Božie znamenia
potvrdzujú, že omša Pavla VI. je skutočne svätá a milá Bohu
|
Karol Dučák |
Omša Pavla VI. je doposiaľ terčom
nezmieriteľnej kritiky ultratradicionalistov, ktorí ju ani takmer polstoročie
po jej vzniku neprijali a neuznávajú ju dokonca za plnohodnotnú katolícku
svätú omšu napriek tomu, že počas jej pomerne krátkej existencie vyšli nové
vydania misála s mnohými úpravami oproti pôvodnému misálu pápeža Pavla
VI., vydanému v roku 1970. Dokonca ultratradicionalistický blog REX! ešte
pred rokom takto odrádzal katolíkov od účasti na právoplatnej katolíckej svätej
omši: „Ktokoľvek, kto nemá možnosť zúčastniť sa tradičnej omše, je
ospravedlnený z tejto nedeľnej povinnosti. Zásada nedeľnej povinnosti
zaväzuje len v prípade pravej katolíckej omše. Človek sa však v tomto
prípade musí snažiť navštevovať tradičnú omšu aspoň v pravidelných
intervaloch.“ (Poznámka 1)
Takýto postoj je do neba volajúci! Je
neuveriteľné, že blog, ktorý sa označuje za katolícky, takto hanebne klame.
Neúčasť katolíka na nedeľnej katolíckej svätej omši môžu ospravedlniť len
závažné objektívne príčiny, napríklad choroba, v žiadnom prípade však nie
subjektívny úsudok veriaceho o povahe právoplatnej katolíckej svätej omše!
A je dvojnásobne hanebné, že kvázi katolícky blog REX! vyzýva katolíkov na
neúčasť na právoplatnej katolíckej svätej omši! Keďže toto je neobyčajne
vierolomný útok na súčasnú katolícku Cirkev, je nevyhnutné seriózne sa zaoberať
otázkou, či je omša Pavla VI. pravá katolícka svätá omša, milá Pánu Bohu.
Zámerom tohto článku nie je teologický rozbor
najslávenejšej liturgie Katolíckej cirkvi, ale úsilie poukázať na Božie
znamenia, potvrdzujúce, že omša Pavla VI. je skutočne svätá a milá Bohu.
Ide predovšetkým o početné eucharistické zázraky, ktoré sa udiali pri slávení
tejto svätej omše na mnohých miestach po celom svete. Významným prínosom pre
slovenských katolíkov je skutočnosť, že niektoré z eucharistických
zázrakov poslednej doby sa odohrali v blízkosti územia Slovenska,
v susednom Poľsku. Jeden z nich v roku 2008 v mestečku Sokółka.
Dňa 12. októbra počas rannej svätej omše
kňazovi, podávajúcemu sväté prijímanie v miestnom farskom kostole, spadla
jedna konsekrovaná hostia na zem. V takýchto prípadoch sa v zmysle
platného liturgického postupu používa vasculum, teda nádoba
s vodou, kam sa spadnutá hostia vkladá, aby sa rozpustila. Aj
v uvedenom prípade kňaz použil zaužívaný postup. Keďže úplné rozpustenie
hostie môže trvať aj niekoľko dní, kostolníčka s. Julia Dubowska, ktorá bola
vlastne prvým svedkom zázraku v Sokółke, odložila vasculum do trezoru v
sakristii. Keď kostolníčka otvorila trezor po týždni, dňa 19. októbra,
s prekvapením zistila, že na nerozpustenej časti hostie sú prichytené
krvavé kúsky hmoty neznámeho pôvodu. Neskorší vedecký výskum s istotou
určil, že do nerozpusteného kúska hostie je vrastený fragment svalu ľudského
srdca v stave smrteľnej agónie. (2)
Mestečko Sokółka sa stalo pútnickým miestom, na ktorom došlo k mnohým
zázračným uzdraveniam.
