Lebo čože má človek zo všetkej svojej námahy a zo všetkého úsilia svojej
mysle, ktorým sa ustával pod slnkom?
(Kaz 1, 22)
Náš život nie je jednoduchý. Zvyčajne musíme
každodenne pracovať, aby sme mali dôstojný život nielen my, ale celá naša
rodina. Pracovných dní je šesť, siedmy by sme mali oddychovať, zasvätiť ho
Bohu. Samozrejme, nie každý rovnako pracuje. Niektorí majú dostatok finančných
a materiálnych prostriedkov, takže ich námaha nie je až taká veľká.
A naopak – mnohí pracujú veľmi dlho a ťažko. Unavení končia svoj deň.
A pritom majú omnoho menej ako tí prv opísaní.
Musíme však rozlišovať, kedy vynaložená práca
je určená na náš dôstojný život a kedy sa pachtíme za niečím, čo nám podľa
nás stále chýba. V tomto prípade už hovoríme o honbe za mamonou... Nie
sme spokojní s tým, čo máme. Vysiľujeme sa, pachtíme sa, nehľadíme na nič,
iba na materiálne statky. Ovládajú nás peniaze a ich sila. Podliehame im.
Zhromažďujeme a umárame sa tým, že nám chýbajú...
Nakoniec príde deň, keď si všetko premietneme
v hlave ako jeden dlhý film. A spoznáme, akí sme boli naivní
a hlúpi! Svoj čas sme premrhali a nevyužili tak, ako sme mohli. Máme
síce všetkého dostatok, ale čo z toho? Život prešiel a my sme si
nevychutnali jeho krásu, pôvaby, tajomstvá. Na to nebol čas. Nebol čas na
rodinu, na seba. Nebol čas na Boha. A iba výčitka – aký to malo zmysel? –
nás bude sprevádzať na ceste do zabudnutia... A pritom nám stačí tak málo:
„Niet (inej) dobroty pre človeka, ako že sa môže najesť a napiť a dopriať si
blaženosti za námahy. Lebo som zistil, že aj to je z Božích rúk“ (Kaz 1, 24).
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (31)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Sme produktom prírody, tak ako rastliny a ostatné živé tvory, tiež "len" prežívajú svoj život tak ako my ľudia a odchádzame do ničoty. Ale čo všetko nám život ponúka, ako ho prežiť? Ja hovorím: treba ho žiť šťastne vo vzťahu k sebe, správno vo vzťahu s okolím, rozvíjať si vedomie poznaním a poznávaním, byť kreatívnym, aby náš život mal aký-taký zmysel.
OdpovedaťOdstrániťK tomu záverečnému citátu z knihy Kazateľ sa mi pridružujú slová Alexandra Solženicyna, ktoré som si vypísal z jeho diela Súostrovie Gulag:
OdpovedaťOdstrániť„Viete, čo je hlavné v živote, viete, v čom tkvie jeho tajomstvo? Nenaháňajte sa za prízrakmi – za majetkom, za titulmi. Na to treba obetovať desaťročia, ničiť si nervy, ale dá sa o to prísť za jedinú noc. Žite vyrovnane, s nadhľadom – neľakajte sa nešťastí, netúžte po šťastí, v živote je to tak: ani trpkosti nezakúsi človek donekonečna, ani sladkosti života neužije dosýta. Musí vám stačiť, ak nemrznete, ak vám pazúry smädu a hladu netrhajú vnútornosti. Ak nemáte prelomenú chrbticu, ak vám slúžia obe nohy, hýbete oboma rukami, vidíte na obe oči a počujete na obe uši – komu môžete niečo závidieť? A načo? Najväčšmi nás zhrýza závisť k iným. Pretrite si oči, poumývajte srdcia – a najväčšmi si vážte tých, ktorí vás majú radi a správajú sa k vám dobrotivo. Neubližujte im, nenadávajte, ani s jedným z nich sa nerozíďte v hneve: neviete totiž, či to nie je váš posledný čin... a to, ako ste sa zachovali v poslednej chvíli, im utkvie v pamäti, podľa toho na vás budú spomínať!“
Pohľad na človeka ako na toho, ktorý je produktom prírody, je podľa môjho názoru tak trošku prízemný pohľad... Sme odrazmi Boha. Máme jeho stvoriteľskú pečať a byť vykúpeným dieťaťom Božím je oveľa lepšia perspektíva ako len byť produktom prírody.
OdpovedaťOdstrániťIlúzie sú pekné, pohladia nás, upokoja, dávajú nádej, ale sú len ilúzie. No mnohým pomôžu prežívať aj strastiplný život a nezúfať.
OdstrániťAko povedal Pán Ježiš Kristus, každému sa stane podľa jeho viery... (porov. napr: Mt 8, 13; Mt 9, 29).
Odstrániť