O teórii chaosu

Pavel Duraj

Obdobie po II. svetovej vojne sa vyznačuje neustálymi zmenami v spoločnosti. V dejepise a v spoločenských vedách (sociológii, histórii, antropológii a pod.) sa učíme o evolučnom vývoji a pokroku spoločnosti; učíme sa aj o revolučných skokoch. Učíme sa, že to všetko je riadené prírodnými zákonmi. Je to naozaj tak? Kým sa pokúsime odpovedať na túto otázku, poobzerajme sa po iných vedných odboroch, či by sme tam nenašli inšpiráciu či nejakú pomoc.

Priamo sa ponúka „teória chaosu“, novodobá skoro samostatná veda stojaca na pomedzí medzi matematikou, experimentálnou i skúsenostnou fyzikou, medicínou, históriou i sociológiou, ktorá využíva netradičným spôsobom dlhodobé poznatky a skúsenosti každej z nich. Je to veda pokúšajúca sa popísať a charakterizovať javy, ktoré sú úplne bežné, ale pri popise ktorých klasické vedecké metódy, postavené na euklidovskej geometrii a zákonoch mechaniky (Newtonove pohybové zákony) zlyhávajú; ktoré sa nedajú vtesnať do tradičných modelov a potom popísať matematicky.

Popísať vírivé (turbulentné) prúdenie vody v potoku, kvapkanie vody z pokazeného vodovodného kohútika, správanie ľudí (popísať správanie sa ľudí v dave je relatívne jednoduché – davová psychóza), vznik arytmie srdca, či urobiť serióznu predpoveď počasia – to sú oblasti, kde klasické spôsoby zlyhávali a kde nám teória chaosu ponúka aspoň nejaké východiská.

O teórii chaosu sa popísalo veľmi veľa. Napr. podľa Wikipédie:

Teória chaosu je časť matematiky a fyziky, ktorá sa zaoberá systémami, ktorých dynamika za určitých podmienok citlivo závisí od začiatočných podmienok, takže ich správanie nie je dlhodobo predpovedateľné.
Teória chaosu sa zaoberá chovaním istých nelineárnych dynamických systémov, ktoré za istých podmienok vykazujú jav známy ako chaos, najvýznamnejšie charakterizovaný citlivosťou počiatočných podmienok (motýlí efekt). V dôsledku tejto citlivosti sa chovanie týchto fyzikálnych systémov javí ako náhodné, aj keď model systému je deterministický v tom zmysle, že je dobre definovaný a neobsahuje žiadne náhodne parametre. Príklady takýchto systémov zahrnujú atmosféru, solárny systém, tektoniku zemských dosiek, turbulenciu tekutín, atď. Systémy, ktoré vykazujú matematický chaos, sú v istom zmysle zložito usporiadané. Tým je význam slova v matematike a fyzike v istom nesúlade s obvyklým chápaním slova chaos ako totálneho neporiadku... (sk.wikipedia.org; viac v prílohe č. 1).

Vidíme, že v bežne dostupných zdrojoch informácií je teória chaosu vysvetľovaná veľmi rôzne; závisí najmä podľa zamerania autora vysvetlenia. Je vysvetľovaná rôznymi spôsobmi, ale vždy je tam skrytý predpoklad, že čitateľ seriózne ovláda fyziku i matematiku – aspoň na úrovni základného  kurzu matematiky a fyziky na vysokej škole.

Základná informácia je podaná zaujímavo, ale akoby bola nelogicky popletená. Ten, kto si túto základnú informáciu prečíta, voľačo sa dozvie, ale o čo vlastne ide, to sa z uvedenej informácie pochopiť  nedá; treba pohľadať doplňujúce informácie. Dozvie sa, že ide o isté nelineárne dynamické systémy (...), ale nedozvie sa, že vlastne všetky systémy v prírode sú dynamické a nelineárne a deje v nich prebiehajúce sa nedajú presne popísať lineárnymi rovnicami ani ich systémami. To, čo sa o nich učíme na základných a stredných školách, je len veľkým zjednodušením, idealizáciou (napr. Newtonov gravitačný zákon je definovaný pre tzv. hmotné body; pri použití v reálnom svete je oveľa zložitejší – podstatná je žiadaná presnosť výpočtu). Inak sa to ani nedá – treba začať jednoduchým a zjavným a pokračovať k zložitejšiemu, skrytejšiemu (Komenský).

