Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám
budem rozprávať o nebeských?
(Jn 3, 12)
Každý z nás má obmedzenú hranicu vnímania
a vstrebávania nových skutočností. Každá myšlienka, každý nový ideový smer
v sebe nesie zárodok nepochopenia. Je to v nás, že nie všetko sme
ochotní a hlavne schopní pochopiť. Náš ľudský rozum má ohraničené
schopnosti. Nedokáže rozlúštiť, dešifrovať všetko, čo zachytávame
zmyslami.
Ježiš mal ošemetnú skúsenosť: Uvedomil si, že
ľudia okolo neho, Jeho učeníci, a nielen oni, nedokážu pochopiť ani tie
veci, ktoré pokladal za úplne samozrejmé a jednoduché. Nazval ich
„pozemskými“. Čo teda mal ďalej robiť? Opakovať donekonečna jednoduché –
pozemské veci (myšlienky), alebo prestať?
Určite chcel povedať aj niečo viac, čo by naše
chápanie posunulo o hodný kus dopredu. Pochopil však, že by to bolo (asi)
zbytočné. Ani učeníci neboli mentálne na takej úrovni, aby „nebeské“ veci
pochopili. Preto sa nečudujme jeho výčitke, ktorú nám adresoval. Berme to ako
fakt – nie sme schopní pochopiť všetko, hoci sa o to naša myseľ snaží.
Môžeme vedieť len toľko, koľko sme schopní v našom živote využiť.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (43)
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Keď legendárny Ježiš hovoril o nebi, čo pod tým asi myslel? Ako to vysvetľuje teológia? Že by to bol ten priestor okolo Zemi?
OdpovedaťOdstrániťV istom období sa stalo módou – v kruhoch, ktoré si hovorili vzdelané – úplne popierať Ježišovu existenciu. Dnes už taký názor nehlása žiaden seriózny bádateľ, ale ako vidno, sú stále medzi nami takí, čo popierajú evidentnú skutočnosť – a niektorí dokonca čítajú PriestorNet (kiežby im to otvorilo oči).
OdstrániťA čo všetko povystrájal a porozprával náš legendárny Jánošík? Nejde o popieranie jeho existencie, ale o legendy ktoré venčia Jánošíka aj Ježiša. A čítanie Netu, je pre mňa smutným čítaním, keď si uvedomím, že zrelí chlapi považujú rozprávky za skutočnosť a podľa nich sa chcú správať a konať. Ale ste mi na otázku neodpovedali.
OdstrániťAk vám čítanie PriestorNetu pripadá smutné, nečítajte ho – alebo, ešte lepšie, pridajte sa k nám: Nasledovanie Krista je vznešené a niet väčšej, zodpovednejšej a radostnejšej úlohy ako uskutočňovanie Evanjelia; je to úloha pre poriadnych, zrelých chlapov!
OdstrániťSú to vaše názory a váš životný štýl, ja žijem svoj vlastný a nepotrebujem k tomu ani Ježiša ani Jánošíka. Ale ste mi na otázku neodpovedali, keď už toho Krista nasledujete, pokúste sa o to. Ak sa máme držať témy.
OdstrániťNecítim potrebu ani povinnosť odpovedať na vaše otázky - už preto nie, lebo o moje odpovede zjavne nestojíte.
OdstrániťMyslím, že keď si už p.anonymný dáva námahu klásť otázku, prečo mu na nu neodpovedať, keď sa pýta. Ten legendárny Ježiš ako bolo už na začiatku tohto zamyslenia napísané u Jn 3,12 hovoril nie o nebi, ale o nebeských veciach (myslí sa tým, napr. na Ježišovo vystúpenie do neba (pozri Jn 6,62), ktorým častokrát nerozumeli ani tí, čo mu boli najbližšie - jeho učeníci. Čo sa týka zmienok o nebi v Biblií, odporúčam si prečítať Jn 14,2-3 (ale myslím, že vám p. anonymný neuškodí, keď si prečítate aj ďalšie verše za tým...).
