Kritika našich pomerov

Ľudovít Košík

Častou témou rozhovorov býva kritika spoločenských pomerov vo svete, v našej spoločnosti i v Cirkvi. Dnešný život sa stal zložitým a je čoraz viac ovplyvňovaný spoločenskými pomermi, na ktoré máme čoraz menší dosah. Množstvo rozličných zákonov a nariadení, ktoré sme nútení zachovávať, nám kladie mnohé obmedzenia, ktoré nám komplikujú spoločenský, ale aj osobný život  i našu ekonomickú situáciu. Ale nestačí len kritizovať. Nevystačíme s kritikou a krčmovými rečami pri pive či pri káve, alebo počas prestávok športových podujatí. Tiež častým obsahom našich rozhovorov sa stali peniaze, materiálne hodnoty, jedlo, oddych... To duševné a duchovné sme akosi odsunuli zo života, vzťahov i zo sŕdc. Ak s touto témou niekto ešte dokáže prísť, veľmi rýchlo ju zmeníme a odsúvame.

Sme veľmi ovplyvňovaní virtuálnym svetom, ten reálny akoby nám čoraz viac unikal; ak niečo chceme, tak to chceme hneď a za každú cenu a chceme tiež, aby nám to rýchlo ktosi iný zariadil a dal presne podľa našich predstáv. Často nedokážeme normálne komunikovať, vnucujeme iným svoju vôľu a svoje názory, náš egoizmus akoby nás úplne zahltil. Chceme pohodový, pohodlný, humánny život, nechceme siať, ba ani žať, ani mlieť, ani piecť, ale všetko chceme v najvyššej kvalite konzumovať a spoliehame sa na to, že ktosi to za nás zariadi a urobí. My by sme to chceli len riadiť. Myslíme si, že keď budeme odmietať hodnoty, ktoré človeka budujú a robia šťastným, a chrániť burinu, bodľač a tŕnie, tak budeme zbierať stále kvalitnú úrodu. Že aj bez viery a morálky je možné trvalo šťastne a bohato žiť. Všetko vytrvalo spochybňujeme a rozkladáme. V nás samých i okolo nás. Spoliehame sa na tých druhých, že oni to vyriešia, že nám všetko zabezpečia, nie sme ochotní niesť zodpovednosť  za svoje správanie a slová, a také máme výsledky.

Spochybňujeme axiómy a tisícročnú prax a čakáme, že našim nezodpovedným konaním sa dopracujeme správnych riešení. Nie prosperujúca budúcnosť nás čaká, ako je nám to často sľubované, ale môže prísť aj chudoba, bieda, bolesť, utrpenie, prírodné nešťastia, i nešťastia spôsobené dôsledkami nášho nemorálneho života. Určite príde náš osobný koniec na tomto svete, keď budeme nútení zodpovedať sa pred Bohom, sebou i pred budúcnosťou za každý prežitý okamih aj za rozhodnutia, ktoré sme urobili. Čím vyššia bola naša pozícia, tým prísnejšie budeme súdení. Odmenený bude každý pohár vody podaný smädnému a potrestaná každá nevšímavosť voči tým, čo potrebujú pomoc.

Treba nám hľadať riešenia, ktorých realizácia dokáže náš život i život spoločnosti zjednodušiť, uľahčiť a vytvoriť preň lepšie podmienky. Môžeme aj dnes vidieť mnohých, ktorí sa usilujú nielen konzumovať to, čo im iní ponúkajú a vnucujú, ale dokážu sa slobodne rozhodovať a vytvárať hodnoty, ktoré obohacujú ich život, i ľudí okolo. Stretávame sa dnes i s tým, že ľudia, ktorí často kritizujú – medzi ktorých patrím často i ja – ktorí by radi menili svoje okolie, nie sú ochotní ani v najmenšom meniť seba, nie sú ochotní deliť sa, obetovať sa, darovať, pracovať, ani najmenej prispievať do spoločného. To, čo často kritizujú na iných, často sami praktizujú vo svojom živote i vzťahoch. Najviditeľnejšie je to v našom politickom živote. To, čo politici kritizujú pred voľbami na svojich predchodcoch, s jediným cieľom uchopiť moc, krátko po voľbách, keď zaujmú vedúce pozície, robia takmer rovnako ako ich predchodcovia. Potom im už neprekážajú nadpriemerné príjmy ani kroky, ktorými rýchlo zbohatli a získali mnohé neoprávnené výhody.

Ilustračná snímka: Robert Hakala

Bolo by chybou stať sa otrokom systému, ktorý sa nás pomocou médií, reklamy a okolia usiluje zotročiť, podľahnúť silnému tlaku morálne skompromitovaných a vnútorne vyprázdnených vodcov. Príkladom nám môžu byť mnohí perzekvovaní občania počas totalitného režimu v našej krajine, ktorí si dokázali uchovať svoju vnútornú slobodu aj vo väzeniach či pracovných táboroch, dokázali vytvárať spoločenstvá s vierou a názorom blízkymi osobami, a tak si nespravodlivé ťažké životné prostredie uľahčovať.

Máme často dve miery. Jednu veľmi miernu a tolerantnú pre seba a druhú prísnu a tvrdú pre iných. Čím skôr sa nám to podarí zmeniť podľa kresťanských zásad, teda tak, aby sme boli prísni k sebe a pracovali na premene seba k lepšiemu a tak sa usilovali byť darom pre iných, tým skôr môže nastať pokoj a blahobyt v našich rodinách, spoločenstvách i celej krajine. „Najprv vytiahni brvno zo svojho oka, až potom vyber triesku z oka svojho blížneho“ (por. Mt  7,5).

Ak chceme obstáť, nemôžeme sa stať otrokmi materiálneho sveta, ktorý sa nás usiluje ovládnuť honbou za ziskom a hodnotami, ktoré sú síce potrebné, ale nie najdôležitejšie pre náš život. Dokážeme do eura dokladovať zvyšujúce sa materiálne náklady na život. Materiálne hodnoty netvoria, alebo by nemali tvoriť jedinú našu starosť. Aj v dnešnej dobe sa dá žiť skromnejšie, jednoduchšie, ale duchovne a duševne bohatým životom.

Ak človek má vyriešené základné vzťahy, ak žije usporiadaným a pokojným manželským a rodinným životom, ak dokáže niesť zodpovednosť za svoju rodinu, deti a zverené úseky života, ak má dobrých priateľov, prácu, ktorá ho baví a napĺňa, ak zachováva správnu hierarchiu hodnôt, má pokoj vo svojom srdci, ktoré je slobodné, pretože nie je zaťažené hriechmi a zradami, má čisté svedomie a dokáže sa pozrieť každému do očí bez toho, aby ho chcel oklamať a podvádzať, tak dokáže žiť aj v morálne skazenom svete radostne, pokojne, tvorivo a s láskou. Treba však zachovať vernosť hodnotám, ktoré robia človeka šťastným, a šťastným ho určite neurobia peniaze, majetok ani hmota. A hodnoty, na ktorých môže človek, rodina, národy i svet fungovať, je potrebné presadzovať vo svojom živote aj vo vzťahoch k iným ľuďom. Ak dokážeme odolať tlaku robiť všetko len pre materiálne obohatenie a staneme sa nositeľmi Pravdy, Lásky, Dobra, Krásy, Obetavosti, Služby, Vernosti, Čestnosti... budeme darom aj pre iných.

Ľudovít Košík

::

Ďalšie články autora:

Kresťanská osobnosť

Umieranie nášho sveta

Zápas o trvalé hodnoty