Išlo o fyzické uzdravenia z nevyliečiteľných chorôb, ale aj
o duchovné uzdravenia ľudí, ktorí sa po desaťročiach poblúdenia vracali
k Bohu. Mimoriadne zaujímavý je aj nasledujúci fakt. Na základe rozboru
stôp krvi na kúsku srdcového svalu v Sokółke sa zistilo, že ide o krv
skupiny AB, ktorá sa nachádza aj na Turínskom plátne a na fragmente srdca
v meste Lanciano, kde sa v 13. storočí odohral iný eucharistický
zázrak. (3)
Ďalší poľský eucharistický zázrak sa odohral
v roku 2013 v katolíckej farnosti sv. Jaceka v Legnickej
diecéze. Zázrak mal podobný priebeh ako v Sokółke. Aj tu kňazovi na svätej
omši 25. decembra 2013 počas svätého prijímania spadla hostia na zem,
a tak bola v zmysle liturgických predpisov uložená do nádoby
s vodou. Po čase sa však na hostii objavili krvavé škvrny. Vtedajší
legnický biskup Stefan Cichy vymenoval komisiu, ktorej úlohou bolo preskúmať
tento pozoruhodný fenomén. Vo februári 2014 boli z hostie odobrané vzorky
na vedecký výskum. Analýza Ústavu súdneho lekárstva konštatovala, že na
skúmanej hostii sa nachádzajú fragmenty srdcového tkaniva človeka, ktorý
bol vystavený veľkému utrpeniu v agónii. Pôvod ľudského tkaniva potvrdilo
genetické vyšetrenie. V januári tohto roku predložil súčasný legnický
biskup Zbigniew Kiernikowski
celú záležitosť Kongregácii pre náuku viery
a nariadil zaznamenávať na mieste získané milosti a udalosti, ktoré by
mali charakter nadprirodzena. (4)
Mnohé eucharistické zázraky sa udiali aj inde vo svete. V Južnej Amerike to bola napríklad
Argentína, rodisko súčasného pápeža Františka. Eucharistický zázrak sa odohral
v roku 1996 v metropole krajiny, v Buenos Aires. Dňa 18. augusta
o 19. hodine otec Alejandro Pezet celebroval svätú omšu v katolíckom
kostole, nachádzajúcom sa v obchodnej časti mesta. Keď končil rozdávanie
svätého prijímania, istá žena ho informovala o pohodenej hostii na
svietniku v zadnej časti kostola. Zneuctená hostia však bola natoľko
zašpinená, že ju otec Alejandro nemohol sám prijať, preto ju uložil do nádoby
s vodou, ktorú vložil do svätostánku kaplnky Najsvätejšej sviatosti. Po
vyše týždni, dňa 26. augusta, otec Alejandro otvoril svätostánok
a s prekvapením zistil, že hostia sa medzitým premenila na krvavú
substanciu. Oznámil teda celú vec vtedajšiemu kardinálovi Bergogliovi, dnešnému
pápežovi Františkovi, ktorý vydal inštrukciu, aby bola hostia sfotografovaná
profesionálnym fotografom. Z fotografií bolo zjavné, že sa hostia
premenila na krvavé mäso a výrazne sa zväčšila.
|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Niekoľko rokov sa nič nedialo, keďže však hostia
nepodliehala rozkladu, nariadil kardinál Bergoglio v roku 1999 hostiu
vedecky preskúmať. Následne 9. 10. 1999 Dr. Castañón odobral vzorku krvavého
fragmentu a poslal ho do New Yorku na analýzu. Pre odstránenie akejkoľvek
pochybnosti o objektívnom skúmaní vzorky neoznámili americkým vedcom pôvod
odobratej vzorky. Napriek tomu Dr. Frederic Zugibe, známy kardiológ
a patológ, ktorý bol členom vedeckého týmu, skúmajúceho vzorku, prehlásil,
že ide o tkanivo s ľudskou DNA.