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za odpoveď na moju otázku, no tie NZ texty sú veľmi vágne, v podstate nič nehovoriace a majú charakter tajomnosti. To J.P.2. sa vyjadroval "jasnejšie": " Nebo nie je, je to iba blažený stav duší ". Možno mal na mysli niečo podobného, ako stav nášho vedomia pri sexuálnom vyvrcholení. Žiaľ, ale našou smrťou, naše vedomie zaniká. A možno toto mal pisateľ Jn 6,63 na mysli, vzišli sme z nevedomia a do nevedomia odchádzame.
OdpovedaťOdstrániťAnonymný, paradoxne som Vám vďačný za tieto Vaše vyjadrenia, pretože si uvedomujem to svoje nesmierne šťastie žiť s Bohom a v Bohu. Viete, prečo Vám ďakujem? Kedysi som totiž bol na tom len o niečo lepšie, ako ste dnes Vy. Nikdy som síce neprestal veriť v Boha, ale žil som ako ateista. Nemodlil som sa, nechodil som do kostola a na Boha som si spomenul raz za uhorský rok. Tento nihilizmus ma však strašne ubíjal a tak som zúfalo hľadal cestu von zo začarovaného kruhu beznádeje. Vďaka Bohu som nakoniec našiel tú správnu cestu a pochopil som, že skutočne šťastný, naplnený, vyrovnaný môže byť človek len vtedy, ak nájde cestu k Bohu. Keď čítam Vaše vyjadrenia, spočiatku mi behá mráz po chrbte, pretože si uvedomujem, že som bol na tom len o málo lepšie, ako ste Vy teraz. Lenže potom si uvedomím ten rozdiel mojej vtedajšej a dnešnej situácie po tom, čo som našiel cestu k Bohu a naplní ma pocit blaha. Keby som nečítal tie Vaše vyjadrenia, ani by som si možno neuvedomoval ten rozdiel a to nesmierne šťastie nájsť Boha. Ďakujem Bohu, že som nevzišiel z nevedomia, ale z vôle Najvyššieho, a že po smrti neodídem do nevedomia, ale pre Boží majestát. Vás je mi úprimne ľúto a prosím Boha o tú milosť, aby bola vyliečená Vaša slepota tak, ako bola kedysi vyliečená moja slepota. Nech Vám k tomu dopomáha Boh a naša nebeská Matka, Panna Mária.
OdstrániťVôbec vám nezávidím vaše fiktívne náboženské predstavy, ale si tiež uvedomujem, mnohým ľuďom pomáhajú šťastne prežiť život. Ak by ste sa narodili o niekoľko tisíc km na východ, robili by vás iné náboženské predstavy šťastnejším. Je to zaujímavý paradox náboženstiev.
OdstrániťNuž, čo dodať k takýmto výmyslom... Pre ateistického humanistu a im podobným texty NZ asi nebudú hovoriť nič.
OdpovedaťOdstrániťNič som nevymýšľal, len čítal legendy NZ s porozumením, pochopením textu a cieľov napísaného. Pre mňa je jasnejším slovom božím dobrá učebnica fyziky, matematiky, chémie atď..
OdstrániťPán Ježiš Kristus hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).
OdpovedaťOdstrániťNiečo podobné ponúkajú aj iné náboženstvá, tak ako politické strany pred voľbami.
