Slovo na nedeľu (26)

Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.

(Mk 1, 10)

Evanjelista opísal udalosť, ktorá nasledovala krátko po tom, ako Ján Krstiteľ pokrstil Pána Ježiša Krista. Medzi oboma mladými mužmi bol príbuzenský vzťah (bratanci?). Ján bol starší, jeho životný príbeh poznáme – žil na púšti, hlásal pokánie a nakoniec skončil s odťatou hlavou... Čo sa stalo s Pánom Ježišom, to vieme všetci veľmi dobre – skončil na kríži...

Mňa teraz zaujíma iný fakt. Každý kresťan sa stáva Božím synom (dcérou) pokrstením. Krstom sa s nás stávajú „noví“ ľudia, dostávame všetky „výhody“, ktoré nám boli Pánom Ježišom prisľúbené. Pri našom krste sa nebo „neotvorí“, ale iba „pootvorí“. Nám sa zavrelo po Adamovom hriechu a otvoril ho svojou vykupiteľskou smrťou Ježiš Kristus.

Krstom si nebo pootvoríme a naším životom, našou životnou cestou si tie dvere môžeme úplne otvoriť. Je to jednoduché? Alebo nás to bude stáť množstvo úsilia? Vo všeobecnosti môžeme povedať, že hoci to nie je jednoduché – dá sa to! Áno, cesta do neba je mimoriadne ťažká, vyžaduje množstvo osobných obetí, vyžaduje veľa námahy, ale je uskutočniteľná každým jedným z nás.

Pán Boh chce, aby sme ju všetci zvládli a tak pred nás stavia len také prekážky – kríže, ktoré sme schopní prekonať a uniesť na svojich „pleciach“. Netreba sa vyhovárať: nedá sa to, nedokážem to... Musíme sa k problémom postaviť čelom a vzpriamene kráčať po ceste, ktorá vedie k dverám... Čím viac prekážok prekonáme, čím viac dobrých skutkov vykonáme, tak tým viac budú „dvere“ otvorené... Možno až dokorán!

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (25)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.