Národovec Martin Kollár

Ľudovít Košík

Martin Kollár – kňaz, spisovateľ, redaktor, vydavateľ, prekladateľ, politik – sa narodil 13. októbra 1853 v Čároch na Záhorí, v roľníckej rodine. Otec Ján Kollár. Matka Anna, rodená Vizváryová, patrila k rodu Čulenovcov. Jeho strýko Martin Čulen si ho ako desaťročného zobral k sebe do Banskej Bystrice, keď bol riaditeľom bystrického gymnázia, a tu sa začali roky jeho štúdií. Pri jeho preložení do Levoče išiel tam študovať aj Martin Kollár. Ako gymnazista študoval potom aj v Bratislave, Trnave,  Skalici, Nitre, Vacove a Jágri. Teologické štúdia absolvoval v Banskej Bystrici a v Ostrihome, kde bol 28. júna 1879 vysvätený za kňaza.

Ako kaplán pôsobil v Suchej nad Parnou, v Čachticiach a od roku 1882 v Dolnej Krupej, kde bol farárom národne uvedomelý kňaz Andrej Kubina z Moravského Svätého Jána, ktorý bol i správcom Spolku svätého Vojtecha (SSV) a vydavateľom Katolíckych novín, v čom mu Kollár značne pomáhal; tu sa začala jeho angažovanosť v Spolku sv. Vojtecha a jeho redaktorská činnosť. V roku 1888 prešiel za kaplána na Bukovú a od roku 1891 sa stal farárom v Nádaši (Trstín). Tam horlivo kňazsky pôsobil až do svojej smrti 26. januára 1919. Na tamojšom cintoríne je aj pochovaný, v blízkosti hrobu titulárneho apijského biskupa Ambróza Lazíka, v rokoch 1947–69 ordinára trnavskej apoštolskej administratúry, ktorého v roku 1897 krstil a vplýval na jeho duchovný rast a viedol ho k horlivému kňazskému životu.

Keď sa Kubina vzdal v roku 1891 správcovstva SSV, Kollár zobral celý Spolok do svojich rúk, od roku 1879 do roku 1895 pôsobil ako hlavný tajomník a člen výboru a od roku 1895 do roku 1902 ako podpredseda a od roku 1901 do r. 1919 ako správca.

Martin Kollár prispieval do Pútnika svätovojtešského pod svojím menom, pod skratkou MK, alebo pod pseudonymami Bielohorský, resp. Čáran. Podobne i v časopisoch Kazateľňa, Orol, Ruža, Dom a škola, v zborníkoch Mravná čítanka, Zábavné čítanie a Lacné čítanie.

Zostavil desať zošitov almanachu populárno-náučnej a zábavnej literatúry, ktorý nazval Záhradka. Všetko vykonával popri svedomitej pastoračnej činnosti. Dostával veľa listov, medzi inými od R. Osvalda, F. V. Sasinka, A. Radlinského, J. Donovala (Tichomíra Milkina), A. Kmeťa, A. Medveckého, A. Hlinku, J. G. Tajovského, M. Hodžu.

Bol členom Ľudovej strany a od roku 1901 bol  jedným z troch slovenských poslancov v uhorskom parlamente za túto stranu. Zaoberal sa otázkami národnými i sociálnymi. V záujme jednoduchého človeka, drobného roľníka, robotníka...

Martin Kollár napísal alebo  preložil vyše šesťdesiat väčších i menších kníh, brožúr a stovky článkov. K najznámejším dielam patrí Moderná zásada národnostná a kresťanstvo, Nové voľby a stará viera, Život sv. Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských, Ako žijú zlí manželia a ako majú žiť dobrí, Naša dedinka Nádaš, Robotník kresťanský, Manželstvo v Kristu a v Cirkvi...

Napísal a vydal viaceré modlitebné knižky, opakovane vydal Nábožné výlevy od Radlinského. Preložil a do tlače pripravil Vybrané spisy Krištofa Šmida pre mládež a jej priateľov, román od kardinála Wisemanna Fabiola, od Tomáša Kempenského  O nasledovaní Krista. Zaslúžil sa o  preklad a vydanie celého Svätého písma. Katolícke noviny vydával od roku 1880 do roku 1904, z dvojtýždenníka ich periodicitu napriek mnohým problémom zmenil na týždennú; kalendár Pútnik svätovojtešský vydával v rokoch 1891–1919. Dbal o to, aby podielové knihy SSV boli čo najhodnotnejšie. Náboženskú literatúru prekladal z latinského, nemeckého, maďarského, francúzskeho i slovinského a poľského jazyka.

Podľa niektorých má po Radlinskom najväčšiu zásluhu na existencií  Spolku sv. Vojtecha a jeho zachovaní v časoch nie priaznivých pre vydávanie slovenskej tlače a zachovanie slovenského jazyka; keď musel prekonať prekážky kladené tejto, po zatvorení Matice slovenskej, jedinej inštitúcii Slovákov zo strany politických i cirkevných predstaviteľov; ba i štruktúrach SSV boli osoby, ktoré ho mali oslabiť a rozložiť zvnútra. Kým pri jeho nástupe do úradu správcu mal SSV asi päť tisíc členov, v roku 1917 mal 34 049 členov, čo na vojnové pomery a vtedajšiu situáciu nebolo málo.

Spolok sv. Vojtecha sa zas zaslúžil pri príležitosti jeho nedožitých sedemdesiatych narodenín o vybudovanie pomníka na jeho hrobe. Pamätná tabuľa pripomína jeho život a dielo v rodisku, v Čároch i v jeho takmer tridsaťročnom pôsobisku v Trstíne. Konali sa viaceré semináre venované jeho životu a dielu a stretnutia pri príležitosti výročí jeho narodenia a smrti v Čároch, Trstíne i v Trnave.

Dr. Anton Špiesz vo svojich Dejinách Slovenska, ktoré vyšli v roku 1992 napísal: „Pre katolíkov mala veľký význam Trnava, kde sídlil SSV. Po Radlinskom sa vedúcou osobnosťou stal Martin Kollár, farár v Nádaši. Postaral sa o rozšírenie SSV na východné Slovensko, nadväzoval spojenie so slovenskou emigráciu v Amerike a podporoval jej národné organizácie. Najmä vďaka jeho činnosti sa západné Slovensko stalo najuvedomelejšou časťou Slovenska, kde sa do národnej činnosti zapojili aj širšie masy obyvateľstva.“

Ľudovít Košík

Literatúra:

Martin Kollár: 140. výročie od narodenia; Obec a farnosť Čáry, SSV Trnava, Regionálne kultúrne stredisko Senica, 3. októbra 1993,zost. Jozef Mikuš, Eva Pernecká

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Zuzana Lopatková: Martin Kollár (1853–1919); Filozofická fakulta TU, Trnava, 2009

Štefan Papp: Čársky rodák Martin Kollár; Záhorie č. 3/2006

trstin.fara.sk

obec.trstin.sk

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej klubovej edície, napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.