Demokracia dosahuje
svoje hranice, pretože bez morálky obstáť nemôže
|
Ľudovít Košík |
Z viacerých
mediálnych zdrojov som v uplynulých dňoch
zachytil správu o tom, že jedno percento obyvateľov zeme vlastní rovnako veľký
majetok ako zvyšných deväťdesiat deväť percent. Táto informácia len potvrdzuje,
že bohatí čoraz viac a rýchlejšie bohatnú a chudobní chudobnejú. Kým malá
skupina ľudí nevie, čo robiť a ako naložiť s narastajúcim bohatstvom, pribúda
tých, ktorým chýbajú základné potreby na prežitie. Svet, ani naša krajina,
nekráča správnym smerom, lebo napomáha a podporuje nespravodlivosť, nečestnosť,
klamstvá, podvody...
Ešte pred asi
dvadsiatimi rokmi tento pomer bol 80 : 20. Vtedy možno ešte bol priestor na
vzájomnú solidaritu, no teraz
sa stratil. S čím sa môže deliť ten, kto nemá nič? Môžeme si predstaviť stôl
prestretý pre 99 ľudí, k nemu posadíme jediného človeka, ktorý sa nemusí s
nikým deliť a všetko môže bez zábran skonzumovať a robiť si s tým, čo
chce. A vedľa stôl s jednou porciou a pri ňom natlačených 99 ľudí, ktorí sa
majú rozdeliť s touto jedinou porciou. Je logické, aký proces nastane, ale
nasýtený a spokojný nebude nikto z nich.
Priestor na zamyslenie a hľadanie riešení je v
skupine bohatých, ale keďže vidíme, aká je ich arogantnosť a aký je trend – a
chudobní priestor na solidaritu už nemajú – nedáva to dôvody na veľký
optimizmus, na pokojné riešenie problémov sveta, ani v našej krajine. Reči o
svetlých zajtrajškoch a úspešnej budúcnosti už asi nikoho neuspokoja
a nenadchnú, nepodnietia k mimoriadnym pracovným výkonom. Skôr vyznievajú
naivne ich hlásatelia aj tí, ktorí im ešte veria.
Popritom silnejú protesty rozličných skupín,
ktoré sa domáhajú všelijakých práv a výhod, alebo sa usilujú o presadenie
amorálností. Sú predstierané pseudoproblémy, do ktorých sa mnohí dajú vtiahnuť,
ktoré odvádzajú pozornosť od základných otázok života. Demokracia dosahuje
svoje hranice, pretože bez morálky obstáť nemôže. Bohatí a mocní sa väčšinou už
dávno vzdali všetkých základných morálnych pravidiel, pretože keď bohatli, už
vtedy porušovali zásady čestnosti a slušnosti – a svoje bohatstvo si bránia
technikou a silou, deliť sa s nikým nechcú. Asi je utópiou očakávať, že sa
začnú správať morálne, eticky a solidárne; morálne apely zostávajú bez
želaného ohlasu.
Ani davy
chudobných, žiaľ, dnes veľkou
morálkou neoplývajú. Nedostatok základných potrieb im veľkú nádej na zlepšenie
situácie nedáva. Sľubom mocných už nemajú dôvod veriť, pretože sa sklamali už
toľkokrát, a keď budú brať situáciu do vlastných rúk a riešiť ju po svojom,
nádej na pokojnú, radostnú a úspešnú budúcnosť to tiež nedáva.
I keď nechcem stratiť nádej a aspoň v najbližšom
okolí chcem žiť solidárne a s dôverou a láskou, cítim, ako sa mi reálne možnosti
zmenšujú, lebo mnohí viac dôverujú materiálnemu ako duchovnému. A mnohé
autority a osobnosti duchovného sveta, ktoré po stáročia v ťažkých situáciách
vždy dávali nádej a smer života k správnym hodnotám a cieľom tak jednotlivcom, ako
rodinám, národom, štátom i svetu, akoby tiež podľahli tlaku mocných tohto
sveta, robiac sluhov nespravodlivej globalizácii, vzdávajúc sa trvalých hodnôt
overených stáročiami.
