- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. októbra 2016

Dobrý koniec

Vlado Gregor
Tajomstvo Božej existencie je obrovské, nekonečné a i pre človeka s maximálnym IQ celkom iste nepochopiteľné a nevyjadriteľné. Božia milosť nám dáva pochopiť, v čom spočíva zmysel nášho života v tomto nepochopiteľnom tajomstve a zložitosti, ktoré nevládzeme logicky obsiahnuť a definovať.
Stručne sa dá povedať, že tu ide o rozpor medzi kauzalitou a finalitou, medzi slobodou a nevyhnutnosťou, medzi nepochopiteľným milosrdenstvom a zároveň nevýslovnou krutosťou, s ktorou sa v živote stretávame neprestajne. Vidíme ju v histórii našich predkov, hrozíme sa katastrof, ktorých možnosť vidíme v budúcnosti, a zdajú sa nám šťastné zvieratá, ktoré možné nešťastia natoľko nevnímajú.

Kauzalita nás presvedčuje o tom, že všetko má svoju príčinu, a jedným z argumentov v prospech existencie Boha je to, že tu musela byť prvotná príčina, ktorá všetko dala do pohybu. Ak tu však táto prvotná príčina existovala, mala by k niečomu smerovať, k nejakému veľkému finále a dôstojnému koncu. Ťažko predpokladať nezmyselný reťazec nekonečných a v konečnom dôsledku nepochopiteľných príčin, ktoré vznikajú samé od seba, podľa nejakého poriadku, ktorý je imanentný a prekonáva chaos a entropiu z nejakej nedefinovateľnej a nevedomej vôle. Práve v tom je paradox ateizmu, ktorý si vlastne vyžaduje väčšiu vieru ako tušenie a hľadanie Boha.
Nielen my kresťania, ale ľudia ako takí teda veríme v nejaký zmysel, v nejakú tú finalitu a smerovanie k niečomu. Asi to máme vo svojej prirodzenosti, pretože aj ateizmus si tvorí určitú vnútornú logiku a hierarchiu právd a predpokladá, vďaka svojim zásluhám, lepší spoločenský poriadok, než aký môže vytvoriť akékoľvek náboženstvo.
Je tu paradox evolúcie, ktorá mnohým veriacim pripadá krutá a nezmyselná. Predpokladajú, že aj preto nemôže existovať a viera v ňu vedie k vzniku totalitných systémov a absolútnej nezodpovednosti. Stalin sa raz vyjadril, že vďačnosť je vlastnosťou psov... Máme teda dôvod byť niekomu vďační za svoju existenciu a ešte k tomu ho považovať za milosrdného?
Máme zdravý rozum, ktorý nám hovorí, že všetko sa deje prostredníctvom určitých procesov a postupne. Prichádzam stále detailnejšie na to, že vyvíjame sa nielen my, nielen život, ale aj samotný vesmír, a to od úplného počiatku, alebo aspoň od toho počiatku, ktorý predpokladáme a ktorý podľa všetkého nikdy nebudeme môcť celkom pochopiť. Už Herakleitos píše o boji protikladov a o tom, že vojna je matkou všetkých vecí. Túto tézu prevzal aj marxizmus v podobe teórie o jednote a boji protikladov, ktorý tvorí úplne všetko.
Môžem na svojom živote potvrdiť, že najviac som získaval z toho, čo sa mi nepodarilo, kvalitnejšie ma modelovali a viac ma poúčali nezdary ako to, čo mi vychádzalo a išlo ľahko a bez trápenia. Mám niekedy pocit, že evolúcia a skutočne komplexné a zásadné premeny spočívajú v tom, že to nepochopiteľné Božie milosrdenstvo necháva veci a pomery prísť až k úplnej beznádeji a bezvýchodiskovosti a až potom účinne a nečakane zasahuje. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ vzdychá Kristus na kríži a tento povzdych sa mi ozýva z ťažkostí a nešťastí všetkých živých tvorov. Naozaj sa zdá naivné predpokladať, že Boh vníma všetko živé a stvorené a že registruje aj toho malého vrabčeka, za ktorého by sme nedali ani deravý groš...
Zložitý vývoj a nečakané smerovania sú aj v podstate kresťanstva a jeho organizácie, teda Cirkvi. Táto sa veľmi skoro individualizuje a rozpadá, rôzne mienky sa ocitajú v súboji protikladov a mocenské boje sa svojou nemilosrdnosťou, hlúpou bezohľadnosťou a ignoranciou hádam ani veľmi nelíšia od tých takzvaných profánnych a svetských konfliktov. Zdá sa však, že Boh nad tým všetkým naozaj bdie a v rámci tých hierarchických a niekedy až nemilosrdných spoločenstiev sa neustále rodia svätí ľudia, ktorí nakoniec, niekedy aj proti vôli tých super organizovaných, pohýnajú život a dejiny ďalej, organizáciu zachraňujú tesne pred pádom do priepasti a dávajú jej nový zmysel a hodnotu.
Hierarchickosť a poriadok sa občas Cirkvi vyčítajú, ale bez poriadku a pravidiel nemôže organizmus existovať – ani jednotlivec a tobôž nie organizmus celého spoločenstva. Tá hierarchia, poslušnosť a zodpovednosť môžu mať iste aj svoje temné stránky a následky. Dá sa zneužiť nielen Morálny kódex budovateľa komunizmu, ale aj Desatoro, ba dokonca aj Ježišove pravidlá, ktoré spochybniť je ozaj umenie, a predsa to aj jeho vyznávači a nasledovníci neuveriteľne rôznorodým spôsobom dokážu.
Predsa je tu len, na rozdiel od rôznych utajovaných a paralelných a povedzme si priamo aj slobodomurárskych štruktúr, určitá verejná a niekomu sa zodpovedajúca hierarchia, ktorá zaručuje predsa len definovaný, aj keď nedokonalý poriadok a prehľad. Sloboda Božích dietok spočíva v tom, že sú ochotní aj za cenu života, ale bez násilia, tento poriadok síce rešpektovať, ale napriek tomu ho vylepšovať, zdokonaľovať, alebo sa aspoň za jeho vylepšenie modliť.
To sa iste nedá povedať o rôznych utajených štruktúrach, mafiách a klikách, ktoré sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam vzájomne nenávidia a tvoria revolúcie, ktoré nakoniec požierajú svojich vlastných. V tom viďme nádej pre to naše veriace spoločenstvo, pre tú loďku Petrovu, ktorá napriek svojej krehkosti dostala mnohé prísľuby, ktoré sa nám možno zdajú nereálne a nesplniteľné. Chcem teda touto, asi trochu nesúvislou, úvahou prispieť k tomu, aby sme naďalej verili v konečné riešenie, ktoré bude spravodlivé a milosrdné.
KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!
Vlado Gregor
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

1 komentár:

  1. Anonymný17.10.16

    Stojí za to prečítať si tento príspevok a zamyslieť sa...Páči sa mi to, je to fundovaný filozofický a polemický článok, pretože vždy je nad čím polemizovať, čím sa vieme pohnúť aspoň trocha dopredu...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.