Priamo zavádzajúce je však to, že pritom nás neučia, že ide len veľmi zjednodušený obraz skutočnosti – niečo ako náčrt krajiny ceruzkou na papier. Takýto obraz sveta si potom nesieme celý život a nestačíme sa čudovať, že to, čo sme sa učili, nejako nesedí so skutočnosťou...

Prvé základné vedecké poznatky z teórie chaosu môžeme vystopovať až do roku 1900. Búrlivý rozvoj nastal v šesťdesiatych rokoch – bol podmienený najmä nástupom počítačov (viac v prílohe č. 2).

Teória chaosu všeobecne popisuje systémy rovnakých „entít“ (molekuly vzduchu v atmosfére, ľudí v rôznych spoločenstvách, molekuly vody, kryštáliky ľadu a pod.), pri ktorých podstatné je to, že ich pohyby navzájom (vzájomne vzťahy) sa nedajú popísať lineárnymi rovnicami či systémami lineárnych rovníc. Aj spoločenstvá  ľudí patria do takýchto systémov – veď popísať správanie ľudí matematicky sa zdá byť nezmyslom. Teória chaosu poskytuje dokonca aj tu východisko na popis a modelovanie správania istého spoločenstva.

Z tejto teórie vyplývajú viaceré dôsledky, ktoré majú charakter prírodných zákonov. Nás budú zaujímať predovšetkým dva dôsledky:

1, efekt motýlieho krídla,

2, nepredvídateľnosť celkovej zmeny systému pri malej počiatočnej zmene, ktorá sa dotýka všetkých prvkov systému.

Efekt motýlieho krídla je všeobecne známy; najčastejšie sa „definuje“ názorne – napríklad: „Ak niekde nad Andami v Južnej Amerike na správnom mieste, v správny čas a správnym spôsobom zamáva motýľ krídlami, o tri mesiace neskoršie je búrka nad New Yorkom“ (asi najstaršia definícia).  Keby vtedy a tam motýľ krídlom nezamával, o tri mesiace tá búrka  nad New Yorkom by nebola.

Nepredvídateľnosť dôsledkov hocijako malej zmeny týkajúcej sa všetkých prvkov systému  je ďalším zaujímavým dôsledkom tejto teórie: nemusí sa stať vôbec nič a systém zostane v pôvodnom stave, môže sa zmeniť primerane pôsobiacej zmene, alebo sa môže zmeniť aj razantne a dostať sa do úplne iného stavu. Teda vraví aj o tom, že v prírodných, dynamicky stabilných systémoch mnohých prvkov môže nastať stav krajnej nestability a malá zmena sa rýchlo rozšíri na celý systém, ktorý skoro skokom prejde do iného stabilného stavu – napr. lavína snehu. Krátko povedané: Aj tá najmenšia zmena, týkajúca sa všetkých prvkov systému, má nepredvídateľné  dôsledky.

Takto jednoducho je to popísané v tých najprvších prácach o teórii chaosu; ale aj tam akoby to bolo uvedené niekde „pod čiarou“. Postupom času, keď bola overená jej jednoduchá aplikácia na spoločenstvá ľudí, niektoré jej dôsledky sa neuvádzajú vôbec alebo sú aspoň zahmlievané.

Ako sa teória chaosu uplatňuje v praxi?

Najskôr si musíme uvedomiť, že vyššie spomenuté dva dôsledky teórie chaosu v skúsenostnej podobe sú známe už veľmi dlho (možno od čias „babylonskej veže“) a poskytujú perfektný nástroj na ovládanie ľudí.

Zoberme do úvahy presné a úplné odovzdávanie informácií staršou generáciou generácii mladšej počas mnohých pokolení. Zdá sa, že toto odovzdávanie prebieha aj mimo nášho vedomia – spôsobom, ktorý sa dá porovnať s genetickým prenosom (Ježišovo učenie o nemluvňatách /Lk 10, 21/ a žalmistovo o tých, čo sú pri prsiach /žalm 8,3/). Akoby to bolo ukryté niekde v podvedomí človeka a do jeho vedomia z toho akoby preniklo iba to, čo mu umožní cesta, po ktorej sa človek uberá. Je to cesta, o ktorej sa učil a ktorú sa naučil v škole, od rodičov, kamarátov, ulice... Vo všeobecnosti poznanie a vedomosti sú neprenosné, každý musí začať od úplného začiatku; každý človek to uvádza do svojho života sám za seba.