OdstrániťAnonymný, všetci, úplne všetci ľudia v jednom okamihu zistia, že existuje Boh, najvyššia autorita. Rozdiel medzi nami, kresťanmi, a ateistami je len ten, že my, kresťania, na to prídeme ešte počas pozemského života, kým ateisti na to prídu až v okamihu smrti. Lenže vtedy je už často príliš neskoro na nápravu. Preto každý deň ďakujem Bohu za to, že mi dáva množstvo dôvodov na to, aby som mu ďakoval. Len od Vás samého závisí, či budete patriť medzi tých šťastných, ktorí nájdu včas cestu k večnému životu ešte počas svojho pozemského života, alebo premárnite všetky šance, ktoré Vám tento život dáva, a potom Vám ostane naozaj len plač a škrípanie zubami. Lenže moja škoda to nebude, jedine Vaša. Ostatne, keď už sa toľko odvolávate na NZ, je to tam zakotvené: "Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von." (Mt 13, 28) Nuž, ak chcete byť silou-mocou vyhodený von z Božieho kráľovstva, nikto Vám nebude brániť. Lenže potom Vám už naozaj ostane len plač a škrípanie zubami. Ako sa hovorí: kto chce kam, pomôžme mu tam.
OdstrániťMilý pán Ateista, ako vidím, ste múdry, najmúdrejší. Zatiaľ čo milióny a stámilióny ľudí v celých doterajších dejinách ťažko zápasili o pravdu, hľadali ju, viac či menej úspešne sa k nej približovali, vy už celú pravdu poznáte! Našli ste ju v učebniciach matematiky, fyziky a chémie. Gratulujem!
OdpovedaťOdstrániťNačo sa potom ľudstvo pechorilo a pechorí? Načo uvažuje v kategóriách dobra a zla? Veď vy ste to vyriešili: všetko je len hmota (chémia). Dobro a zlo sú výmysly. Všakže?
Poznáme niektorí, s akou bohorovnosťou vysvetľovali vznik vesmíru, života a človeka učebnice tzv. vedeckého komunizmu, odvolávajúc sa na rozum a vedu. Prešlo pár desaťročí – a ich „vedecké“ argumenty sú na smiech. A na smiech, či skôr do plaču, sú i tie vaše.
"Načo sa potom ľudstvo pechorilo a pechorí? Načo uvažuje v kategóriách dobra a zla?" Pretože poväčšine z nás máme záujem prežiť život na tejto zemi šťastne a tí rozumnejší aj správne, rozvíjať si vedomie poznaním, byť kreatívni. Keďže sme sa narodili do neznámeho prostredia neznalí, toho čo je okolo nás, ba neznalí ani sami seba, tak máme záujem o toto čo najlepšie, najpresnejšie poznanie, poznávanie a to ľudstvo aj robí cez mnohé vedné disciplíny. Možno máte aj pocit, že ste naleteli neracionálnym náboženským učeniam a nemienite v žiadnom prípade sa toho vzdať, ba v mnohých prípadoch to ani nejde, veď v tom žili celý život a ani nemajú toľko psychických síl, aby priznali svoj omyl. A o tom svojom omyle sa ani po smrti nedozviete, lebo smrťou zaniká aj naše vedomie. V tomto kontexte, uznáte, sa náboženstvá javia ako nezmyselné. Ďakujem za označenie - múdry, najmúdrejší. Som si vedomý, že nie vždy, väčšina má pravdu. Záleží, aké má zloženie.
OdstrániťAni neviete, ako ste odkryli jednu veľkú trhlinu ateistického zmýšľania. Ak je totiž svet a život len produktom hmoty, ak neexistuje Duch (duchovná sféra; nemýliť si s duševnou!), tak potom objektívne neexistujú ani kategórie dobra a zla. V takom prípade by naozaj mohla byť len ľudská túžba po šťastí. Lenže šťastie si každý môže predstavovať inak, a bez poznania dobra a zla si to svoje „šťastie“ bude budovať bez ohľadu na iných, ba proti nim.
OdstrániťZoberme si ako príklad vnímanie evolúcie. Ateistický model evolúcie vedie v konečnom dôsledku k nihilizmu, relativizujúc pojmy dobra a zla. Mohol by som spomenúť rôzne odnože sociálneho darvinizmu, koncept „prežívania najvhodnejších“, zrod eugeniky alebo vedecké zdôvodňovanie rasizmu: „Rasizmus tu bol, samozrejme, skôr ako sociálny darvinizmus, no podľa mnohých sociálnych darvinistov sa zdalo, že evolučná teória ich cit pre rasovú nadradenosť podporuje“ (Edward Larson: Evolúcia). Skrátka, sociálnym darvinizmom sa priamo či nepriamo ospravedlňujú morálne zvrátenosti. To je doložiteľný fakt. Ľudová múdrosť hovorí: kde niet Boha, tam niet hriechu.