Mnohí strácajú
nádej, pretože sa nemajú o koho oprieť,
nemá ich kto podržať a podporiť. Jedinou snahou mocných a bohatých je zväčšovať
svoje bohatstvo. Tomu podriaďujú všetko. Chudobní sú štvaní čoraz silnejším
tlakom a bojom o prežitie, nemajú čas ani silu na vzájomnú komunikáciu,
solidaritu a pomoc. Politici menia názory i strany, len aby sa udržali pri
moci, osud tých najbiednejších a diskriminovaných nie sú ochotní ani vypočuť a brať
na zreteľ. Duchovné autority niekedy majú síce reči o chudobných, ale svojimi
skutkami a postojmi podporujú skôr mocných a bohatých, aj keď stále žijú z
halierov vdov a chudobných. Svet médií manipuluje a ovplyvňuje spoločnosť podľa
priania mocných, ktorí ich majú naplno v moci.
Predsa len, aj v
tejto dobe máme možnosť žiť duchovne a
zhromažďovať si duchovné bohatstvo. To nám nezožerie moľ ani hrdza, ani
nepodľahne tlaku inflácie, ani nám ho neukradnú zlodeji. Ak budeme sýtiť ducha,
nájdeme správnu orientáciu aj v materiálnom svete. Boháči raz o svoj majetok
prídu a zo sveta si ho neodnesú. Duchovné bohatstvo má hodnotu trvalú!
Ľudovít Košík
::
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Než začneme bědovat nad "davy chudobných", bylo by dobré se také podívat na to, kolik toho ti chudobní ve svém dětství a dospívání udělali pro své vzdělání, osobní a osobnostní rozvoj a - nebojím se napsat - duchovní rozvoj. A uvědomit si, že v řadě případů se ti majetní a "na úrovni" (to berme s rezervou) solidarizují z toho, co nabyli mnohaletou poctivou dřinou s těmi, kteří se na něco takového prostě vykašlali.
OdpovedaťOdstrániťVladimírM.
Súhlasím s vami – ale iba čiastočne. Ak je totiž bohatstvo zeme rozdelené tak nerovnomerne, ako sa píše v článku, ide o zjavnú nespravodlivosť. Ak jedno percento ľudí vlastní deväťdesiat deväť percent všetkého majetku, nejde o majetok získaný poctivou prácou, štúdiom či usilovnosťou. Taká nerovnomernosť svedčí o čomsi chorom v spoločenskom systéme.
OdstrániťMyslim si, ze dnes sa mozno poctivou pracou a zodpovednym pristupom k zivotu udrzat nad hranicou biedy, ale zbohatnut len tazko. Dnes uz bohatnu len ti bohaty, ktori maju obrovsky kapital, ako sa geometrickym radom ich bohatstvo zvysuje, tak sa tym nemajetnym znizuje. Priepast medzi jednymi a druhymi sa prehlbuje, co je zdrojom novych konfliktov. A pre upresnenie a potvrdenie tohto nazoru este jeden statisticky udaj 87 najbohatsich ludi vlastni taky majetok ako 3,5 mld asi polovica najchudobnejsich obyvatelov sveta. Ludovit
OdpovedaťOdstrániťDávnejšie som čítal článok (tuším v Slovenských pohľadoch), kde bola príjmová nerovnosť vyjadrená takto:
OdpovedaťOdstrániťAk si človeka s bežným zárobkom (zárobkom väčšiny pracujúcich) predstavíme ako postavu vysokú 170–180 cm, tak potom človeka patriaceho do úzkej skupiny ľudí s najväčšími príjmami si musíme predstaviť ako postavu vysokú jeden kilometer!
Ak niekto zarába povedzme stokrát alebo tristokrát viac ako väčšina, isto to neznamená, že je o toľko múdrejší alebo pracovitejší.