Istota v neistote

Vlado Gregor

Prečo by si mal byť u Boha dôležitejší ako iný?
Z tohto hľadiska posudzuj svoje zásluhy i viny.

Základným problémom človeka i ľudstva je hľadanie istoty v nepopierateľnej neistote okolo. Len toto hľadanie môže priniesť vieru, ktorá hory prenáša, a preto sa aj v evanjeliu neustále hovorí o hľadaní cesty a nie dokonalých receptov.

Takým bočným problémom z toho vyplývajúcim je to, že nadobudnutá viera či istota môže byť falošná, hlúpa a nereálna a môže viesť až k úplnej neslobode, teda totalite. Blíži sa výročie 17. novembra 1989, keď sme ako celok boli k pádu totality doslova dokopaní, a preto aj naše zásluhy na jej páde, akokoľvek úprimné, sú nedôležité a relatívne. Ono to väčšinou tak býva, totalitný systém padá, keď väčšine ľudí prestane vyhovovať a prestanú mu veriť.

Napoleon povedal čosi také, že na bodákoch sa dá nejaký čas vládnuť, ale nedá sa na nich dlho sedieť. Ak nejaká totalita pretrváva štyridsať rokov, alebo dokonca sedemdesiat, nemohla ľuďom len brať, ale musela im niečo aj dávať. Preto sa socializmus začal nazývať reálnym, lebo už nemohol argumentovať logikou, možnosťami, výkonnosťou a podobne, ale len akýmisi konkrétnymi výhodami a snahou o milostivú spravodlivosť pre poslušných, bezproblémových a nie príliš vynikajúcich poddaných.

Snahy o radikálne riešenie prirodzených rozdielov medzi ľuďmi vedú od počiatku dejín k násilným snahám o raj na zemi a toto pokušenie začína hádam už Adamom a Evou. Akosi nie sme schopní chápať, že všetky esá a tromfy pre spravodlivú budúcnosť má len Boh, v ktorého veríme a ktorý dejiny tvorí tak, že sa nám to vôbec nepáči. Ale dokážeme to my sami lepšie a neupadáme do stále nových absurdít a nezmyslov? Aký je rozdiel medzi vládou neomylného a dobrosrdečného proletariátu a medzi vládou dokonalého a všetko riešiaceho trhu, so slobodou pre akéhokoľvek vagabunda, ktorý sa vyzná v tlačenici? Nie sú to podobné chiméry, ktoré len rôznymi spôsobmi zbožšťujú človeka a jeho nedokonalý rozum?

Áno, realita sa nám zdá nevďačná a zlá, trápime sa a plahočíme, robíme si navzájom zle, muži kritizujú ženy, tie neznášajú mužov, hlavne svojich, chudobní a neschopní sa cítia ukrivdení, tí schopní a mocní zase nedocenení... Akosi skoro nikto si neuvedomuje ten nad slnko jasnejší fakt, že práve takto to má byť, že len takto môže byť svet pestrý a len takto môže platiť tá úžasná vec, že sa navzájom potrebujeme a nemôžeme bez druhých žiť.

Vozil som kedysi ako brigádnik mäso aj kuchyniam pre mentálne postihnutých ľudí, väčšinou mladých, lebo oni sa vysokého veku zväčša nedožívajú, a nikde som nevidel toľko šťastia a úsmevov ako práve u nich. O zlomyseľnosti, komplexoch, závisti, nenávisti, túžbe po šéfovaní a podobných motoroch pokroku ani nehovoriac. Boh teda odmeriava každému svoje dary nie podľa jeho zásluh, ale podľa reálnej potreby, a diabol tiež pokúša ľudí podľa možností a schopností, ktoré majú od Boha darované, ale vzhľadom na slobodu v konaní môžu byť aj kameňom úrazu a pohoršenia.

Ak sa teda chceme vyhnúť vzniku ďalšej a možno ešte rafinovanejšej totality, musíme s pokorou vnímať reálny stav vecí, uvedomovať si, že násilím nič nedosiahneme – za cenu veľkých obetí a bolestí sa ten reálny a normálny stav zase vráti a znova to bude pre mnohých poučné. Zase však vstanú aj noví nepoučiteľní...

Buďme teda vďační za tento svet, ktorý máme, a verme a buďme si istí, že speje k dobrému a lepšiemu, aj keď sa nám to práve a momentálne vôbec nezdá.   

DEO GRATIAS! BOHU VĎAKA!

Vlado Gregor

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!