A tu je jasné, že na umožnenie manipulácie je nutným krokom zablokovanie odovzdávania informácií získaných v škole života staršou generáciou generácii mladšej. Preto sú nám tak vehementne ponúkané „moderné“, netradičné, pokrokové spôsoby života – napríklad  život „singl“ (kde v princípe človek nie je za nič zodpovedný; za všetko zodpovedá len sám sebe – a keď niečo, tak zlí sú tí druhí!), homosexuálne partnerstvá, žiť len pre kariéru, či všetko podriadiť tomu, aby človek dobre vyzeral a pod. Ich zmyslom je zablokovať alebo aspoň obmedziť prenos informácií. A pretože sa to úplne nedá, treba to nahradiť hocičím iným, veľmi zaujímavým – napr. škola, prírodovedecké populárne seriály, vedomostné súťaže, hry v modernom chápaní všeobecne...

Spoločnosť je ovládaná vtedy, ak je to zariadené tak, že jej príslušníci sa nevedia sami orientovať v situácii a sú nútení ísť predpísanou „správnou“ cestou. Podľa spomenutého druhého dôsledku teórie chaosu stačí všetkých presvedčiť, že stačí len „maličká zmena“ a všetci sa „budeme mať lepšie“. Zmena prebehne, ale výsledok zmeny je iný, ako sme očakávali a ako nám organizátori zmeny sľúbili, a máme sa skôr horšie – preto treba ďalšiu zmenu. A tak to pokračuje... Dôsledky častých zmien sú už viac ako jasné! Neuvedomujeme si, že dnešný neutešený stav je spôsobený najmä neustálymi zmenami a žiadame ďalšie zmeny! Tí, čo nás „vedú“, vravia, že vybrali sme zle (vo voľbách), že treba zmenu a „oni sú tí praví“, a tak to ide dookola...

A my pochodujeme a kričíme: „Chceme zmenu!“ Neuvedomujeme si, že to akoby sme kričali: „My sa chceme mať horšie!“

Neveríte? Otvorte oči a poobzerajte sa okolo seba! A čo tak kričať: „Zmenu nechceme! Zákony nech platia pre všetkých rovnako!“

Ak sa spoločnosť dostane do takéhoto chaotického stavu, „tí správni“ dopredu zariadia aj to, aby nimi ponúknuté riešenie bolo všeobecne akceptovateľné. A tu je v princípe použitý efekt motýlieho krídla (modifikovaný pre ľudí) – niekedy v minulosti len tak mimochodom podhodená myšlienka, že v budúcnosti je také a hentaké smerovanie spoločnosti očakávané a že to bude dobré. Spomínam si na sci-fi romány z päťdesiatych rokov – konkrétne na román Hmlovina Andromédy od Ivana Jefremova (1959), kde je propagovaná výchova detí bez matiek (matky, čo chceli svoje deti vychovávať, boli sústredené na nejaký ostrov v Pacifiku) a na sériu šiestich kníh o Základni či Nadácii od Isaaca Asimova, ktoré vychádzali v r. 1951, 1952, 1953 (modernizované vydania v r. 1961), 1982, 1986, 1988, a kde sú rozpísané rôzne modely manipulácie od fyzického nátlaku po skrytú manipuláciu na úrovni podvedomia, či dokonca až po jeho zmenu (prečítajte si aspoň prvé dve knihy).

Je mnoho spôsobov šírenia a odovzdávania informácií, ktoré sa dajú zneužiť na naprogramovanie človeka – tzv. fantasy literatúra, romány „ružovej knižnice“ pre ženy, filmy a knihy a la Harry Potter pre deti, filmy i seriály pre dorastencov – pardon tínedžerov. Aj úsmevné kreslené filmy a la Mickey Mause či káčer Donald programujú už mladých k podrazom, klamstvám...Trochu iné sú kreslené filmy o Máši a medveďovi.

Zaujímavou formou aplikácie efektu motýlieho krídla je PROROCTVO. V podstate je to predpoveď smerovania vývoja ľudstva a udalostí v budúcnosti. Proroctiev je veľmi veľa (pre každý kultúrny okruh na Zemi v inej forme); ich predpovede sa rôznia, často si protirečia. Na svetlo sa vyťahujú tie, ktoré z rôznych dôvodov vyhovujú! Ktoré nevyhovujú, tie sa v „zornom poli“ obyčajného človeka neobjavia. Pri všetkých proroctvách podstatná je ich interpretácia.

