Kresťanstvo a náš svet

Ľudovít Košík

Čo prinieslo svetu kresťanstvo? Na túto otázku je odpoveď veľmi jednoduchá a ani tí najväčší ateisti a odporcovia kresťanstva ju azda nebudú veľmi popierať. Kresťanstvo však svoju historickú úlohu nesplnilo, ako sa nás niektorí snažia svojimi teóriami alebo praxou v súčasnosti presvedčiť. 

Kresťanstvo tu je a má svoju úlohu do konca sveta, môže budovať osobnosti, spoločenstvá, spoločnosť, svet – aj v súčasnosti i v budúcnosti. Preto si myslím, že snahy niektorých skupín o jeho oslabenie či likvidáciu sú márne, lebo máme prísľub od Ježiša Krista: „Ja som s vami až do skončenia  sveta“ /Mt. 28, 20/; a „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu“ /Mt. 16, 18/.

Nemožno nevidieť súčasnú snahu mnohých čo najviac oslabiť kresťanov a vytlačiť ich na perifériu, mimo hlavných prúdov života spoločnosti, mimo života národov, obcí, rodín; čo najviac oslabiť kresťanskú vieru v srdciach samotných kresťanov. Ba i v samotnej Cirkvi akoby naberali tieto snahy novú silu. Podobne ako v nedávnej dobe komunistickej totality, ktorá mala svojich aktívnych a honorovaných  prisluhovačov v radoch kňazov i veriacich. Aby som nebol obviňovaný z toho, že šírim poplašné správy či konšpiračné teórie, uvádzam príklad kňazskej organizácie Pacem in terris; a spomenúť možno tiež útvar boja proti cirkvi v štruktúrach ŠTB.

Aj súčasné rozkladné trendy protikresťanského boja, ktoré útočia na podstatu človeka, majú prisluhovačov infiltrovaných do cirkevných štruktúr a inštitúcií. Dnes sa to deje oveľa rafinovanejším spôsobom ako v rokoch socializmu. Napokon, dôsledky súčasného protináboženského boja sú oveľa účinnejšie. Stačí  sledovať štatistiky, návštevnosť chrámov a spôsob života v našich rodinách i v celej krajine.

Na mieste je otázka: Ako sa proti týmto trendom protináboženského boja brániť? Chcem žiť ako kresťan, chcem plniť svoje misionárske poslanie, alebo sa chcem rozplynúť a stratiť v dave, vo svojich starostiach, ktorých mám nad hlavu, vo svete zahltenom jeho narastajúcimi problémami? Ako sa brániť trendom, ktoré útočia na našu kresťanskú, národnú, rodinnú, ľudskú podstatu? Ako je možné žiť proti duchu súčasnej doby? Ako nebyť súčasťou mediálneho „mainstreamu“, nebyť poslucháčom jeho tvorcov a hovorcov, byť odolný voči zložitým rečiam, ktoré sa tvária, že riešia tie najzložitejšie otázky sveta, pričom spochybňujú základné náboženské pravdy a berú veľké provízie z prostriedkov Cirkvi i z daní občanov, občianskych združení a iných zdrojov, pustošia a rozkladajú osobnosť človeka i spoločenské štruktúry? Inak povedané: Tvária sa, že riešia zložité matematické operácie, ale spochybňujú, resp. nepoznajú základné axiómy či malú násobilku.

Treba byť pozorný a obozretný, komu sa zdôverím, koho počúvam, koho pustím do svojej blízkosti, s kým sa stretávam, kto ma ovplyvňuje, do akej spoločnosti chodím... Rany utŕžené v mladosti sa ťažko liečia, dlho bolia a následky môžu byť doživotné. Mať odvahu žiť svoj hlboký dôsledný kresťanský život v rovine osobnej, rodinnej, spoločenskej, občianskej, sociálnej... Tak, že budeme pevní vo viere, že ju budeme praktizovať a nedáme si ju zobrať nikým a budeme robiť všetko preto, aby sme ju odovzdali aj iným. Nebudeme brať ohľad  na posmech okolia, vyhrážky ani diskrimináciu.

Aj dnešná doba, podobne ako tá komunistická, má svojich hrdinov viery, ktorí nás môžu inšpirovať. Ako aktuálny príklad uvádzam sestru Veroniku Theresiu Ráckovú, ktorej život vyhasol 20. mája 2016 v Južnom Sudáne. Viera v Boha je základnou hodnotou a náš najcennejší poklad – ak ju stratíme, stratili sme všetko a ďalší život je už len akýmsi živorením. Asi preto je toľko útokov osobitne na mladých ľudí, aby ich morálne zlomili a okradli o čisté srdce, ktoré je veľkým darom a je ochotné a schopné tvoriť, dávať, deliť sa, pomáhať, obetovať sa...