V posudku vedca sa okrem iného píše: „Analyzovaný
materiál je fragment srdcového svalu v stene ľavej srdcovej komory
v blízkosti chlopní. Tento sval je zodpovedný za kontrakcie srdca.
Nesmieme zabúdať, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela.
Srdcový sval je zapálený a obsahuje veľké množstvo bielych krviniek. To
znamená, že srdce žilo v čase odberu vzorky. Tvrdím, že srdce žilo, pretože
biele krvinky zomierajú mimo živého organizmu. Potrebujú živý organizmus pre
udržiavanie pri živote. Takže ich prítomnosť indikuje, že srdce bolo nažive,
keď bola vzorka odobratá. Ba čo viac, tieto biele krvinky prenikli do tkaniva,
čo poukazuje na skutočnosť, že toto srdce bolo vystavené veľkému utrpeniu, ako
keby jeho majiteľ bol surovo zbitý po hrudníku.“ (5)
Eucharistické zázraky sa však odohrávali v nedávnej minulosti aj
v severnejších oblastiach amerického kontinentu. V Strednej Amerike to bolo Mexiko, vôbec
prvý štát amerického kontinentu, ktorý prijal kresťanstvo. V krajine,
v ktorej sa nachádza Guadalupe, najnavštevovanejšie mariánske pútnické
miesto na svete, došlo pomerne nedávno, v roku 2013, aj k eucharistickému
zázraku. Zázrak sa udial 24. júla v kostole Panny Márie, Matky Cirkvi, ktorý sa
nachádza v Jardines Colonia de la Paz, v známom meste Guadalajara. Aj
v tomto prípade z konsekrovanej hostie vytryskla krv. Vyšetrovanie
tejto udalosti však ešte stále nie je uzavreté a na vedecké vysvetlenie
tohto fenoménu sa stále čaká. (6)
Na severoamerickom subkontinente sa stal
eucharistický zázrak v roku 2015 v diecéze Salt Lake City (Utah, USA).
V kostole svätého Františka Xaverského v Kearns podali sväté prijímanie
štvorročnému dieťaťu, ktoré predtým nebolo na prvom svätom prijímaní. Preto
blízky člen jej rodiny vrátil konsekrovanú hostiu celebrantovi, ktorý sa
rozhodol v zmysle platného liturgického postupu vložiť hostiu do nádoby
s vodou, aby sa rozpustila. Už po krátkej dobe však bolo jasné, že aj
v tomto prípade pôjde o mimoriadny úkaz. Hostia sa nielenže
nerozpustila, ale začala krvácať. Diecéza vytvorila teologickú komisiu na
preskúmanie možného eucharistického zázraku. Aj v tomto prípade sa však
čaká na výsledky vyšetrovania a verejné uctievanie zázračnej hostie sa
môže začať až po definitívnom verdikte príslušného výboru. Ako sa však vyjadril
Monsignor M. Francis Mannion, ktorý je v čele výboru, „bez ohľadu na výsledok
vyšetrovania môžeme využiť tento čas na obnovu našej viery a zbožnosti v
najväčšom zázraku – skutočnej prítomnosti Ježiša Krista, ktorá sa deje v každej
omši“. (7)
Mimoriadne úchvatnými sú opakované eucharistické zázraky v Naju,
v Kórei. (8) V tomto
prípade ide o obzvlášť pozoruhodný fenomén, keď sa hostia priamo v ústach
Kórejčanky Júlie Kimovej premieňa na krvácajúce ľudské mäso, o ktorom sa
lekárka Dr. Helena Owenová vyjadrila, že je to srdce nemluvňaťa. Jedným z osobných
svedkov týchto zázrakov bol aj pápež Ján Pavol II. (9)
Toto sú však len najznámejšie
z eucharistických zázrakov poslednej doby. Ďalšie sa odohrali v Indii
(Vilakkannoor, Kannur, Kerala, India), kde sa pre zmenu zjavila Kristova tvár
na hostii (10), ale aj v iných krajinách sveta.
