O profesoroch a taxikároch

Vlado Gregor

V čom spočíva opovážlivosť a nebezpečenstvo v smerovaní nielen sveta, ale aj katolíckej Cirkvi? Čo svedčí o erózii tej Skaly Petrovej, o ktorej veríme, že ju brány pekelné nepremôžu?

Sledoval som hádam pred mesiacom Vatikánsky magazín a bolo to v polospánku, pretože som bol značne unavený, už neviem, či z posúvania kníh, alebo montáže regálov. Išlo tam o stretnutie otca Františka s džinistami – a v priamom preklade som počúval, akí sme si všetci rovní, aké sú všetky viery rovnaké, ako treba byť tolerantní ku všetkým a ku všetkému a už mi tam chýbalo len to boľševické vsio ravno, alebo total egal... Podobne som bol ani nie nahnevaný, ale znechutený mudrovaním otca Tomáša Halíka, že všetci profesori z Oxfordu hlasovali za Európsku úniu, kým upratovačky a taxikári za odchod z nej.

Milí moji, neuvedomujeme si, že tá novodobá Babylonská veža je zámerne stavaná na protikresťanských zásadách a že európski komisári sa ani neunúvajú premenovať, aby sa odlíšili od tých boľševických? Nie od jedného človeka a nie od jedného kňaza som počul, že strach v Cirkvi je teraz oveľa väčší ako za komunistickej diktatúry a liberálne dusno začína byť nedýchateľné.

Pozrite sa, roky robím vo veľkej knižnici a išli mi cez ruky haldy kníh. Vidím, čo sa tvrdilo nie až tak dávno, tie reči o nepriateľoch ľudu a svetlých zajtrajškoch, o tisícročných ríšach, ktoré pretrvali desaťročia a o rôznych posvätných jednotách, priam adorovaní egalitarizmu v najbizarnejších formách. Úcta k originalite, úcta k hodnote kočišov a šoférov, roľníkov a farmárov, otrokov a robotníkov, bola a je pochovávaná zaživa a v meniacich sa, ale v podstate rovnako drzých a hlúpych variantoch.

To, čo sa hovorilo o diktatúre proletariátu, o morálnom kódexe marxizmu-leninizmu, ale aj o existencii nadčloveka a zrušení takzvanej otrockej kresťanskej morálky, sa vracia stále znova a úcta k nezmyslom je asi nevykoreniteľná. Tí, čo sa v nacizme vyhlasovali za elitu, pochádzali väčšinou z najhoršej spodiny a takisto budovatelia komunizmu patrili k tým nezodpovednejším a bezcharakternejším. Reči o vyššej rase a jasnej uvedomelosti, o výkonnosti triednej a či národnej avantgardy, sa vracajú v stále nových baleniach, a slogany o bratstve, rovnosti a slobode takisto.

Raz sme neuvedomelí, potom zase nedemokratickí, ale vždy sme my tí sprostí, ktorí tých nadľudí vozíme a po nich upratujeme. Po nie dlhom čase zalamujeme rukami a lámeme si hlavu, koľko hlúpostí, pokrytectva a zbytočnej škody dokážu vyprodukovať školení a vzdelaní, ale nafúkaní a tvrdohlaví učitelia dokonalosti.

Donekonečna sa rozprávalo o diktatúre proletárov, o proletárskom internacionalizme, o rozkvete čistej, vybranej a už konečne bezchybnej rasy. Akoby sme nechceli vidieť, že teraz sa tvrdia podobné nehoráznosti o pozitívnej diskriminácii, politickej korektnosti, rodovej rovnosti a príbuzných odrodách typu vsio ravno, total egal – a už konečne... Vždy z nich vychádza ako tá najtotálnejšia, najpokryteckejšia a najbojazlivejšia Cirkev katolícka. Áno, iste, my kresťania si uvedomujme aj svoje omyly a hriešne tendencie, ale bráňme sa proti tomu, aby sa nestali konečným a kompromitujúcim faktom!

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.