Slávu od ľudí neprijímam.
(Jn 5, 41)
Aké obrovské množstvo ľudí túži po sláve! Chcú
byť iní ako tí – „obyčajní“, o ktorých sa nič nevie, ktorí splývajú
v anonymite davu. Ľudia chcú byť slávni, viditeľní. Aby si ich každý
všimol, aby boli obdivovaní. Aby sa o nich písalo. Aby boli
v televízii, v rozhlase. Chcú byť na prvých stránkach novín
a časopisov. Sláva je pre nich všetko, podriaďujú jej všetky svoje zmysly,
celý svoj život.
Často si kladiem otázku – prečo? Má význam byť
slávny a deliť sa o svoje súkromie s ostatnými? Má význam byť
verejnosti na očiach a tým podliehať všetkým náladám, ktoré na nás prenášajú
obdivovatelia?
Slávni ľudia sú v podstate dosť
nešťastní. Možno by chceli byť opäť „normálnymi“, takými „obyčajnými“
a viesť jednoduchý (obyčajný) život. Možno aj toto mal na mysli Pán Ježiš,
keď odmietol „slávu od ľudí“. Bola pre neho ničím. Nemala žiadnu cenu. Nevšímal
si ju a ani ju neakceptoval. Nijako sa v tomto nechcel odlišovať od
svojich učeníkov, hoci si bol vedomý svojho pôvodu... Neprijímal žiadnu zvýšenú
pozornosť, často sa utiekal na miesta, kde bol sám a mohol premýšľať,
modliť sa... Chcel žiť tak, ako žili iní.
A v tom je ukrytá výzva aj
pre nás: netúžme po sláve, nepodliehajme pokušeniu byť slávnym a odlišovať
sa od iných. Venujeme sa svojej rodine, priateľom... Žime tak ako náš Pán.
A tá sláva... tá raz príde...
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (36)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Zase raz hodnotné a zmysluplné autorovo zamyslenie, ako každú nedeľu... :)
OdpovedaťOdstrániť