Nikdy v dejinách ľudstva sa za krátke obdobie niekoľkých desaťročí
neodohralo toľko eucharistických zázrakov ako v priebehu posledných
desaťročí. Máme teda dostatok
jasných Božích znamení, že omša Pavla VI. je platná katolícka svätá omša, milá
Bohu. Ak by to tak nebolo, Boh by nikdy nedopustil, aby sa na takejto omši
odohral eucharistický zázrak.
Navyše, máme k dispozícii ďalšie Božie
znamenie, ktoré je viac ako výrečné. Je ním blahorečenie pápeža Pavla VI.,
ktorého meno nesie tento obrad. Na príhovor veľkého koncilového pápeža došlo
k potvrdenému zázraku v Kalifornii, kde lekári oboznámili mladú
tehotnú matku s rizikom vážneho poškodenia mozgu počatého dieťaťa
a navrhli jej potrat. Žena však tento návrh odmietla a zverila
tehotenstvo príhovoru pápeža Pavla VI., autora encykliky Humanae vitae z roku
1968. Dieťa sa napokon narodilo úplne zdravé. (11) Všetky uvedené skutočnosti
jednoznačne potvrdzujú pravosť a svätosť omše Pavla VI.
Božie znamenia vedú ľudí k obráteniu. Kristus zázračne premieňa hostiu na
umierajúci sval ľudského srdca, zodpovedný za pumpovanie života do ľudského
organizmu prostredníctvom životodarnej krvi. Pritom ten sval umiera
v nesmiernej bolesti, bitý za svoju bezhraničnú lásku k nám, no
napriek tomu sa náš Spasiteľ a Vykupiteľ s láskou obetuje za našu spásu na
všetkých katolíckych oltároch sveta. Kristus prebúdza naše srdce
a upevňuje našu vieru v jeho reálnu prítomnosť v Eucharistii.
Na každej katolíckej svätej omši, teda tak na
omši Pavla VI., ako aj na liturgii Pia V., zvanej tridentská omša, či na
hlaholskej omši, alebo ktorejkoľvek inej platnej katolíckej svätej omši, sa
sprítomňuje úplné tajomstvo našej spásy: Ježišovo umučenie a smrť na Kalvárii,
ale aj jeho zmŕtvychvstanie a obetná hostina. Kristus umiera pri každej
svätej omši, ale potom vstáva z mŕtvych a sýti nás svojím životodarným
pokrmom spásy. On sám, večný Veľkňaz Novej zmluvy, zastúpený kňazom Cirkvi,
prináša eucharistickú obetu. Kedysi zázračne rozmnožil chlieb, plod zeme
a práce ľudských rúk, dnes zázračne rozmnožuje svoje umierajúce srdce, aby
nasýtil každého, kto túži jesť chlieb večného života a mať tak
anticipujúcu účasť na nebeskej liturgii.
Je preto potrebné čo najrozhodnejšie odmietnuť
snahy o spochybňovanie svätosti omše Pavla VI. zo strany jej odporcov.
Nespochybniteľné Božie znamenia potvrdzujú správnosť cesty koexistencie dvoch
foriem rímskej liturgie, teda staršej liturgie Pia V. a novšej liturgie Pavla
VI., ktorú nastolil emeritný pápež Benedikt XVI. svojím apoštolským listom motu
proprio Summorum Pontificum v roku 2007. Popri týchto právoplatných
formách rímskej liturgie však má v Katolíckej cirkvi svoje nezastupiteľné
miesto množstvo iných katolíckych obradov, či už ide o obrady katolíckeho
Západu alebo katolíckeho Východu.
Omša Pavla VI. je relatívne nová forma rímskej
liturgie. Pri jej uvádzaní do praxe došlo k mnohým pochybeniam. Jej
nevyzretá forma si vynútila mnohé zmeny pôvodného misála, podľa ktorého sa
slávila. Súčasná cesta reformy liturgickej reformy je nespochybniteľne správnou
cestou a prispeje k blahu celej Katolíckej cirkvi. Teda reforma, nie
likvidácia! Toto by si jasne mali uvedomiť všetci odporcovia omše Pavla VI.