Ilustračná snímka: JM - PriestorNet

Viesť duchovný život modlitby, denného čítania Božieho slova a meditácie nad ním, čo nám pomôže správne sa orientovať a konať, pristupovať k sviatostiam, aspoň v nedeľu a vo sviatky sa zúčastňovať sv. omše. Vernosť Božiemu slovu a Božím prikázaniam, mesačná sv. spoveď; tu sa oplatí investovať do výberu spovedníka, i keď aj to je čoraz viac náročné a zložité.

Súčasťou nášho kresťanstva nie je len konzumovať to, čo nám ktosi predloží, ale sa správne orientovať, a k tomu môže pomôcť i sebazápor, pôst a almužna. Byť verný Bohu, keby aj všetci okolo mňa, v rodine, v triede, v spoločenstve, priatelia... zradili. To sa vyplatí, lebo nikto nám nedá to, čoho darcom je Boh. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ /Mk. 8, 36–37/.

Vari nikdy sa nehovorilo o rodine toľko ako dnes a nikdy nebolo toľko rodín rozbitých a v rozklade ako v súčasnosti. Aj tento trend ešte naberá na obrátkach. Asi nič tak nedokáže zraniť človeka ako sklamanie zo strany manželského partnera. A koľko detských sŕdc je zranených už v tom najútlejšom veku! Treba to mať na zreteli už pri výbere partnera. Stará múdrosť pripomína: ženu nehľadaj pri tanci, ale pri práci. S neveriacim a konzumne zameraným človekom ťažko možno vytvoriť harmonické spoločenstvo a rodinu.

Budovať a udržiavať rodinu je možné len na biblických princípoch. Dosť problémov prináša život, je zbytočné priberať si ďalšie. Dodržať sľub, ktorý sme urobili na celý život. V manželstve a rodine byť otvorený Bohu i sebe navzájom. Žiť ako ozajstná rodina, spoločne sa modliť, pracovať, tvoriť, prežívať voľný čas...

Byť opatrný na ponuky zvonka, ktoré manželov i deti odpútavajú od rodiny, odmietať rozkladné prvky, vedieť sa aj uskromniť. Dať dôraz na kresťanské symboly v domácnosti. Nielen postaviť dom či kúpiť byt, ale vytvárať spoločný domov. Nielen sa starať o materiálne potreby detí, ale ich aj vychovávať k živej viere a k hodnotám, bez ktorých je život nemožný.

Nikto nie je izolovaným ostrovom. Sme odkázaní na iných ľudí. Spoločnosť vplýva na nás, aj my ju máme spoluvytvárať svojím angažovaním. Nepodporovať zlodejov, podvodníkov a darebákov... Najzdravší ľudia, telesne i duševne, sú na lazoch a samotách. Lebo sú odkázaní na seba a najbližších a do širších spoločenstiev idú len vtedy, keď je to potrebné. Naše zapájanie do spoločenského a verejného života má byť na základe zrelej úvahy a schopností, skúsenosť s tzv. kresťanskými stranami nás nabáda k obozretnosti.

Bez práce sa žiť nedá. Ale ona nie je hlavnou náplňou života. Má to byť spôsob služby iným ľuďom, je preto dôležité, aby sme robili činnosť zmysluplnú, ku ktorej máme pozitívny vzťah, čo nie je dnes jednoduché, aby sme vytvárali hodnoty. Okrem zamestnania je vhodné venovať sa záujmovej činnosti. Darovať môže niečo len ten, kto niečo má. Nie vždy sú vhodným darom peniaze, i keď sme práve o ne často žiadaní.

Sociálny rozmer – almužna, je základným pilierom kresťanstva, dôležitým pre náš život. Byť darcom je našou povinnosťou – v rodine, v Cirkvi, v spoločnosti. Neobstojí v súčasnosti často prezentovaná výhovorka, že mám málo pre seba a preto nemôžem dávať. Všetci sme zodpovední za seba i za iných, za ich duchovné, duševné i materiálne dobro. Ale materiálny dar má byť adresovaný tam, kde nebude zneužitý, a tam, kde poslúži dobru Božieho kráľovstva a konkrétnych ľudí. Dnes sa stalo častým trendom zneužívať dobročinnosť a práve kresťania sú často dobre zamierenou cieľovou skupinou tých, ktorí ich dobročinnosť  zneužívajú na vlastné ciele. Je dôležité byť darcom a pritom sa nedať zneužívať.

Dnes, v čase relativizovania základných životných hodnôt a spochybňovania základných Božích právd a veľkej mediálnej manipulácie, je potrebné a dôležité byť pevne zakotvený v Bohu, v rodine, v ľudskom i zdravom kresťanskom spoločenstve,  nepodporovať žiadny typ pseudokultúry.

Ľudovít Košík

::

Súvisiace články:

Je Cirkev v kríze?

Umieranie nášho sveta

Kresťania v postmodernej spoločnosti