Obhajoba katolíckej viery

ANTIKVARIÁT

H. Pinard de la Boullaye: Ježiš a dejiny

Trnava, Posol Božského Srdca Ježišovho, 1944

Teológ a kazateľ, jezuita Henri Pinard de la Boullaye (1874–1958) predniesol počas veľkého pôstu roku 1929 v parížskom katedrálnom chráme Notre-Dame sériu homílií, zameraných na obhajobu katolíckej viery v konfrontácii s tvrdeniami a teóriami protivníkov, ktorí pravdivosť a jedinečnosť katolíckej viery odmietajú. Tieto „konferenčné reči“ vyšli neskôr knižne (u nás v preklade Jozefa Mitošinku).

Máme pred sebou v jednom zväzku šesť pomerne rozsiahlych úvah. V úvode k nim autor načrtáva ich obsah a štruktúru. Chce hovoriť o Ježišovi Kristovi, „ktorému sa klaňalo dvadsať storočí katolicizmu a ktorému sa bude klaňať Cirkev Petrova, Cirkev rímska až do konca sveta“. Chce sa pritom v potrebnej miere venovať aj dejinám a porovnávaniu náboženstiev, zameria sa však na to podstatné a najlepšie, čo našiel pri svojich štúdiách a v čom možno nájsť utíšenie ducha a šťastie. Chce pripomenúť pevné základy katolíckej viery a predložiť na jej obhajobu pozitívne dôkazy, lebo „odmietať neznamená ešte dokázať“.

Vstupná prednáška má názov Babylonské pomätenie. Podľa Pinarda dnešný svet nesie znaky druhého babylonského pomätenia, ktoré tentoraz siaha až do záhybov sŕdc. Ako vedecké sa nám predkladajú tie najnesúladnešie tézy. Zároveň sa rozmáha nové pohanstvo, ešte poživačnejšie a bezbožnejšie ako staré. Vzniká tak poľutovaniahodný zmätok, ktorý má tie najsmutnejšie následky. Človek by si mal preto s plnou vážnosťou položiť otázku, aký je jeho ideál, aká je jeho vôľa. Úloha vôle je význačná, lebo ak je „vôľa veriť“, tak je aj „vôľa neveriť“.

Ďalšia prednáška (Kvasenie v grécko-rímskom svete) približuje časopriestorové a kultúrno-spoločenské súradnice Ježišovho príchodu na tento svet a prvú periódu kresťanstva, najmä z hľadiska mimobiblických zdrojov. Je nepochybné, že Ježišovo pôsobenie malo mimoriadne účinky, „rozhýbalo aj najhlbšie bahnité vrstvy antického starého sveta“.

V tretej prednáške (Svedectvo pravoverných cirkví) sa autor zaoberá fenoménom prvotného kresťanstva a jeho rýchleho šírenia, ku ktorému došlo napriek objektívnym ťažkostiam i prenasledovaniu. Viaceré cirkevné obce založili apoštoli a prví učeníci, ale nachádzali sa v rôznych oblastiach Rímskej ríše, boli oddelené diaľkami, rozdielnosťou obyvateľstva a rozdeľovala ich tiež istá rivalita. Napriek tomu si zachovávali jednotu vo viere, vyznávali tie isté dogmy v mene toho istého učenia – prejavujúc obetavosť, úctu k tradícii a jednomyseľnosť v pohľade na Ježiša Krista vospolok tvorili „veľkú Cirkev“.

Nasledujúca úvaha dostala názov Svätý Pavol a prvotná tradícia. Autor v nej vyzdvihuje osobnosť svätého Pavla. Upozorňuje na veľkú hodnotu jeho svedectva. Pavlova viera je výrazom pôvodnej, autentickej tradície. Bol natoľko presvedčený o Kristovom zmŕtvychvstaní, že nijaké utrpenie nevedelo oslabiť jeho oduševnenosť. Pinard aj nás nabáda, aby sme sa inšpirovali príkladom Apoštola národov, aby sme sa nedali zaslepiť skepticizmom a „prachom detailov“, ktorými víria zaujatí kritici v snahe spochybniť všetko kresťanské.

Piata prednáška (Historická cena evanjelií) je vyjadrením autorovej mienky o štyroch kľúčových novozákonných textoch. Evanjeliá, to nie sú dejiny, životopisy v modernom zmysle slova, a už vôbec nie úplné, a predsa sú to doklady prvoradej historickej ceny. Pinard túto tézu podopiera v poslednej úvahe, nazvanej Hypotéza narušenia tradície, keď poukazuje na to, že evanjeliá sa vyznačujú vecnosťou, triezvosťou a zdržanlivosťou práve tam, kde sa otvárala cesta idealizovaniu...Napokon, ako o tom svedčia dejiny, Cirkev vždy s najväčšou prísnosťou strážila čistotu viery – a tak zabránila jej narušeniu.

Slovenské vydanie týchto prednášok je doplnené doslovom z pera Félixa J. Litvu, SJ, v ktorom čitateľ nájde informácie o živote a diele Henriho Pinarda (v tom čase ešte žijúceho). Pinard sa javí ako „vedec svetového mena, ako kazateľ a ako človek boží“. Možno dodať, že jeho úvahy obohacujú naše poznanie, sú inšpiratívne a prínosné – dnes o to viac, že sa z kresťanského života akosi vytratila ochota či odvaha brániť a obhajovať vlastnú vieru.

Ján Maršálek

(Text bol pôvodne publikovaný v časopise VOX.)

::

Recenzie dobrých kníh:

Giovanni Papini: Eseje o umení

Ján Chryzostom Korec: Ježiš zďaleka a zblízka

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.