Načo argumentovať s niekým (viď ateistický humanizmus) kto už dokonale pozná svoju pravdu. Takíto a iní ľudia, myslím si, nepotrebujú argumenty typu svedkov jehovových, obracať ľudí na vieru... Potrebujú láskavé príklady v živote a láska (Boh) obráti koho chce. Takí, čo nemali možnosť počuť o Ježišovi Kristovi, alebo zlým spôsobom mu o ňom bolo povedané, budú ospravedlnení, ale takí, ktorí aj dobre počuli a nechceli nasledovať Ježiša, asi nie, tzn. pre kresťanov je tu veľká zodpovednosť pred neveriacimi.
OdpovedaťOdstrániť„Ateistický model evolúcie vedie v konečnom dôsledku k nihilizmu, relativizujúc pojmy dobra a zla. „ To čo tu nastoľujete sú okrajové otázky súvisiace s našim bytím. O nejakom abstraktnom dobre a zle sa dajú písať obsiahle texty, ale tu je reálne konanie ľudí a nielen ľudí, ktoré odráža ich prirodzenosť. Pri ľuďoch účinkuje prirodzenosť, ale aj intelekt, morálka a tá by mala stáť na racionalite, poznaní, nie ilúziách. Nebojme sa skutočnosti! Tú nezmeníme cez neracionálne uvažovanie, môžeme ju nanajvýš pochopiť a zmieriť sa s ňou. Pokusy náboženstiev o večný život nie sú nové, veď sa oň už pokúšali v dávnych dobách (epos o Gilgamešovi, Védy). Aj v súčasnosti, ponuka iluzórneho večného života náboženstvami, vám dáva nádej a udržuje vás v cirkvách. Čo sa týka vývojovej teórie, je reálna aj v súvislosti s človekom, veď dúfam, že nepopriete, že ste mali svojich rodičov, tí zas svojich atď. retrospektívne aj tí tisíci, ba miliónti. No tí 1500 miliónti rodičia už nemohli byť ľudia, lebo ľudská rasa ešte nejestvovala. Ak by sme pokračovali ďalej, dostaneme sa k nejakým jednobunkovým živočíchom, skupinám atómov, z ktorých sa vyvinul aj človek. Tiež si treba uvedomiť, že z nejakého iného druhu (opice) sa nevyvinie človek, zostane len opica, prípadne sa zmenená vplyvom prostredia. Ak zanikne nejaký druh a nezachová sa jeho DNA, už sa neobjaví. Nič iné, žiadna duša, okrem DNA v našich potomkoch, po nás , po našej smrti, nezostane, milí náboženskí veriaci. Som si vedomý toho, že moja snaha o vašu osvetu je márna a o ilúziu večného života vás neoberiem, ale aspoň ste si prečítali racionálny pohľad ateistu na život a smrť.
OdpovedaťOdstrániťČaro nechceného - ateista hovorí: Nič po nás nezostane, okrem DNA...
OdstrániťVeru, bez Boha človek padne až na DNO.
Vôbec nezáleží na tom, čo si kto z nás vymyslí, vyfabuluje, je tu tvrdá, aj keď pre nás všetkých neželateľná realita, či s vašim bohom, alebo bez neho. Len my odmietame vraždy, odmietame vojny aj keď by mali byť vedené v mene boha, v mene bohov. Najcennejšie čo máme sú naše životy, naše uvedomovanie si existencie, tak, ako aj pre iné živé tvory, ktoré niektorí, aj v boha veriaci ľudia, zabíjajú z roztopaše.
Odstrániť