Nájsť v zdrojoch „motýlích zamávaní krídlami“ také, ktoré by nasmerovali ľudí k pravde, láske, ohľaduplnosti k prírode a k dôvere voči iným ľuďom; k tomu, aby si sami za seba dokázali uvedomiť, čo je dôležité a dobré nielen krátkodobo, ale aj v časovom horizonte niekoľkých generácií, a aj uskutočňovať to – je už podstatne ťažšie. Máme poruke v podstate len dva takéto písomné zdroje: ľudové rozprávky a evanjeliá.

Naše ľudové rozprávky nás učia o vzťahu medzi mužom a ženou, o vzťahu medzi príslušníkmi rodiny, učia o vzťahoch v spoločenstve ľudí. Učia nás, aby sme sa nevzdávali ani najmenšej, zdanlivo zanedbateľnej časti seba samých, napr. tak, že si zoberieme pôžičku; varujú pred tzv. salámovou metódou, keď sa informácie dávkujú postupne, ako keby sa krájala saláma (takto sa presadzujú aj tie najnezmyselnejšie myšlienky a projekty)! Učia nás tiež, aby sme si na vedúce miesta spoločnosti vyberali tých, ktorí svojím životom dokážu, že to robiť vedia – nie podľa pekných sľubov a rečí (pri voľbách). Učia, že dôverovať a byť verný, byť pevný a odvážny napokon prinesie dobrú úrodu.

Evanjeliá učia o vzťahu človeka k Otcovi nás všetkých a k sebe samému – k tomu jedincovi, o ktorom niekedy večer pri usínaní rozmýšľame, čo sa mu podarilo urobiť dobre, čo menej dobre a kde zlyhal. Učia nás okrem iného aj to, že pred pravdou sa nedá utiecť ani skryť – učia nás, že najlepším postojom je pravdu prijať.

(5. 9. 2016)

Pavel Duraj

::

Prečítajte si rozhovor s autorom: Učme sa z vlastného života.

PRÍLOHY

Príloha 1:

Pre lepšiu orientáciu si pozrite napríklad: www.um.sav.sk, kde sú veľmi dobre vysvetlené matematické základy teórie chaosu (s modelovaním na počítačoch) a najmä skúsenosti z aplikácie jej niektorých záverov na výskum arytmií srdca.

Ako príklad aplikácie teórie chaosu z úplne iného pohľadu ľudí na život a skutočnosti okolo nás si pozrite: teoria-chaosu.kvalitne.cz.

Aplikácia teórie chaosu v praxi – v ekonómii, je zaujímavo vysvetlená na stránke:  ibispartner.sk alebo: zones.sk/studentske-prace, ale je to práca tak jednostranná, smerovaná tak úzkoprso, že v konečnom dôsledku vedie ku krachu spoločnosti, v ktorej je aplikovaná. Po príklady z praxe nemusíme chodiť ďaleko – stačí si spomenúť, ako „dynamicky“ sme sa začali správať po r. 1990 a kam sme dospeli. Navyše, o samotnej teórii sa tu nedozvieme skoro nič a aj to málo o samotnej teórii chaosu je vysvetlené zmätočne.

Niečo o základoch teórie chaosu je veľmi prijateľne vysvetlené napr. na: recky.blog.sme.sk.

Príloha 2:

V „encyklopedických“ súhrnoch sa vôbec nespomínajú šesťdesiate roky (1960–1970), hoci sa zdá, že boli pre smerovanie vývoja ľudstva rozhodujúce. V šesťdesiatych rokoch:

Bol objavený či skôr vymyslený mikroprocesor, ktorý odštartoval explóziu osobných počítačov a počítačov všeobecne.

Bola spustená sexuálna revolúcia v USA (kvetinkové deti).

Bol zavraždený prezident USA J. F. Kennedy.

Uskutočnil sa II. vatikánsky koncil.

Najmä vďaka počítačom boli na seriózne vedecké základy postavené prvé objavy a aplikácie teórie chaosu.

::

Odporúčané:

O poznaní

O manipulácii

O starnutí a starobe