Karol Dučák |
Miesto Panny Márie
v katolíckych misiách medzi moslimami
Vzťahy kresťanského a moslimského sveta
od čias vzniku islamu až dodnes boli veľmi dramatické a nádej na ich
výrazné zlepšenie sa nejaví ani v dohľadnej budúcnosti. Po stáročia bol islam
veľkou hrozbou existencie kresťanstva. Paradoxne však časť viny na tom nesú
samotní kresťania. Podľa niektorých autorov možno totiž vznik a neskorší
rýchly rast islamu do istej miery pripísať zlyhaniu raného kresťanstva. Bučko
definuje základné predpoklady víťazstva islamu na Blízkom východe:
1. Arabské kmene nepoznali Bibliu, pretože
v tej dobe nemali k dispozícii arabský preklad Svätého písma. Podľa
všetkého vtedajší kresťanskí misionári podcenili arabský jazyk, ktorým sa
dorozumievali chudobní kočovníci púšte a tak nepovažovali za potrebné
preložiť Bibliu do arabčiny, hoci už vtedy existoval sýrsky, perzský, koptský
či iné preklady Biblie. Nehostinný Arabský polostrov nelákal európskych
dobyvateľov a bol do istej miery mimo zorného uhla misionárov.
2. Nejednotnosť kresťanov na Blízkom východe v tom
čase a ich rozdelenie na viaceré vetvy, z ktorých boli známi
predovšetkým nestoriáni, monofyziti a chalcedoniáni. Mohamedova snaha
o zjednotenie arabských kmeňov a náboženskú reformu sa v takomto
prostredí nemohla realizovať.
3. Kresťania boli politicky rozdelení. Časť
z nich bola pripútaná k Byzantskej ríši, iní k Perzskej ríši či
Etiópii. Všetky tieto ríše boli nepriateľskými mocnosťami Arabov.
4. Osobný postoj Mohameda a jeho
presvedčenie, že je prorokom jediného, najvyššieho a milosrdného Boha.
Vychádzal z neochvejnosti svojho presvedčenia, no neodmietal a priori
iné náboženské, sociálne a politické systémy.
5. Napokon nemenej dôležitým faktorom,
umožňujúcim islamu prežiť, boli vojenské úspechy samotného Mohameda a prvých
chalifov po jeho smrti. (1)
Aké boli teda základné príčiny triumfu islamu? Predovšetkým geografická poloha. Islam
vznikol na Arabskom polostrove, ktorý svojimi horami piesku nepriťahoval
dobyvateľov ani misionárov. Aj Rímska ríša, ktorá expandovala do Ázie, Arabský
polostrov obišla. V zásade sa tomu nemožno diviť. Rimania vyhľadávali
kvitnúce krajiny a pohľad na nehostinnú zem Arabského polostrova ich
odrádzal od dobyvateľských avantúr. Kresťania podcenili význam tohto územia pre
budúce dejiny ľudstva a keď sa spamätali, bolo už neskoro. Islam začal
svoje víťazné ťaženie, ktoré uľahčili kresťania svojou nejednotnosťou a
rozštiepením na početné sekty. Krutou iróniou histórie tohto regiónu je,
že monofyziti často vítali moslimských dobyvateľov ako osloboditeľov spod
byzantskej vlády. (2)
Hrozivú expanziu islamu zabrzdili až krížové
výpravy. Dnes patrí nehynúca zásluha rímskym pápežom, ktorí zachránili
kresťanský charakter Európy pred záhubou. Vďaka krížovým výpravám sa situácia
skonsolidovala a islam tak nemohol ohroziť existenciu kresťanstva vo
svete.