Poznámky:
(2) Porov. Świerdzewska I. Cud w Sokółce.
Dostupné na internete: idziemy.pl.
(3) Porov. Wróblewski J. O
cudach, które dzieją się w Sokółce.
Dostupné na internete: www.fronda.pl.
(4) Porov. KOMUNIKAT BISKUPA LEGNICKIEGO w sprawie wydarzenia o
znamionach cudu eucharystycznego w parafii św. Jacka w Legnicy. Dostupné na internete: www.diecezja.legnica.pl.
(5) Citované podľa: Piotrowski. M. Il
miracolo eucaristico di Buenos Aires [e il Sacro Cuore di Gesù]. Dostupné
na internete: www.unavox.it.
(6) Porov. A Guadalajara, in Messico,
un'ostia consacrata viene trovata nell'ostensorio piena di sangue. Dostupné
na internete: www.papaboys.org.
(7) Citované podľa: McDonald M. Catholic
Diocese of Salt Lake City investigating after wafer appears to bleed three days
after communion. Dostupné na internete: fox13now.com.
(8) Porov. Eucharistic miracle in Naju.
Dostupné na internete: www.youtube.com.
(9) Porov. Eucharistic Miracles of Naju –
Scientific Evidence. Dostupné na internete: www.youtube.com.
(10)
Porov. Miracle at Vilakkannoor, Kannur, Kerala (Eucharistic Miracle).
Dostupné na internete: www.youtube.com.
(11)
Porov. Ertelt S. Miracle Healing of Unborn Child Brings Pope Paul VI Closer
to Sainthood. Dostupné na
internete: www.lifenews.com.
Vidieť, že autor je veľmi fundovaný teológ, mimochodom rád by som vedel aké má povolanie...Stále platí, to čo som napísal predtým, že menej je niekdy viac, je to príliš dlhý materiál na jedno prečítanie i na úvahu a zamyslenie sa, možno by sa takéto dlhšie materiály dali spracovať na pokračovanie, prípadne rozdeliť na samostatné celky. milan kupecký.
OdpovedaťOdstrániťRácio vo vašom mozgu nevidí v tých "zázrakoch" nehorázny podvod? To ozaj môže osloviť len plytký rozum bigotne veriaceho človeka.
OdstrániťNebudem reagovať priamo, ale na usmernenie diskusie ponúkam vyjadrenie vdp. Hraňa z rozhovoru, ktorý bol na týchto stránkach publikovaný pred niekoľkými dňami:
Odstrániť"Zázraky môžu a majú byť pre nás povzbudením k zbožnosti a úcte. Nie sú a nemôžu byť zdrojom viery, ale majú byť povzbudením vo viere."
Ďakujem veľmi pekne, Milan Kupecký, za úprimné slová. Vaše uznanie hreje pri srdci. Nie som teológ povolaním, ale každý sa môže stať dobrým teológom, ak roky poctivo študuje teológiu aj popri svojom hlavnom povolaní. Som opatrovateľ seniorov. V súčasnosti opatrujem v Rakúsku 88-ročnú pani, bývalú riaditeľku gymnázia, ktorá má amputovanú nohu. Pripomienku o dĺžke príspevkov prijímam. Na radu pána Maršálka dávam do dlhších článkov medzititulky a veľmi dlhé príspevky uverejňujeme na pokračovanie, takže sa snažím čo najmenej trápiť čitateľov. Ale každopádne ďakujem za úprimne vyjadrenú mienku.
OdpovedaťOdstrániťJ.M.J.A.J.T.
