|
Milan Kupecký |
Oslovili sme
humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí druhá humoristická kniha s
drobnými literárnymi útvarmi. Prezentoval ju v týchto dňoch aj v Hlohovci na
11. ročníku bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Využili sme jeho
prítomnosť a položili mu niekoľko otázok.
Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej druhej,
tentoraz športovo ladenej knihy?
M. Kupecký: Humor je jediná
valuta, ktorá platí nielen v EÚ, ale na celom svete. Táto myšlienka uvádza moju
knihu myšlienok, humoresiek a vtipov so športovou tematikou, pod spoločným
názvom Spoza čiary.
Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre
zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto
kvapalinou bez chuti a bez zápachu?
M. Kupecký: Hoci témou tejto
knihy je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: Jedine s
výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: Rieka je najväčší športovec.
Stále preteká. A ďalšie: Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť. / Po
futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne
padol do kaluže.
Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora
všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste
aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je váš boj
o zachovanie časopisu Roháč.
M. Kupecký: Žiaľ, Roháč bol už
vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore,
a kritizuje úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa dejú najmä v
politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej
sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali
cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre a
uverejňovať iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, lebo
printové a elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí
predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich
samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú
iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu sa tým
„neublíži“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak
ako mnohí ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je
komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire,
sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.
Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu
vznikla aj vaša kniha Spoza čiary....
M. Kupecký: Samozrejme. Od
mlada som aktívne i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa
venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý
vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa
nájde priestor na ich uverejnenie. Uvediem zopár čerstvo vymyslených: Veľa ľudí
počas Nežnej vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali. / Komunisti nám
nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii. / Chcel by som vstúpiť do
nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol. / Oveľa ľahšie
je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť. / V rámci sebestačnosti v
potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet
tých v živočíšnej výrobe. / Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta
do kúta.
Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách...
M. Kupecký: Nielen táto kniha,
ale aj tá predchádzajúca obsahuje aforizmy, myšlienky, ktoré počas
žurnalistického pôsobenia som si zapisoval a publikoval ich vyše päťdesiat
rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Čo je zárukou, že sú
kvalitné.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých
by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Obe knihy sú vlastne dvojknihami,
pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní
humoristi sú vlastne spoluautormi. Sú to
konkrétne: váš hlohovský karikaturista Ferko Bojničan, ďalej jeho blízky
priateľ, humorista Vlado Pavlík, ktorý bol mimochodom aj porotcom a kurátorom
dnešného podujatia a je slovenským
rekordérom v rýchlokreslení karikatúr. A tiež poprední slovenskí
karikaturisti: Fero Mráz z Fiľakova a Pavol Švancár zo Svrčinoviec.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj
sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich,
ako jeden z mojich priateľov, spisovateľ Milan Vároš, dobrými ľuďmi,
filantropmi, ľuďmi so silným sociálnym cítením, milovníkmi umenia. Sú to
veľkopodnikatelia: Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom
a importom, ako súkromník podniká v Palárikove; ďalej je to Tibor
Cvik, vlastník opravovní rušňov a lokomotív, spoločnosti Loko Trans, ktorá
sídli v Šuranoch. Keďže pán Cvik je v týchto dňoch hospitalizovaný, aj touto
cestou mu v mene všetkých nás humoristov prajem skoré uzdravenie! A v
neposlednom rade je to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník
spoločnosti Agrorent v Nesvadoch a František Štefánik, majiteľ Camionservisu v
Nových Zámkoch. Všetci si za podporu tohto vydavateľského počinu zaslúžia
uznanie.
Zhovárala sa: Helena Pekarovičová.
::
Páčia sa mi Vaše aforizmy. Naposledy ma rozosmial aktuálny na tento týždeň; myslím ten o vyváženosti TV programov. Všetko dobré!
OdpovedaťOdstrániťVlado z BA.
Rád by som to upresnil, nie je to moja myšlienka, ale aforizmus pána Maršálka a tiež sa mi páči. Teší ma však, že inklinujete k humoru a satire, ktoré sú balzamom na "rany"...milan kupecký
Odstrániť