Už v období krížových výprav sa misionári
pokúšali evanjelizovať na moslimských územiach. Významnú úlohu tu plnili najmä
žobravé rehole, františkáni a dominikáni. Misijné úsilie žobravých rádov
smerovalo spočiatku „na islamské krajiny Blízkeho a Stredného východu,
severnej Afriky a na nekresťanské krajiny Ázie... V tomto období sa
prišlo aj na prvú modernú misijnú metódu: aby mohol byť niekto úspešný
v misii, najprv musí poznať ľudí, ku ktorým je poslaný, ich kultúru,
jazyk, náboženstvo a musí k nim prísť ako priateľ. Sv. František
skúsil priamu cestu a dostal sa až k egyptskému sultánovi Malik-al
Kamilovi, ktorému rozprával o Ježišovi“. (3)
V tej dobe ešte neexistoval súčasný
koncept dialógu Katolíckej cirkvi s moslimami, avšak pri tejto
príležitosti sa bezpochyby odohrával dialóg –pokojná výmena myšlienok dvoch
veľkých náboženstiev. (4)
Svätý František nesporne urobil na sultána
hlboký dojem a ten dokonca „udelil františkánom niektoré privilégiá, aby
sa mohli usadiť vo Svätej zemi“. (5)
Aj dominikáni sa v tej dobe angažovali
v misijnej činnosti. Cieľom sv. Dominika bolo misijné pôsobenie u Kumánov,
kočovného tureckého kmeňa. Dominikánski frátri neskôr medzi Kumánmi aj
pracovali. (6)
Nasledovníci sv. Dominika založili okolo roku
1300 Spoločnosť pre misionársku aktivitu na Blízkom a Ďalekom východe.
Spoločnosť vykonávala svoje poslanie až do 16. storočia. (7)
Napriek všetkému úsiliu však bola misijná
činnosť Katolíckej cirkvi medzi moslimami až do 20. storočia pomerne málo
efektívna. Islam totiž nepripúšťa konverziu moslimov na kresťanstvo a misionári
boli v moslimských krajinách často prenasledovaní, takže ich pôsobenie
bolo veľmi sťažené. V 20. storočí nastal istý zlom a katolíckym
misiám v moslimskom svete sa začalo viac dariť, avšak k skutočnej explózii
konverzií moslimov na kresťanstvo v miliónových počtoch došlo až
v posledných desaťročiach.
Súčasná misiológia pozná mnohé spôsoby misijnej činnosti medzi
moslimami. Niektoré z nich sú
však nedocenené, hoci majú veľkú nádej na úspech. Platí to predovšetkým o prístupe
blahoslaveného biskupa Sheena, ktorý vyjadril pozoruhodný názor, že misionári
nedosiahnu úspech v moslimských misiách vyučovaním kresťanstva, ale
vyzývaním moslimov, aby uctievali Matku Božiu. Podľa Sheena bude úspešnosť
katolíckych misií medzi moslimami závisieť od toho, nakoľko využijú posvätnú
mariánsku úctu u moslimov a nakoľko horlivo budú moslimom kázať
o Fatimskej Panne Márii. Preblahoslavená Panna Mária potom odmení ich
horlivé úsilie tak, že privedie moslimov k svojmu Synovi. Sheen odôvodňuje
svoje presvedčenie poznatkami z Afriky, Indie a iných krajín,
v ktorých moslimovia vzdávali úctu pútnickej soške našej Fatimskej Panej.
