevu tamojšieho kostola. Počas pobytu som bol niekoľkokrát prítomný na svätej omši. Vo všedný deň býval kostol takmer prázdny, na omšu prichádzalo zo 10–15 ľudí. Miestny kňaz napriek tomu mal na každý deň pripravenú plnohodnotnú homíliu... Vnímal som to ako veľmi pozitívny prejav. Kňaz sa nedal nalomiť tým, že ho počúva len zopár ľudí, pripravoval sa tak, akoby mal kázať tisícom.
Nič, čo sa robí s dobrým úmyslom a patričným nasadením, nie je zbytočné. Nič sa nestratí!
Nesúhlasím s Vami, hoci aj to sa stáva, uviedli ste dobrý príklad. Keď som pracoval v Novom Roháči, prišlo nám, okrem príspevkov nespočetné množstvo korešpondenčných lístkov - vylúštenie krížovky. Radosť bolo pracovať, človek sa tešil do práce. Dnes nie sú peniaze na platy, na honoráre a človek sa nedočká ani písomného, či ústneho poďakovania, uznania. Takže
OdpovedaťOdstrániťkde a ako hľadať motiváciu? Aký dôvod (je to ako hádzanie hrachu na stenu) má človek písať a tvoriť, ak je vôbec kde...Budem vulgárny. To zlo, ktoré som zavial vietor a špinu zo Západu, neodveje a neodstráni ani tisíc buldozérov. Milan Kupecký