OdpovedaťOdstrániťPisete:
„Neúčasť katolíka na nedeľnej katolíckej svätej omši môžu ospravedlniť len závažné objektívne príčiny, napríklad choroba, v žiadnom prípade však nie subjektívny úsudok veriaceho o povahe právoplatnej katolíckej svätej omše!“
Budem citovat z Mravouky od A. Spesza:
„Ako sme už povedali, svedomie je normou nášho konania.
Ale ktoré z jeho uvedených druhov to je? Ideálne by bolo, keby
človek, vo všetkých okolnostiach mohol mať pravé svedomie. Ale
to nie je možné. Pravda, je čosi objektívne, čo nemožno vždy
dosiahnuť a čin je čosi subjektívne. Teda treba hľadať v subjektívnej
sfére niečo, čo je vo všetkých okolnostiach dosiahnuteľné:
je to subjektívna istota čiže isté svedomie.
Iba ono je normou konania, ako vyplýva z Písma sv. Sv. Pavol
píše Rimanom: „Kto však má pochybnosti a predsa niečo požíva,
už je odsúdený, a to preto, že jedol proti presvedčeniu viery.
A všetko, čo nie je z viery, je hriech".“
Pri Sviatostiach je potrebna istota, nemozno uplatnit pravdepodobnu istotu ako pri inych veciach.
A ked tu istotu clovek nema, nesmie prijat taku sviatost, aj keby platna a dovolena bola, lebo by hresil.
Pisete:
„Božie znamenia potvrdzujú, že omša Pavla VI. je skutočne svätá a milá Bohu“
Ak zazraky nie su a nemozu byt zdrojom viery, preco verite vo svatost NOM-u na zaklade zazrakov?
Zazraky, ktore sa stali potvrdzuju clanky pravej viery( napr. Kristovo Bozstvo), nic ine. Keby bolo tak ako vravite, potom mozeme povedat aj:
“ Božie znamenia potvrdzujú, že pravoslávna omša je skutočne svätá a milá Bohu“
Co vsak uz nie je pravda, lebo hoci aj platna moze byt je nedovolena a teda tazkohriesna. Ak si takto vysvetlujete svatost omse Pavla6., potom zaroven musite suhlasit aj s tym, ze tazkohriene omse bludarov su svate a mile Bohu. Co predpokladam, ze nechcete tvrdit. Jednoducho si musite najst iny argument a napisat novy clanok.
Pisete:
„Omša Pavla VI. je relatívne nová forma rímskej liturgie.“
Ak je relativne nova, preco inde tvrdite, ze je z cias apostolov? Navyse velmi podobna protestantskym „sluzbam bozim“?
Pisete:
„Pri jej uvádzaní do praxe došlo k mnohým pochybeniam.Jej nevyzretá forma si vynútila mnohé zmeny pôvodného misála, podľa ktorého sa slávila.“
Ako teda vysvetlite, ze ked Cirkev meni zakony, tak len k lepsiemu a tu sa udial opak. „Vyzrete“ bolo zamenene za „nevyzrete“.
Pisete:
„Súčasná cesta reformy liturgickej reformy je nespochybniteľne správnou cestou a prispeje k blahu celej Katolíckej cirkvi.“
Reforma liturgickej reformy? A za par rokov pride co? Reforma reformy liturgickej reformy? Lebo sa akosi nedari ludom ta zmena k lepsiemu, ktora u pravej cirkvi Kristovej je vzdy. Hned na prvy pokus.
J.M.J.A.J.T.,
OdpovedaťOdstrániťčo za nezmysly to tu uvádzate? Kde som ja písal, že verím v svätosť NOM-u? Buď neviete čítať, alebo ma chcete provokovať. V každom prípade však upozorňujem, že ak chcete robiť z niekoho blázna, ste na zlej adrese.
No, no, pane Dučáku, mírněte se. Cituji Vás: "Je preto potrebné čo najrozhodnejšie odmietnuť snahy o spochybňovanie svätosti omše Pavla VI. zo strany jej odporcov." Nikdo z Vás evidentně blázny nedělá.
Odstrániť