Táto posvätná úcta následne viedla moslimov k návšteve katolíckych obradov
na poctu Fatimskej Panny Márie a k povoľovaniu náboženských procesií. Sheen
navyše uviedol príklad z Mozambiku, kde moslimovia, ktorí sa dlhodobo
držali islamu, konvertovali na kresťanstvo čoskoro po postavení sochy Panny
Márie na ich území. (8)
Mariánsky charakter misijného rozmeru Cirkvi
nebol vždy dostatočne docenený. Pritom práve Panna Mária odovzdala Krista
svetu. Bola prvou veriacou a učeníčkou Ježiša Krista, dá sa povedať, že aj
prvou evanjelizátorkou. Je vzorom pre každého apoštola aj pre celú misijnú
Cirkev. (9)
Panna Mária vrúcne miluje moslimov
a často ich oslovuje. Máme o tom mnoho poznatkov z dávnejšej
i nedávnej minulosti. Známe sú jej opakované zjavenia na streche
ortodoxného kostola v egyptskom meste Zeitunna predmestí Káhiry
v rokoch 1968–1971.Zjavenia videli milióny ľudí, predovšetkým kresťanov
a moslimov, ktorí zjavenia popísali miestnym i zahraničným
novinárom. Medzi očitých svedkov udalostí patrí biskup Marcos, biskup
Gregorius, vtedajší egyptský prezident Násir a mnoho iných významných
osobností. Došlo tu k mnohým zázrakom, vrátane medicínskych uzdravení,
ktoré sú spoľahlivo zdokumentované. Existuje dokumentárny film, ktorý pomerne
podrobne mapuje históriu zjavení. (10)
Nebol to však jediný prípad zjavení Panny
Márie v Egypte. Podobné udalosti sa v Egypte zopakovali v tomto
poradí:
Obdobie Miesto zjavení
1982 Edfu
1986–1991 Papadouplo, Shoubra, Káhira
2000–2001 Assiut
2001 Gabal Dronka.
2009–2010 Warraqel-Hadar (11)
Toto však nie je všetko. Panna Mária je
skutočnou kráľovnou moslimov, ktorým významne pomáha, keď sa na ňu obrátia
s vrúcnou prosbou o pomoc v ich ťažkostiach. Často pritom
dochádza k zázrakom, vďaka ktorým Panna Mária privádza masy moslimov
k svojmu božskému Synovi Ježišovi. Jeden z mnohých zázračných
prípadov pomoci Panny Márie moslimom v núdzi sa stal v Sýrii. V
decembri roku 2004 moslim Šachid D. zo Saudskej Arábie informoval niekoľko
významných spravodajských agentúr o zázračných udalostiach, ktoré Panna
Mária uskutočnila na ňom a jeho manželke. O jeho mimoriadnom životnom
príbehu potom priniesla informácie televízia, rozhlas, internet aj noviny
a časopisy v Saudskej Arábii, Palestíne, Sýrii, ale aj iných štátoch
fakticky na celom svete.
Šachid a jeho manželka boli bohatí
saudskoarabskí moslimovia, avšak nemohli mať deti. Nepomohli im ani lekári ani
opakované púte do Mekky. Nič nezaberalo. Aristokratickí rodičia Šachida
vyvíjali nátlak na svojho syna, aby sa okrem svojej súčasnej manželky oženil aj
s inou ženou, pretože rod potreboval dediča. V Saudskej Arábii to nebol
problém, pretože podľa miestnych zákonov môže mať muž až štyri manželky. Šachid
však odolával tlaku rodičov a vydal sa s manželkou na cesty.
V sýrskom Damašku mu vodič najatej limuzíny poradil navštíviť monastier
(pravoslávny kláštor) Saidnaja so zázračnou ikonou Matky Božej pod menom Panagia
Saidnaja (Naša Pani), ktorá pomohla k vlastnému potomstvu mnohým bezdetným
párom rôznych náboženstiev a národností, ktoré nemohli mať deti.
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Podmienkou zázračného vyliečenia neplodnosti
je však vrúcna a úprimná modlitba pred ikonou. Šachid s manželkou
teda požiadali toho vodiča, aby ich zaviezol do kláštora. Monachyne
(rehoľníčky) ich prijali prívetivo a manželia potom urobili všetko, čo sa
od nich žiadalo. Modlili sa pred zázračnou ikonou so slzami a podarovali
kláštoru štedré dary. Šachid pri odchode sľúbil, že ak jeho manželka otehotnie,
podaruje 80 tisíc dolárov kláštoru a 20 tisíc dolárov taxikárovi za jeho
dobrú radu.
