I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do
plienok, uložila ho do jasieľ, lebo nebolo pre nich miesto
v hostinci. (Lk 2,7)
|
Ľudovít Košík |
Pripravujeme sa a tešíme na oslavu najkrajších
sviatkov roka. Rozličné ponuky sa však usilujú čím viacerých odviesť od
podstaty vianočnej udalosti spred dvoch tisícročí, keď sa nebo spojilo so
zemou, od sústredeného pohľadu na Ježiša, jeho matku Máriu a pestúna
Jozefa. Trvá silné pokušenie podobať sa vtedajším Betlehemčanom, uzatvoreným do
svojich starostí, ktorí nenašli vo svojich príbytkoch miesto, ale ani čas a
ochotu venovať pozornosť Ježišovi. Podobné riešenie sa javí príťažlivé i mnohým
z nás. Máme toľko práce, záujmov a povinností, ktoré treba riešiť, a ešte je tu niekto, kto má na nás
požiadavky, ktoré nás majú ovplyvniť a meniť naše zabehnuté spôsoby!
Nemožno prehliadať záujmy mocných a silných
herodesov, ktorí svojej moci a kariére podriadili všetko a robia všetko
preto, aby Ježiša umlčali, odstránili, ba zabili. Pre podporu a silu médií
akoby rástla sila protikresťanského boja. Ale Ježiša umlčať nie je možné. On
vstal z mŕtvych, vždy víťazí a žije. „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka!“
(Mt 26, 24).
Zaujmime postoj pokory a vďačnosti, za všetko
to, čo sme dostali od Boha – od stvorenia sveta i pri našom narodení, a za
všetko, čím nás obdaroval Ježiš svojím príchodom medzi nás, za jeho nesmiernu
lásku. Ďakujme denne za všetky dary a deľme sa s tým, čo dostávame. Dávajme
nielen to, čo je našou povinnosťou dať, buďme veľkodušní voči Bohu
i ľuďom, dávajme mierou bohatou.
„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“
(Ž 116, 12). Všimnime si chudobu, ktorá v Betleheme dominovala. Maštaľ,
chlad, zvieratá, jasle, slama, seno... Príchod toho Najvyššieho sa odohral mimo
ľudských obydlí, mimo záujmu ľudí, na okraji spoločnosti, v maštali medzi
zvieratami... Možno ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo Boh poslal na svet
svojho Syna až v takej chudobe. Iste mohol, podobne ako pripravil na
jeho príchod Máriu, Jozefa, pripraviť miesto v dome niektorého spravodlivého z Betlehemčanov.
V rokoch detstva nám miništrantom túto otázku položil vtedajší pán kaplán
Andrej Slavkovský, SVD. A jeho odpoveď bola, že tak urobil preto, aby mali k
nemu zabezpečený prístup všetci, aby pre nikoho na ceste k nemu nezostali
zatvorené dvere.
Radikálna materiálna chudoba nesprevádzala len
Ježišov príchod na svet. Žil ju dôsledne počas celého života. „Líšky majú svoje skrýše, nebeské
vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 8, 20). Materiálna
chudoba a bohatstvo duše, to bol a je spôsob života mnohých kresťanov.
Rehoľníci skladajú sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a úlohou každého
kresťana je usilovať sa o dokonalosť v láske, nebudovať bohatstvo materiálne,
ale bohatstvo duchovné.
Iste, k svojmu životu potrebujeme aj materiálne
prostriedky, ale beda ak ich dáme na prvé miesto v živote, ak sa stanú jediným
objektom nášho záujmu, ak im podriadime svoj život, ak si ich zamilujeme, ak na
nich staviame svoje šťastie, budúcnosť a nepoužívame ich len pre svoje základné
potreby, pre službu a dobro iných ľudí.
Čím viac obmedzím seba, tým viac môžem rozdať.
Ak sa dokážem uskromniť a uprednostniť chudobu materiálnu a kvalitne sýtiť dušu
a ducha, vtedy môžem žiť naplno svoj život. „Veď čo osoží človeku, keby aj celý
svet získal a svojej duši by uškodil?!“
(Mk 8, 36).
Jedna z najchudobnejších a najväčších
osobností minulého storočia, nositeľka mnohých ocenení a v tomto roku
svätorečená Matka Tereza povedala: „Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme
nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých.“ My sme sa
zamerali na zisk a jeho zvyšovanie, nadradili sme materiálne bohatstvo nad
duchovné. Almužna akoby sa vytratila z nášho života. Ak aj niekoho obdarujeme,
tak myslíme na to, aby sa nám to vrátilo... Chceme bohatnúť a mať čím viacej.
Organizujeme petície, štrajky, protesty, sme
si vedomí svojich práv, chceme všetky materiálne výhody, aby sme mali čo
najviac pre seba, neberieme ohľad na svoje povinnosti a zodpovednosť, na
tých, ktorí majú menej alebo aj
nič. Netrápime sa nad situáciou tých, ktorí majú najmenej, často ani
strechu nad hlavou, čo do úst pre seba a rodinu. Často ani symbolicky nie sme
ochotní pomôcť, vypočuť, odvrátime sa, keď nás o niečo žiadajú. Zaujíma nás len
vlastné materiálne dobro.
