K výročiu Novembra 1989

Nepodporujme žiadnou formou vykrádanie kresťanských koreňov našej spoločnosti!

Ľudovít Košík

Blíži sa koniec kalendárneho roka a s ním sviatky zosnulých, tiež výročie Novembra 1989, keď nastali spoločenské zmeny v Československu i celej východnej Európe, a potom najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Od roku 1989 nám uplynula ďalšia časť života, sme  starší, ale neviem či aj múdrejší. Mali by sme byť skúsenejší a skúsenosti by nás mali aj poučiť. Mám však opačný dojem, Zdá sa mi, i keď sa mnohé zmenilo, že s reformami prišli aj nové problémy, ktoré komplikujú náš život a často omnoho viac než tie socialistické obmedzenia, s ktorými tu boli tiež mnohé výhody.

Isté je, že na tomto svete nemôže byť všetko dokonalé, ako ani ja nie som. Sme slobodnejší, ale nie rovnako. Tí bohatší a mocnejší rozličnými manipuláciami sa našu slobodu usilujú obmedzovať a robiť rozhodnutia proti nám. Mnohokrát si tú svoju slobodu predstavujú celkom neobmedzenú a bez zodpovednosti. Ale takto sa správame mnohí, nielen tí bohatí a mocní. Zodpovednosť za spoločnosť, národ, Cirkev, obec, rodinu, mládež, deti, kultúru, výchovu, vzdelanie, zdravie... sa usilujeme zvaľovať na iných. Chceme a vyzývame, aby to niekto riešil. My sme si často vedomí svojich  práv, ale nie povinností a zodpovednosti.

Vo všetkých oblastiach života poznáme normy, pravidlá, ktoré nám poskytujú výhody, ale majú na nás aj požiadavky. Je to tak pre náš prospech. Sme nútení sa vždy správať v rámci dovolených pravidiel a mantinelov. Ak ich prekročíme, sami sa diskvalifikujeme a škodíme sebe i iným.

Zdá sa mi, že oveľa intenzívnejšie ako komunisti v rokoch 1948–89 likvidujeme základy všetkého dobrého, pozitívneho, tvorivého, pekného... čo človeka buduje a robí ho spravodlivejším, pravdivejším, ľudskejším, lepším... Spoločnosť sa polarizuje a my sa dostávame do otvoreného boja a antagonistických postojov nielen v politike, ale aj v rodine, v práci a vo vzťahoch. Neprestal ani protináboženský boj, len zmenil taktiku a spôsoby, ale jeho výsledky sú omnoho účinnejšie než za socializmu. Štatistiky i spôsob života hovoria jasne. V záujme čohosi nového, čo ani nevieme pomenovať či definovať, likvidujeme všetko staré, dobré a pekné, čo súviselo s našou kultúrou, tradíciami, dušou a duchovnými hodnotami. Spojili sa mnohí v záujme akéhosi falošného dobra, možno rýchleho zbohatnutia, materiálnych výhod, moci, aby obrali o zvyšky slobody a toho mála, čo im ešte zostalo, tých najzraniteľnejších a najbiednejších.

Všetci máme rovnaké práva, ale nie prostriedky, ktorými ich naplnenie môžeme dosiahnuť. Šliapeme po hodnotách, bez ktorých je život nemožný. Vraj v záujme budúcnosti. Ale akej budúcnosti, keď našou najistejšou budúcnosťou je, že o nejaký čas, ktorý nám bol vyhradený, ktorého dĺžku nepoznáme, len vieme, že to môže byť najviac niekoľko desaťročí, rokov, mesiacov, týždňov.... budeme nútení tento svet opustiť, i všetkých ľudí okolo nás, všetky vzťahy spoločenské, rodinné, priateľské, cirkevné, politické, a zostaneme sami a budeme účtovať do posledného haliera?  Čo tu po nás zostane? Práca, rodina, majetok...? A čie to všetko bude a komu a načo to všetko poslúži? Kto sa nás vtedy zastane? Čo nám bude útechou v okamihoch odchodu zo sveta? Aké preukazy vytiahneme, aké kreditné karty budú v platnosti, čím budeme argumentovať...?

Šliapeme po hodnotách duchovných, duševných i materiálnych. Správame sa tak a usilujeme sa všetci zjednotiť v tom, že hmota, peniaze a pôžitky nás urobia trvale šťastnými. Zdá sa mi, že toto je najvyššou dogmou mnohých jednotlivcov i skupín. Ale slzy vdov a sirôt, okradnutých, dobitých a zabitých svedčia proti nám. Šliapeme po bezstarostnom detstve, po šťastí milujúcich manželov, ktoré nie je možné opakovať a prežiť znova len preto, že sa nám to pre našu nezodpovednosť nepodarilo na prvýkrát; po šťastí rodinnom, priateľskom, spoločenskom, národnom, cirkevnom i osobnom...

Dostávame sa do zložitých situácií, závislostí, čudných a hriešnych vzťahov, zamotávame sa, nevidíme východisko, komplikujeme si život sami sebe i navzájom. V záujme akejsi fiktívnej budúcnosti, ale položme si otázku, akú súčasnosť a budúcnosť nám môže priniesť hriech, zvlášť ak ešte mnohí v nedeľu v chráme hovoríme: verím v život večný; ale aj tam nás je akosi menej a čoraz viac ľudí už nepotrebuje kňaza ani pri smrteľnej posteli ani pri pohrebe a všimol som si u nás vzrastajúci počet pohrebov bez cirkevného obradu, alebo aj bez civilnej rozlúčky.

Čo sme urobili pre dobro našich bratov a sestier, našich blízkych a všetkých ľudí dobrej vôle? Čo sme im dali, čím sme ich obohatili, akým hodnotám sme ich učili? Neveríme už aj my tomu, že budeme šťastnejší, ak za každú cenu budeme mať viacej bohatstva, moci – aj za cenu podvodov, klamstva a zrady ľudí okolo nás, aj tých najbližších?

Aj spoločný majetok je naším spoločným dielom, nevytvorili ho len tí, ktorí sú poverení ho spravovať. Sme šťastnejší v našom národe, štáte, obci, farnosti po roku 1989? Nie sme niekedy smutní, znechutení, otrávení, uštvaní a bez pomocnej ruky i ucha, ktoré by nás aspoň vypočulo, v toľkých našich problémoch? Koľkí nás už sklamali! Uveríme zase novým tváram, stranám, demagógiám, že títo najnovší už skutočne budú budovať naplno naše šťastie? A uplynú možno ďalšie roky nášho života v budovaní fiktívnych vzťahov a neistej budúcnosti.  Koľký raz?

Nebuďme naivní. Nespoliehajme sa na mocných sveta. Uverme naplno Bohu a jeho pravde a láske v celej šírke jeho učenia. On nás učí žiť v každej dobe, aj v tej najťažšej, a o svojich verných sa vždy postará. Čerpajme múdrosť denne v Biblii a Eucharistii i v bratoch. Lásku k Bohu a človeku nie je možné odseparovať. Nepodporujme žiadnou formou vykrádanie kresťanských koreňov našej spoločnosti, národa, Cirkvi a rodiny. Žime vieru autenticky, v celej plnosti a šírke. To nám môže priniesť trvalú radosť a pravú náplň života. Aj po našom odchode zo sveta pretrvá len to dobré, pekné, hodnotné, čo sme vykonali a rozdali pre Božie Kráľovstvo. Modlím sa za to, aby sa nám to spoločne darilo.

Ľudovít Košík

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.