Po návrate do vlasti Šachidova manželka
skutočne otehotnela a po deviatich mesiacoch prišiel na svet krásny synček
oboch manželov. Šachid sa bez meškania rozhodol splniť sľub, ktorý dal. Pri
príchode do Sýrie zavolal onoho známeho vodiča, že má preňho peniaze a
potrebuje odvoz z letiska v Damašku. Navyše ho požiadal
o ďalších dvoch mužov ako ochranku. To ale netušil, s kým má do
činenia. Zákerný vodič prišiel preňho s dvoma profesionálnymi zločincami
s úmyslom zabiť a olúpiť ho. Nič netušiaci Šachid sľúbil každému
zločincovi po desať tisíc dolárov ako odmenu. To sa však zločincom málilo, ale
o tom štedrý saudskoarabský aristokrat nemal tušenia. Šachid bol už
natoľko zvyknutý modliť sa modlitbu k Presvätej Bohorodičke, že sa ju
modlil na každom kroku, dokonca aj cestou v taxíku. Zrazu auto odbočilo na
opustené miesto a tam zločinci bohatého Sauda zabili, odrezali mu hlavu
a jeho telo rozkúskovali.
Šachidove ostatky nahádzali do kufra auta
a potom si rozdelili jeho peniaze a prstene. Keď boli hotoví, išli hľadať
miesto, na ktorom by mohli zakopať telesné ostatky zavraždeného muža. Na
diaľnici však ich auto ostalo z neznámych dôvodov stáť, hoci motor bol
v poriadku. Po krátkej dobe pri nich zastavil vodič, ktorý prechádzal
svojím autom okolo, a ponúkol im pomoc. Zločinci ho však drsne odbili
z obavy, aby ich neprezradil, a tak sa vodič zberal preč. Všimol si
však krv, kvapkajúcu z kufra auta, a tak zalarmoval políciu. Keď aj
policajti po príchode k nefunkčnému autu zbadali pod autom kaluž krvi,
nariadili otvoriť kufor. Po otvorení kufra sa však stalo čosi neuveriteľné.
Z kufra vyskočil živý Saudcelý od krvi, ale zdravý. Šokovaným
policajtom povedal: „Práve teraz Panagia dokončila zošívanie môjho krku – práve
tu“ (a ukázal im na svojom krku oblasť ohryzku), „potom čo zošila zvyšok môjho
tela…“
Zločinci nemohli uveriť vlastným očiam.
Ochromení hrôzou padli na kolená a celí roztrasení vypovedali pravdu
o zločine, ktorého sa dopustili. Potom si začali trhať vlasy na hlave,
váľať sa po zemi, pričom vykrikovali: „Odrezali sme mu predsa hlavu, ale on
ožil! Kresťanská Matka Mária vzkriesila Araba!“
Ťažké výčitky svedomia ich dohnali
k šialenstvu a oni skončili na psychiatrickej liečebni. No nielenže
nikdy nezapierali svoj zločin, ale naopak, snažili sa, aby sa o tomto
zázraku dozvedelo čo najviac ľudí.
Paradoxne Šachid si spomínal na všetko, čo sa
s ním stalo nielen pred vraždou, ale aj po nej. Do najmenších podrobností
popisoval, ako ho okradli o prstene a hodinky, ako mu odrezali hlavu
a čo všetko s ním zlosynovia robili. Pritom sa na to podľa vlastnej
výpovede díval z ústrania a cítil blahodarnú prítomnosť Ježiša Krista
a Presvätej Bohorodičky. Šachida potom odviezli do damašskej nemocnice
a tam všetky vyšetrenia poukazovali na to, že jeho hlava bola skutočne
amputovaná a stehy na krku, ktorými bola hlava prišitá k telu, boli
čerstvé. Lekári o tom vydali písomnú správu. Pravdivosť výpovede bohatého
Sauda bolo možné overiť si aj neskôr, pretože stehy, ktorými bolo zošité jeho
telo, zostali natrvalo viditeľné.
