Básnické blues

Robert Hakala

Robert Hakala

SAMOTÁRSKE BLUES PRE BOLKA POLÍVKU

Vidieť v manéži na chvíľku,
vystrájať Bolka Polívku!

Úbohý klaun? Bezohľadný šašo?
Humorom nás kŕmi ako dobrou kašou.

Odpustite mu, keď veľmi huláka.
Zakryť chce tak svoju samotu,

Charlieho tuláka...

BLUES O DRUŽSTEVNÍKOCH

Určite ste o tom počuli,
ako sa v obilí
dvaja družstevníci pobili.

Pobili sa, až z nich išiel strach,
na takej veci – kto má väčší hrach.

Z očí im sršali ostré ostne,
ktože len, ktože, ten hrozný spor roztne?

Ako tá bitka vrcholí,
Marka si kráča po poli.

Takmer im srdcia od strachu puknú,
Marka si kráča a nemá sukňu!

Ťažký pot vystúpil obom na čelo,
biť sa im viacej, veru, nechcelo.

BLUES O NÁVRATOCH

Jano je chlapčisko skazený,
ožratý váľa sa po zemi.

No nie je on veru žiadny slaboch,
plnô známostí má po úradoch.

Často vedie protištátne reči,
svetskej moci veľmi rád sa prieči.

Iba krčme ostáva vždy verný:
vyhodia ho oknom – príde dvermi.

 

Ilustrácia: Arpád Horváth

BLUES O POKUŠENÍ

Ach, slečna, vy ste nebezpečná!
Načo toľko sĺz?
Nevešajte hlavu.
Muži často klamú.
Ak neprišiel milý,
príde aspoň autobus.

Autobus je z Martina,
dobrodružstvo začína.
Tak naberme odvahu –
skočme rýchlo do Váhu.

A naše telá chladné
spočinú na dne,
kde Neptún vládne.

Teraz však, slečna, radšej nejdem nikam.
Od strachu si trenky žmýkam.
Čakám na ženu,
Boženu,
ktorú mi autobus dopraví.
Žena ide z Martina
dobrodružstvo začína:
kopancom do hlavy.

BLUES PRE JURA JÁNOŠÍKA

Mať chcela mať
zo mňa farára.
Dnes som hôrnym chlapcom
a dobre mi prihára.

Dobrým poddaným
nikdy som nebol...
Teraz sa môžem
rozlúčiť s nebom.

Ilčík, Filčík, Hrajnoha,
možno za mňa slzu vyronia.
Dodnes som mal pánov na háku,
teraz tam budú mať
oni mňa.

BLUES PRE POZOSTALÝCH
(Paľovi Prostrednému)

Z nástupišťa číslo nula
odchádza vlak. Neviem kam.
Sedem vozňov prikotúľa.
Kabát rýchlo vyzliekam.

Za oknom už beží cesta
a dvere sú zavreté.
Letí si ten vláčik z mesta
po krajine, po svete.

Obloha je čistá, prázdna,
sprievodca je ospalý.
Vystreľme si z toho blázna,
cudzia bolesť nepáli.

Dedko sfúkne penu z piva,
očami svet zametá
a každému z okna kýva
celou cestou do sveta.

Poviem ti to jednou vetou,
pobozkám ťa na líca.
Tak ako sa skončí leto,
príde naša stanica.

Stanica má čudné meno,
za ňou je len koniec, tma.
Zastaneš a pozrieš nemo
na ten nápis – KONEČNÁ.

 

Ilustrácia: Arpád Horváth

BLUES PRE VAŠKA H.

Přátelé moji,
vždy som mal vážne veci na práci.
Teraz tu stojím
a spomínam na tie dlhé noci v Pankráci.

Nad Prahou sa blýska, noc je hlboká,
opustený pozerám z hradného obloka.

Nikto z vás nemôže ani tušiť,
koľko žiaľov nosím v duši.

Hoci mám aj trošku moci,
nemám z toho dobrý pocit.

Nepíšem listy Oľge,
nechodím na pivo.
Vytriezvel som z Nežnej
a toto všetko ma zabilo.

SKLAMANÉ MÁJOVÉ BLUES

Nehovorte mi nič o láske,
mám jej plné zuby.
Nezaujíma ma naozaj,
či ma niekto ľúbi.

Každému je dobre známe
veď aj breza o tom šelestí,
že máj naše srdcia láme
až skončíme v krásnej bolesti.

Priznávam, možno som zbabelec.
Sklamaný, žijúci v ústraní.
Nikdy mi však nahlas nepovedz,
že máj ma pred tebou uchráni...

::

Rozhovor s autorom: Cesta, ktorú som si zvolil

Ilustrácie: Arpád Horváth

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.