ANTIKVARIÁT
Giovanni Papini: Život Krista
Spolok sv. Vojtecha, Tatran, 1990
Papiniho kniha Život Krista vyšla po
prvýkrát v roku 1921. Zaujala, ale aj prekvapila. Napísal ju totiž bývalý
ateista, ktorý aj verejne proklamoval svoje revolučné protikatolícke postoje.
Myšlienkové blúdenie postavené na negativizme ho však neuspokojovalo,
nenapĺňalo – postupne prišiel na to, že idey, ktorými sa dal formovať ako
mladík, nemajú nijaký solídny základ. A tak sa po mnohých vnútorných
zápasoch v lete 1919 utiahol do svojej pracovne a začal písať knihu,
ktorá sa stala svedectvom jeho konverzie, jeho návratu ku Kristovi.
Papiniho dielo si našlo čitateľov aj na Slovensku.
Svedčí o tom niekoľko vydaní Života Kristovho. Prekladateľ Mikuláš Pažitka
poukazuje na osobitosť a umeleckú plnokrvnosť (nielen) tejto Papiniho
knihy. Autorovou zbraňou je štýl, jeho texty sú prejavom „štylistickej
mohúcnosti v službách idey“. Papini je sám sebou, silný vo svojej
úprimnosti: „... podáva Krista v priam revolučnom rúchu, jeho podanie
sa diametrálne líši od doterajších schematických úvah.“
Hlavným prameňom, z ktorého treba čerpať,
sú evanjeliá, autor v nich nachádza uložené veľkolepé Kristovo učenie,
náuku o kráľovstve spravodlivosti, lásky a pokoja. Papini pozorne
evanjeliá číta, zamýšľa sa nad nimi a chce ich z hĺbky srdca,
usmerňovaný učením Cirkvi, prerozprávať – takto tvorí epizodické pásmo
o Ježišovom živote, vyplnené životopisnými obrazmi a príbehmi,
úvahami a meditáciami. Do úvodu kladie vyznanie čitateľovi a do
záveru modlitbu ku Kristovi.
Zahĺbme sa aspoň na chvíľu do Papiniho
myšlienok. On sám, ako píše v úvode, istý čas „nechával svoju bláznivú
myseľ blúdiť po všetkých cestách absurdna“. Uvedomil si však, že jediná
zásadná voľba, ktorú má človek, je Boh alebo Nič. Božie kráľovstvo je pre ľudí,
závisí od našej vôle a poslušnosti. Podmienkou vstupu do Božieho
kráľovstva je metanoia, teda vnútorné obrátenie, premena mysle, duše, srdca.
Človek sa musí pretvoriť, musí zápasiť s prirodzenosťou, a nie ju
ospravedlňovať.
Len niekto dokonalý môže vykúpiť priestupky
zlých. Preto prišiel Ježiš na tento svet. A hovorí nám o plnosti
času. To znamená – treba začať teraz, hneď: „Čas sa napĺňa každú chvíľu;
každá hodina je jeho plnosťou, ak sú robotníci pripravení; každý deň je jeho,
jeho čas nie je označený číslicami; večnosť nepripúšťa začiatok
a chronológiu. Kedykoľvek sa nejaký človek usiluje vstúpiť do
kráľovstva... vtedy sa zakaždým napĺňa čas.“
Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili!
Milosť vidieť veci neviditeľné je vyhradená len tým, ktorí veria, že je to
možné. Máme pred sebou tajomstvo. Ak ho neprijmeme, zostane nám ničota. Papini
píše: „Tento svet, zmietaný horúčkou a zverstvom, si nezaslúži nič iné
ako trest ohňom alebo spasenie...“ Naša nádej spočíva v Kristovi.
Preto kresťania očakávajú Kristov príchod, hoci sú „veľmi nehodní
a nemohúci“.
Premena ľudí zo zverov na svätcov sa dá
uskutočniť iba prostredníctvom lásky. Nik pred Kristom nehovoril o takej
nezištnej, všeobjímajúcej láske, ktorá zahŕňa aj nepriateľov. To je veľkosť
a novota kresťanstva. Služba, pomoc blížnemu je prejavom veľkosti. Slúžiť
znamená dávať, ale nie otročiť. Kresťan musí byť obozretný, aby sa nevystavoval
zbytočne pokušeniu. Papini neváha napísať, že od pošpinených ľudí, ktorí kazia
okolie, máme stáť ďaleko.
Giovanni Papini nie je človekom systémov,
umelých konštrukcií, špekulácií, akademických kompilácií – je básnikom,
rytierom slova. Spája umenie s ideou. Prostredníctvom svojich diel
prichádza k čitateľovi ako osobitý tvorca a rozprávač, esejista
a kritik, mysliteľ a polemik. Jeho texty pôsobia účinne aj dnes.
Ježišov životopis z jeho pera má nespornú literárnu i náboženskú
hodnotu, patrí do radu kníh, ktorým možno dať prívlastok: oduševňujúce.
Ján Maršálek
::
(Recenzia bola pôvodne uverejnená
v časopise VOX.)
::
Recenzujeme dobré knihy:
Tieto riadky píšem krátko potom, ako som sa dobrým človekom, možno povedať i priateľom asi pred hodinou vrátil z návštevy bohoslužby v svätom stánku Františkánov, ktorí slávia v týchto dňoch, 1. a 2. augusta sviatok Porcinkuly. Tieto tradičné kresťanské sviatky sa konajú vo všetkých kostoloch, ktoré majú spojitosť s františkánskym a kapucínskym rádom. Priznám si, v rodnom meste som ako krstený a birmovaný kresťan katolík nebol už vyše desiatky rokov, takpovediac od detstva. Po úmrtí syna a určitých rodinných problémoch, ktoré sú napokon v každej nielen dnešnej rodine, som sa ako sa vraví dal na pokánie. Tichosť, pokoj, pekné slová k Bohu a ľudom ma natoľko zaujali, že som sa rozhodol, že budem častejšie navštevovať svätostánky, hoci ešte mám ďaleko byť dobrým kresťanom a veriacim, pretože stále bojujem vo svojom vnútre, ako človek, ktorý ak nepomôže, tak neškodí iným, či vábec sa mi podarí prejsť s pochybovačného ateizmu na vieru. Takú, ktorá by v mojom vnútri bola presvedčivá. Čiže bojujem sám so sebou a uvažujem ako nikdy predtým, najmä v časoch, keď som žil takpovediac bezstarostnejším životom. Parafrázovanie knihy a osud jej autora je akousi paralerou s dnešnými mojimi udalosťami.
OdpovedaťOdstrániťPapiniho životný príbeh je naozaj zaujímavý a poučný.
OdpovedaťOdstrániťViera bez pochybností je asi nemožná. Je to vždy zápas, náročná púť, prekonávanie seba... Jeden náš básnik napísal: Viera potrebuje byť skúšaná.
Kresťanstvo, nasledovanie Krista považujem za najvznešenejší spôsob bytia.