- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

15. septembra 2016

Panna Mária a islam

Karol Dučák
Miesto Panny Márie v katolíckych misiách medzi moslimami
Vzťahy kresťanského a moslimského sveta od čias vzniku islamu až dodnes boli veľmi dramatické a nádej na ich výrazné zlepšenie sa nejaví ani v dohľadnej budúcnosti. Po stáročia bol islam veľkou hrozbou existencie kresťanstva. Paradoxne však časť viny na tom nesú samotní kresťania. Podľa niektorých autorov možno totiž vznik a neskorší rýchly rast islamu do istej miery pripísať zlyhaniu raného kresťanstva. Bučko definuje základné predpoklady víťazstva islamu na Blízkom východe:

1. Arabské kmene nepoznali Bibliu, pretože v tej dobe nemali k dispozícii arabský preklad Svätého písma. Podľa všetkého vtedajší kresťanskí misionári podcenili arabský jazyk, ktorým sa dorozumievali chudobní kočovníci púšte a tak nepovažovali za potrebné preložiť Bibliu do arabčiny, hoci už vtedy existoval sýrsky, perzský, koptský či iné preklady Biblie. Nehostinný Arabský polostrov nelákal európskych dobyvateľov a bol do istej miery mimo zorného uhla misionárov.
2. Nejednotnosť kresťanov na Blízkom východe v tom čase a ich rozdelenie na viaceré vetvy, z ktorých boli známi predovšetkým nestoriáni, monofyziti a chalcedoniáni. Mohamedova snaha o zjednotenie arabských kmeňov a náboženskú reformu sa v takomto prostredí nemohla realizovať.
3. Kresťania boli politicky rozdelení. Časť z nich bola pripútaná k Byzantskej ríši, iní k Perzskej ríši či Etiópii. Všetky tieto ríše boli nepriateľskými mocnosťami Arabov.
4. Osobný postoj Mohameda a jeho presvedčenie, že je prorokom jediného, najvyššieho a milosrdného Boha. Vychádzal z neochvejnosti svojho presvedčenia, no neodmietal a priori iné náboženské, sociálne a politické systémy.
5. Napokon nemenej dôležitým faktorom, umožňujúcim islamu prežiť, boli vojenské úspechy samotného Mohameda a prvých chalifov po jeho smrti. (1)
Aké boli teda základné príčiny triumfu islamu? Predovšetkým geografická poloha. Islam vznikol na Arabskom polostrove, ktorý svojimi horami piesku nepriťahoval dobyvateľov ani misionárov. Aj Rímska ríša, ktorá expandovala do Ázie, Arabský polostrov obišla. V zásade sa tomu nemožno diviť. Rimania vyhľadávali kvitnúce krajiny a pohľad na nehostinnú zem Arabského polostrova ich odrádzal od dobyvateľských avantúr. Kresťania podcenili význam tohto územia pre budúce dejiny ľudstva a keď sa spamätali, bolo už neskoro. Islam začal svoje víťazné ťaženie, ktoré uľahčili kresťania svojou nejednotnosťou a rozštiepením na početné sekty. Krutou iróniou histórie tohto regiónu je, že monofyziti často vítali moslimských dobyvateľov ako osloboditeľov spod byzantskej vlády. (2)
Hrozivú expanziu islamu zabrzdili až krížové výpravy. Dnes patrí nehynúca zásluha rímskym pápežom, ktorí zachránili kresťanský charakter Európy pred záhubou. Vďaka krížovým výpravám sa situácia skonsolidovala a islam tak nemohol ohroziť existenciu kresťanstva vo svete.