Ako dlho a spoľahlivo by fungovalo rodinné
spoločenstvo či priateľstvo, keby sme ho postavili na princípoch zisku? Nie je
vari preto toľko rozbitých a rozhádaných rodín, že sme sebeckí, že myslíme
viac na seba než na druhých a iných zotročujeme, ponižujeme, okrádame, ožobračujeme
a chceme si ich podriadiť? Dokážeme aj v materiálnom dostatku či nadbytku
hľadať riešenie v uskromnení a obmedzení seba a deliť sa s najchudobnejšími,
ktorých máme vždy medzi sebou? Nezvykli sme si myslieť sebecky, investovať do
zbytočností, balastu, najnovšej techniky, drahého značkového oblečenia, luxusu,
výberového jedla, ba vyslovených hlúpostí, aby sme dokázali svoju moc, silu,
postavenie... že my na to máme a existenčné problémy iných nechceme vidieť ani
počuť, a už vôbec sa s nimi deliť? Nenapomáhame svojím spôsobom života tomu, že
takýchto ľudí pribúda? Dokážeme byť solidárni medzi sebou? Vieme vlastne, čo
tento pojem znamená? Neprežívame podobne
aj Vianoce? Nerobia nám spoločnosť
médiá, balast, hluk, plné bruchá, drahé a nepotrebné dary, výzdoba,
pričom na skutočnú prípravu svojho srdca nemáme čas a chuť? To žiaľ dnes nie je
trendom väčšiny národa: čas na ozajstnú oslavu Ježišovho príchodu
v chráme či v rodinách si akosi nedokážeme nájsť.
Je v našom živote miesto na modlitbu,
Božie slovo a kresťanské symboly, ktoré by nám túto udalosť ľudských dejín,
príchod Spasiteľa, nielen pripomínali ako historickú udalosť, ale aby sme
Kristovi boli verní v každodenných situáciách? Ako chceme obstáť v
rozhodujúcich životných chvíľach?
Ježiš prišiel pre nás a pre našu spásu. Sme
ochotní počúvať jeho slová? Alebo si žijeme po svojom a komplikujeme život
sebe i svojim blízkym či vzdialeným? Aj v riešení materiálnych otázok sa
učme od Ježiša. Ten, kto pripravoval jeho príchod, Ján Krstiteľ, hovoril: „Kto
má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí
podobne! Aj mýtnici prišli... Nevymáhajte viac, ako vám určili! Pýtali sa ho aj vojaci: A čo máme robiť my?
Vravel im, nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojim
žoldom!“ (Lk 3, 11–14).
Kto nie je spokojný s tým, čo má, ako to
bežne dnes vidíme vo svete politiky, umenia, športu, biznisu, médií... ťažko
bude mať niekedy dostatok. Vždy mu bude niečo chýbať. Život je možné postaviť
na sebectve alebo na láske. Nemusí byť rozhodujúce to, koľko toho vlastníme.
Ani sa neutešujme tým, že sú aj horší od nás, ktorí by sa mali napraviť, že
keby sa rozdelili oni, viac by to pomohlo pri odstraňovaní biedy okolo nás.
Všetci sme zodpovední aj za svet okolo nás.
V láske je potrebné byť vynaliezavý.
Podporujme preto dobré diela, ktoré pomáhajú človeka budovať, robiť ho lepším a
vnímavejším na Božie ponuky i na potreby ľudí. Dávajme aj duchovné dary,
obdarujme úsmevom, dobrým slovom, pozdravom, záujmom, pomocou, modlitbou...
Na každom záleží, ako sa správame a
hospodárime s tým, čo sme dostali. Pri
dávaní treba mať na zreteli skutočné, teda večné dobro obdarovaného. Či mu náš
dar poslúži k väčšiemu dobru v prítomnosti i v budúcnosti. Kristus nás učí
láske – a nikto z tých, čo ho nasledovali, toho neľutoval, ale stal sa vnútorne
bohatým, vyrovnaným, radostným, lepším, príťažlivým aj pre iných.
„Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35). To však neznamená, že budeme
podporovať darebákov, ktorí by našu dobročinnosť radi využívali. Tak by sme
podporovali hriech. To by sa obrátilo proti nám. Aj takéto konanie môže byť
problémom našej súčasnosti.
Spoločnosť dobre funguje, ak viac rozdáme ako
prijmeme. Nech sa nám to darí, byť tvoriví a vynaliezaví v láske
a obdarovávaní, a to nielen na Vianoce!
Prajem Vám radostné a požehnané vianočné
sviatky a dobre prežitý rok 2017.
Ľudovít Košík
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Všetkým autorom, priaznivcom a čitateľom PriestorNetu želám požehnané vianočné sviatky.
OdpovedaťOdstrániť