Udalosť skúmali aj vysokopostavení pravoslávni
hierarchovia a konštatovali zázrak. Správa o zázraku sa čoskoro
rozniesla po celom svete. Po mimoriadnej udalosti zázračne vzkriesený muž
zvolal celú svoju rodinu do Sýrie a všetci spoločne išli do monastiera so
zázračnou ikonou Matky Božej. Šachid splnil aj svoj sľub a spolu
s celou rodinou darovali kláštoru namiesto 80 tisíc dolárov sumu
desaťnásobne vyššiu, teda 800 tisíc dolárov. Celá Šachidova rodina konvertovala
na kresťanstvo. (12)
Všetky uvedené skutočnosti dávajú misijnej
činnosti Katolíckej cirkvi medzi moslimami nové impulzy, ktoré sú prísľubom do
budúcnosti. Mariánska úcta je nádejnou cestou k srdciam moslimov
a katalyzátorom procesu konverzií moslimov na kresťanstvo.
Panna Mária je súčasťou celých dejín spásy
a sprevádzala Cirkev pri misijnom ohlasovaní Cirkvi od samého začiatku. Je
vzorom viery, nádeje a lásky pre každého misionára. Pri ohlasovaní spásy
v Ježišovi Kristovi je prítomná aj Matka Božia. Okrem kresťanov oslovovala
aj v minulosti hinduistov, moslimov či vyznávačov iných náboženstiev. (13)
Tieto skutočnosti musíme mať neustále na
pamäti pri realizácii katolíckych misií v moslimskom svete.
Karol Dučák
Poznámky:
(1)
Porov. Bučko, L. Misijná a charitatívna činnosť, s. 107.
(2) Porov. Bučko, L. Misijná
a charitatívna činnosť, s.
285.
(3) Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu.
Základy misiológie, s. 292.
(4) Moses, P. Svatý František a sultán,
in: Teologické texty, s. 88.
(5) Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu.
Základy misiológie, s. 292.
(6) Porov. Bučko, L. Na ceste k
oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(7) Porov. Bučko, L. Na ceste k
oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(8) Porov. Sheen F. Mary and theMoslems. From
The World’s First Love. In: Ignatiusinsight.
(9) Porov. Esquerda-Bifet, J. Mária
a evanjelizácia, s. 105.
(10)
Porov. Zjavenia Panny Márie v
Egypte.
(11)
Porov. Coptic Approved Apparitions.
(12)
Porov.The Great Miracle in Syria, and the Conventof Our Lady of Saidnaya.
(13)
Porov. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia, s. 107–108.
Použité pramene a zdroje:
1. Bučko, L. Misijná a charitatívna činnosť.
Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety, 2009. ISBN 978-80-89271-37-5. 248 s.
2. Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu.
Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť
Božieho slova, 2003. ISBN 80-85223-34-1. 549 s.
4. Esquerda-Bifet,
J. Mária a evanjelizácia. In: Karotempel S. a kol. Nasledovanie
Krista v misiách. Príručka misiológie. 1. vyd. Trnava: Spolok svätého
Vojtecha, 2000. ISBN 80-7162-313-X. 299 s.
5. Katechizmus Katolíckej
cirkvi. 4. vydanie. Trnava:
Spolok svätého Vojtecha, 2004. ISBN 80-7162-514-0. 918 s.
6. Kronika křesťanství. Praha: Fortuna Print : Knižní klub, 1998. 462
s.
7. Moses,
P. Svatý František a sultán. In: Teologické texty, 2011,
ročník 24, číslo 2, s. 85–89.
8. Sheen
F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love. In: Ignatiusinsight.
Dostupné na internete: ignatiusinsight.com.
9.The Great Miracle in
Syria, and the Conventof Our Lady of Saidnaya. Dostupné na internete:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.