Jozef Tóth a literatúra

O zborníku štúdií z medzinárodnej konferencie

Jozef Tóth a katolícka moderna

Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa, 2016

Básnik, spisovateľ, gréckokatolícky kňaz Jozef Tóth (narodený roku 1925 v Haniske pri Košiciach) patrí k popredným predstaviteľom našej duchovne orientovanej literatúry – a to napriek tomu, že je pomerne málo známy a podstatná časť jeho diela vyšla knižne len pred niekoľkými rokmi (v dvoch objemných zväzkoch: Poézia a Próza). Časový posun v publikovaní a čitateľskej i literárnovednej percepcii nijako neznižuje kvalitu a význam toho, čo napísal, čo vyjadril prostredníctvom umeleckého slova.

Pri príležitosti autorovho životného jubilea v roku 2015 sa na pôde Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konala medzinárodná konferencia s názvom Jozef Tóth a katolícka moderna. Rovnaký názov dostal aj zborník štúdií z tejto konferencie. Ako sa píše v úvode, „cieľom konferencie boli interpretačné sondy do bohatého básnického i prozaického diela Jozefa Tótha“, s prihliadnutím na kontext tvorby autorov, ktorí spadajú pod označenie katolícka moderna.

Zborník edične pripravil Ján Gallik. Okrem príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, publikácia obsahuje úvodný príhovor Tibora Žilku, záverečné slovo Petra Libu, ako aj základné životopisné údaje o Jozefovi Tóthovi a tiež jeho pozdrav účastníkom konferencie (zdravotný stav mu nedovolil zúčastniť sa osobne). V tomto pozdrave naznačuje, za akých okolností dlhé roky žil a tvoril: „Ja som iba potulný, nikam nezaradený "vagus", ktorý premeriaval vždy a všade tento svet a celú jeho dimenziu. Bol som a som človekom extra muros. A to nebolo vylúčenie zo života, ale hlboké zaštepenie doň!“

Jozef Tóth po štúdiu teológie bol ako politicky nespoľahlivý zaradený do vojenských táborov nútených prác (PTP), neskôr pracoval v rôznych robotníckych profesiách, popritom neustále pôsobil v štruktúrach podzemnej cirkvi. V roku 1969 bol tajne vysvätený biskupom Dominikom Kaľatom za kňaza. Po zmene režimu sa podieľal na založení Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v Prešove, kde potom prednášal. Od roku 1995 žije na dôchodku v Košiciach.

Nad životom a tvorbou jubilujúceho autora sa zamýšľali literárni vedci, teoretici i praktici: Małgorzata Dambek, Katarína Džunková, Ján Gallik, Marta Germušková, Michal Hospodár, Teodor Križka, Martin Kučera, Margareta Partelová, Enzo Passerini a Pavol Ondrík. Spolu vytvorili pestrý a zaujímavý myšlienkový veniec, uvitý na počesť tvorcu stvárňujúceho slovo z hlbokej vnútornej potreby, v túžbe zachytiť a odovzdať ďalej odblesky dobra, pravdy a krásy.

Jozef Tóth „je učiteľom vyššieho zmyslu literatúry, presahujúceho rámec umeleckého textu“ (Katarína Džunková). Literárna tvorba zameraná na podstatu ľudského života, na zmysel bytia a Pôvodcu všetkého je už oprostená od slávy sveta a vlastne aj od čitateľa. V súvise s tým je dobré si premietnuť prepojenosť dejín slovenskej duchovnosti a literatúry. Z týchto koreňov vyrastá umelecké úsilie mnohých našich tvorcov, ba možno povedať, že to je ústredná línia našej národnej kultúry.

Marta Germušková – hovoriac o súčasnom „ošiali masmediality“ a „tekutej modernosti“, keď zlo bleskurýchle metastázuje a naberá doteraz nevídané formy – zdôrazňuje ďalší dôležitý aspekt: Jozef Tóth si veľmi dobre uvedomuje, akým obrovským ohrozeniam je vystavený jednotlivec v globalizovanom svete, neprekvapuje preto, že vypovedá aj o rizikách a nástrahách, ktoré číhajú na človeka i ľudstvo ako celok; príkladom môže byť meditatívne komponovaná próza Človek Jób hovorí s Bohom.

Teodor Križka pripomína, že Jozef Tóth, ako napokon každý poctivý umelec, nevidí zmysel svojej tvorby v sebaprezentácii či v samoúčelnom hromadení slov a obrazov, ale „vracia seba a so sebou vlastne každého obdareného čitateľa späť k integrite človeka, k tomu pretrhávanému, no nepretrhnutému reťazeniu od indivídua k ľudskému spoločenstvu a k Bohu“.

Osobitý pohľad na Tóthovo spisovateľské dielo priniesol český literárny vedec Martin Kučera. Podľa neho Jozef Tóth nie je lyrikom – videl a zažil totiž priveľa krívd, nespravodlivosti, bolesti a sklamania nato, aby si mohol dovoliť „luxus lyrického opojení životem“, ale je básnikom v najlepšom zmysle slova ideovým.

Možno konštatovať, že texty zaradené do predmetného zborníka – pravdaže, každý z trocha iného uhla – adekvátne, inšpiratívne osvetľujú portrét jubilujúceho kňaza a literáta, človeka „extra muros“, ktorý sa však predsa len dočkal aspoň čiastočného prijatia a uznania. Ako napísal Tibor Žilka: „Úcta a obdiv patrí básnikovi, ktorý prešiel "čiernou Sorbonnou" a stopy tejto tragickej univerzity dokázal vyjadriť vo svojich literárnych dielach.“

 Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.