Slovo na nedeľu (35)

Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

(Jn 19, 22)

Geniálna veta, ktorou Pilát vstúpil do „dejín“ (samozrejme, okrem „nesmrteľnej“ vety: Čo je pravda? – Jn 18, 38). Týkala sa problému, ktorý sa zdal úplne banálny. Z Písma vieme, že Pilát poslal na Golgotu tabuľku, ktorú vojaci pribili na Ježišov kríž, s nápisom: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ (Jn 19, 19). Veľkňazi (Židia) namietali a chceli ju zmeniť: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: Som židovský kráľ“ (Jn 19, 21).

Pilátova tabuľka bola stručná a jasná – potvrdzovala pravosť Pánovho „postavenia“. Veľkňazi chceli opravu textu – „On povedal...“ – z toho dôvodu, aby to vyznelo tak, že nik iný, okrem Ježiša, si to nemyslí. Čiže, jednoducho povedané – je to len výmysel z jeho „pomätenej“ hlavy a nič na tom nie je pravda. Žiadny kráľ, obyčajný človek, ktorého sa treba čo najskôr raz a navždy zbaviť... Najlepšie – krutou smrťou – ukrižovaním!

Veľmi často myslím na tú Pilátovu vetu – čo som napísal..., pretože aj ja často píšem... Pilát si za svojím textom stál a nezmenil na ňom ani jedno jediné písmenko.

Píšem aj ja tak, že nemusím nič meniť? Že nebudem musieť niekedy v budúcnosti korigovať svoje texty? Nezľaknem sa a neopravím vety, ktoré kladne opisujú Pána Ježiša Krista? V tomto si chcem zobrať ponaučenie – hoci to bude znieť divne – od Piláta, ktorý nakoniec Ježiša poslal na smrť... Ale tie slová nezmenil! Stál si za nimi...

Rober Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (34)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.