Už v období krížových výprav sa misionári pokúšali evanjelizovať na moslimských územiach. Významnú úlohu tu plnili najmä žobravé rehole, františkáni a dominikáni. Misijné úsilie žobravých rádov smerovalo spočiatku „na islamské krajiny Blízkeho a Stredného východu, severnej Afriky a na nekresťanské krajiny Ázie... V tomto období sa prišlo aj na prvú modernú misijnú metódu: aby mohol byť niekto úspešný v misii, najprv musí poznať ľudí, ku ktorým je poslaný, ich kultúru, jazyk, náboženstvo a musí k nim prísť ako priateľ. Sv. František skúsil priamu cestu a dostal sa až k egyptskému sultánovi Malik-al Kamilovi, ktorému rozprával o Ježišovi“. (3)
V tej dobe ešte neexistoval súčasný koncept dialógu Katolíckej cirkvi s moslimami, avšak pri tejto príležitosti sa bezpochyby odohrával dialóg –pokojná výmena myšlienok dvoch veľkých náboženstiev. (4)
Svätý František nesporne urobil na sultána hlboký dojem a ten dokonca „udelil františkánom niektoré privilégiá, aby sa mohli usadiť vo Svätej zemi“. (5)
Aj dominikáni sa v tej dobe angažovali v misijnej činnosti. Cieľom sv. Dominika bolo misijné pôsobenie u Kumánov, kočovného tureckého kmeňa. Dominikánski frátri neskôr medzi Kumánmi aj pracovali. (6)
Nasledovníci sv. Dominika založili okolo roku 1300 Spoločnosť pre misionársku aktivitu na Blízkom a Ďalekom východe. Spoločnosť vykonávala svoje poslanie až do 16. storočia. (7)
Napriek všetkému úsiliu však bola misijná činnosť Katolíckej cirkvi medzi moslimami až do 20. storočia pomerne málo efektívna. Islam totiž nepripúšťa konverziu moslimov na kresťanstvo a misionári boli v moslimských krajinách často prenasledovaní, takže ich pôsobenie bolo veľmi sťažené. V 20. storočí nastal istý zlom a katolíckym misiám v moslimskom svete sa začalo viac dariť, avšak k skutočnej explózii konverzií moslimov na kresťanstvo v miliónových počtoch došlo až v posledných desaťročiach.
Súčasná misiológia pozná mnohé spôsoby misijnej činnosti medzi moslimami. Niektoré z nich sú však nedocenené, hoci majú veľkú nádej na úspech. Platí to predovšetkým o prístupe blahoslaveného biskupa Sheena, ktorý vyjadril pozoruhodný názor, že misionári nedosiahnu úspech v moslimských misiách vyučovaním kresťanstva, ale vyzývaním moslimov, aby uctievali Matku Božiu. Podľa Sheena bude úspešnosť katolíckych misií medzi moslimami závisieť od toho, nakoľko využijú posvätnú mariánsku úctu u moslimov a nakoľko horlivo budú moslimom kázať o Fatimskej Panne Márii. Preblahoslavená Panna Mária potom odmení ich horlivé úsilie tak, že privedie moslimov k svojmu Synovi. Sheen odôvodňuje svoje presvedčenie poznatkami z Afriky, Indie a iných krajín, v ktorých moslimovia vzdávali úctu pútnickej soške našej Fatimskej Panej. Táto posvätná úcta následne viedla moslimov k návšteve katolíckych obradov na poctu Fatimskej Panny Márie a k povoľovaniu náboženských procesií. Sheen navyše uviedol príklad z Mozambiku, kde moslimovia, ktorí sa dlhodobo držali islamu, konvertovali na kresťanstvo čoskoro po postavení sochy Panny Márie na ich území. (8)
Mariánsky charakter misijného rozmeru Cirkvi nebol vždy dostatočne docenený. Pritom práve Panna Mária odovzdala Krista svetu. Bola prvou veriacou a učeníčkou Ježiša Krista, dá sa povedať, že aj prvou evanjelizátorkou. Je vzorom pre každého apoštola aj pre celú misijnú Cirkev. (9)
Panna Mária vrúcne miluje moslimov a často ich oslovuje. Máme o tom mnoho poznatkov z dávnejšej i nedávnej minulosti. Známe sú jej opakované zjavenia na streche ortodoxného kostola v egyptskom meste Zeitunna predmestí Káhiry v rokoch 1968–1971.Zjavenia videli milióny ľudí, predovšetkým kresťanov a moslimov, ktorí zjavenia popísali miestnym i zahraničným novinárom. Medzi očitých svedkov udalostí patrí biskup Marcos, biskup Gregorius, vtedajší egyptský prezident Násir a mnoho iných významných osobností. Došlo tu k mnohým zázrakom, vrátane medicínskych uzdravení, ktoré sú spoľahlivo zdokumentované. Existuje dokumentárny film, ktorý pomerne podrobne mapuje históriu zjavení. (10)
Nebol to však jediný prípad zjavení Panny Márie v Egypte. Podobné udalosti sa v Egypte zopakovali v tomto poradí: 
Obdobie            Miesto zjavení
1982                   Edfu
1986–1991         Papadouplo, Shoubra, Káhira
1997                   Shentena Al-Hagger, Menoufiyi
2000–2001         Assiut
2001                  Gabal Dronka.
2009–2010        Warraqel-Hadar (11) 
Toto však nie je všetko. Panna Mária je skutočnou kráľovnou moslimov, ktorým významne pomáha, keď sa na ňu obrátia s vrúcnou prosbou o pomoc v ich ťažkostiach. Často pritom dochádza k zázrakom, vďaka ktorým Panna Mária privádza masy moslimov k svojmu božskému Synovi Ježišovi. Jeden z mnohých zázračných prípadov pomoci Panny Márie moslimom v núdzi sa stal v Sýrii. V decembri roku 2004 moslim Šachid D. zo Saudskej Arábie informoval niekoľko významných spravodajských agentúr o zázračných udalostiach, ktoré Panna Mária uskutočnila na ňom a jeho manželke. O jeho mimoriadnom životnom príbehu potom priniesla informácie televízia, rozhlas, internet aj noviny a časopisy v Saudskej Arábii, Palestíne, Sýrii, ale aj iných štátoch fakticky na celom svete.
