Čo vedie k totalite

Vlado Gregor

Rozmýšľam často a dlhodobo, čo je podstatou totalitných systémov a pochopil som očividný fakt, že zabraňujú ľuďom snívať. Tie sny, zvlášť u mládeže, sú často naivné a v realite nefungujú, ale ak chceme snívaniu a ideálom zabrániť, ideme cestou totality, pestujeme hlúposť a tvoríme diktatúru. Toto sa v dejinách v tých najrôznejších formách opakuje. Počúvam správy, že sa kreujú a či generujú akési špeciálne súdy na posudzovanie a odsudzovanie extrémizmu. Napadajú mi pritom takzvané ľudové súdy z rokov päťdesiatych a to, že história sa opakuje, iba dekorácie sa menia.

Vždy som mal prudkú povahu, ale zároveň som mnohým pripadal trochu pomalý, ba až oneskorený. Možno poznáte tie rozprávky o hlúpom Janovi, Popolvárovi či Peciválovi. Ich zmysel je v tom, že ten kvázi lenivec a hlupák nakoniec zachráni svojich múdrych, šikovných, ale netrpezlivých, pochabých bratov.

Nikdy som nebol praktický a šikovný a možno to ma nútilo rozmýšľať nad otázkami existencie, nad nevyhnutnosťou nedokonalosti, nedostatku a povedzme si priamo: aj zla a nezaslúženého nešťastia. Len pred pár dňami sa otriasalo Taliansko – a rôzne otrasy a maléry zažívame denne, a tie psychické a vzťahové sú možno horšie ako prírodné a fyzické.

Filozofii som sa začal venovať na gymnáziu a najprv ma upútal Starý zákon. Učil som sa myslieť na Kazateľovi a Jóbovi a historické súvislosti a následnosti som skúmal v starých príbehoch a prorokoch. Je to paradox, že ma neoslovilo najprv jednoduché a stále moderné
evanjelium, ale práve tie zložité a hlboké príbehy z dávnych čias. Je to asi tým, že hĺbku Kristových definícií typu, že blahoslavenými sú ponižovaní a prenasledovaní, pochopí človek až vtedy, keď on sám je ponížený a prenasledovaný.

Akékoľvek zjednodušovanie a kategorizovanie nevyhnutne vedie k totalite. My môžeme mať radi chudobných a kritizovať bohatých, ale ak začneme zbožňovať akýsi nekritizovateľný proletariát a všetkých úspešných a šikovných dehonestovať, urážať, ošklbávať a občas posielať aj pod čiernu zem, nehovorme o svojom humanizme a lákavých, láskavých, ba až rajských cieľoch. Tieto tendencie sa vyskytujú v rôznych formách a produkoval ich nielen Stalin a Hitler, ale aj Kalvín a Mohamed, a asi nie je náhoda, že tieto smery sa spojili proti tomu vraj príliš realistickému a špekulujúcemu katolicizmu.

Ide o to, milí moji, že moslimovia nie sú v súčasnosti ochotní prijať naše právo, normy a zvyky a podľa všetkého ani ochotní nebudú. To znamená, že spolužitie s nimi nemôže fungovať, ani pri tej najväčšej láske k blížnemu. My sme to v Európe, Ázii a Afrike skúšali na rozdiel od anglosaskej i Latinskej Ameriky 1 400 rokov a preto nech nám tieto menej skúsené civilizácie nedávajú rady, čo máme robiť a ako sa máme správať.

Bol by som veľmi rád, keby som sa v tomto mýlil a keby si tie abrahámovské náboženstvá našli k sebe cestu a keby konečne pochopili, čo je a ako vzniká zbytočné násilie, diktatúra a totalita.

KYRIE ELEISON: PANE, ZMILUJ SA.

Vlado Gregor

::

Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.