Šachid a jeho manželka boli bohatí saudskoarabskí moslimovia, avšak nemohli mať deti. Nepomohli im ani lekári ani opakované púte do Mekky. Nič nezaberalo. Aristokratickí rodičia Šachida vyvíjali nátlak na svojho syna, aby sa okrem svojej súčasnej manželky oženil aj s inou ženou, pretože rod potreboval dediča. V Saudskej Arábii to nebol problém, pretože podľa miestnych zákonov môže mať muž až štyri manželky. Šachid však odolával tlaku rodičov a vydal sa s manželkou na cesty. V sýrskom Damašku mu vodič najatej limuzíny poradil navštíviť monastier (pravoslávny kláštor) Saidnaja so zázračnou ikonou Matky Božej pod menom Panagia Saidnaja (Naša Pani), ktorá pomohla k vlastnému potomstvu mnohým bezdetným párom rôznych náboženstiev a národností, ktoré nemohli mať deti.
Ilustračná snímka: PriestorNet
Podmienkou zázračného vyliečenia neplodnosti je však vrúcna a úprimná modlitba pred ikonou. Šachid s manželkou teda požiadali toho vodiča, aby ich zaviezol do kláštora. Monachyne (rehoľníčky) ich prijali prívetivo a manželia potom urobili všetko, čo sa od nich žiadalo. Modlili sa pred zázračnou ikonou so slzami a podarovali kláštoru štedré dary. Šachid pri odchode sľúbil, že ak jeho manželka otehotnie, podaruje 80 tisíc dolárov kláštoru a 20 tisíc dolárov taxikárovi za jeho dobrú radu.
Po návrate do vlasti Šachidova manželka skutočne otehotnela a po deviatich mesiacoch prišiel na svet krásny synček oboch manželov. Šachid sa bez meškania rozhodol splniť sľub, ktorý dal. Pri príchode do Sýrie zavolal onoho známeho vodiča, že má preňho peniaze a potrebuje odvoz z letiska v Damašku. Navyše ho požiadal o ďalších dvoch mužov ako ochranku. To ale netušil, s kým má do činenia. Zákerný vodič prišiel preňho s dvoma profesionálnymi zločincami s úmyslom zabiť a olúpiť ho. Nič netušiaci Šachid sľúbil každému zločincovi po desať tisíc dolárov ako odmenu. To sa však zločincom málilo, ale o tom štedrý saudskoarabský aristokrat nemal tušenia. Šachid bol už natoľko zvyknutý modliť sa modlitbu k Presvätej Bohorodičke, že sa ju modlil na každom kroku, dokonca aj cestou v taxíku. Zrazu auto odbočilo na opustené miesto a tam zločinci bohatého Sauda zabili, odrezali mu hlavu a jeho telo rozkúskovali.
Šachidove ostatky nahádzali do kufra auta a potom si rozdelili jeho peniaze a prstene. Keď boli hotoví, išli hľadať miesto, na ktorom by mohli zakopať telesné ostatky zavraždeného muža. Na diaľnici však ich auto ostalo z neznámych dôvodov stáť, hoci motor bol v poriadku. Po krátkej dobe pri nich zastavil vodič, ktorý prechádzal svojím autom okolo, a ponúkol im pomoc. Zločinci ho však drsne odbili z obavy, aby ich neprezradil, a tak sa vodič zberal preč. Všimol si však krv, kvapkajúcu z kufra auta, a tak zalarmoval políciu. Keď aj policajti po príchode k nefunkčnému autu zbadali pod autom kaluž krvi, nariadili otvoriť kufor. Po otvorení kufra sa však stalo čosi neuveriteľné. Z kufra vyskočil živý Saudcelý od krvi, ale zdravý. Šokovaným policajtom povedal: „Práve teraz Panagia dokončila zošívanie môjho krku – práve tu“ (a ukázal im na svojom krku oblasť ohryzku), „potom čo zošila zvyšok môjho tela…“
Zločinci nemohli uveriť vlastným očiam. Ochromení hrôzou padli na kolená a celí roztrasení vypovedali pravdu o zločine, ktorého sa dopustili. Potom si začali trhať vlasy na hlave, váľať sa po zemi, pričom vykrikovali: „Odrezali sme mu predsa hlavu, ale on ožil! Kresťanská Matka Mária vzkriesila Araba!“
Ťažké výčitky svedomia ich dohnali k šialenstvu a oni skončili na psychiatrickej liečebni. No nielenže nikdy nezapierali svoj zločin, ale naopak, snažili sa, aby sa o tomto zázraku dozvedelo čo najviac ľudí.
Paradoxne Šachid si spomínal na všetko, čo sa s ním stalo nielen pred vraždou, ale aj po nej. Do najmenších podrobností popisoval, ako ho okradli o prstene a hodinky, ako mu odrezali hlavu a čo všetko s ním zlosynovia robili. Pritom sa na to podľa vlastnej výpovede díval z ústrania a cítil blahodarnú prítomnosť Ježiša Krista a Presvätej Bohorodičky. Šachida potom odviezli do damašskej nemocnice a tam všetky vyšetrenia poukazovali na to, že jeho hlava bola skutočne amputovaná a stehy na krku, ktorými bola hlava prišitá k telu, boli čerstvé. Lekári o tom vydali písomnú správu. Pravdivosť výpovede bohatého Sauda bolo možné overiť si aj neskôr, pretože stehy, ktorými bolo zošité jeho telo, zostali natrvalo viditeľné.
Udalosť skúmali aj vysokopostavení pravoslávni hierarchovia a konštatovali zázrak. Správa o zázraku sa čoskoro rozniesla po celom svete. Po mimoriadnej udalosti zázračne vzkriesený muž zvolal celú svoju rodinu do Sýrie a všetci spoločne išli do monastiera so zázračnou ikonou Matky Božej. Šachid splnil aj svoj sľub a spolu s celou rodinou darovali kláštoru namiesto 80 tisíc dolárov sumu desaťnásobne vyššiu, teda 800 tisíc dolárov. Celá Šachidova rodina konvertovala na kresťanstvo. (12)
Všetky uvedené skutočnosti dávajú misijnej činnosti Katolíckej cirkvi medzi moslimami nové impulzy, ktoré sú prísľubom do budúcnosti. Mariánska úcta je nádejnou cestou k srdciam moslimov a katalyzátorom procesu konverzií moslimov na kresťanstvo.
Panna Mária je súčasťou celých dejín spásy a sprevádzala Cirkev pri misijnom ohlasovaní Cirkvi od samého začiatku. Je vzorom viery, nádeje a lásky pre každého misionára. Pri ohlasovaní spásy v Ježišovi Kristovi je prítomná aj Matka Božia. Okrem kresťanov oslovovala aj v minulosti hinduistov, moslimov či vyznávačov iných náboženstiev. (13)
Tieto skutočnosti musíme mať neustále na pamäti pri realizácii katolíckych misií v moslimskom svete. 
Karol Dučák

Poznámky:
(1) Porov. Bučko, L. Misijná a charitatívna činnosť, s. 107.  
(2) Porov. Bučko, L. Misijná a charitatívna činnosť, s. 285.
(3) Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(4) Moses, P. Svatý František a sultán, in: Teologické texty, s. 88.
(5) Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(6) Porov. Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(7) Porov. Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 292.
(8) Porov. Sheen F. Mary and theMoslems. From The World’s First Love. In: Ignatiusinsight.
(9) Porov. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia, s. 105.
(10) Porov. Zjavenia Panny Márie v Egypte.
(11) Porov. Coptic Approved Apparitions.
(12) Porov.The Great Miracle in Syria, and the Conventof Our Lady of Saidnaya.
(13) Porov. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia, s. 107–108.

Použité pramene a zdroje:
1. Bučko, L. Misijná a charitatívna činnosť. Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety, 2009. ISBN 978-80-89271-37-5. 248 s.
2. Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť Božieho slova, 2003. ISBN 80-85223-34-1. 549 s.
3. Coptic Approved Apparitions. In: The Miracle Hunter. Dostupné na internete: miraclehunter.com.
4. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia. In: Karotempel S. a kol. Nasledovanie Krista v misiách. Príručka misiológie. 1. vyd. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2000. ISBN 80-7162-313-X. 299 s.
5. Katechizmus Katolíckej cirkvi. 4. vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2004. ISBN 80-7162-514-0. 918 s.
6. Kronika křesťanství. Praha: Fortuna Print : Knižní klub, 1998. 462 s.
7. Moses, P. Svatý František a sultán. In: Teologické texty, 2011, ročník 24, číslo 2, s. 85–89.
8. Sheen F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love. In: Ignatiusinsight. Dostupné na internete: ignatiusinsight.com.
9.The Great Miracle in Syria, and the Conventof Our Lady of Saidnaya. Dostupné na internete:
10. Zjavenia Panny Márie v Egypte. In: Gloria TV. Dostupné na internete: gloria.tv.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.