Predstavujeme
popredných slovenských karikaturistov
|
Vlado Javorský |
Vlado Javorský sa narodil 15. apríla 1952. V
ročníku na VŠMU bol so Zuzanou
Krónerovou a Jarom Filipom. Animovaný film mu prednášal Viktor Kubal.
Hneď po skončení školy nastúpil ako režisér v Bábkovom divadle v Žiline, kde
zostal dva roky. Potom sa osamostatnil a venoval sa scenáristickej a výtvarnej
tvorbe. Bol dvorným scenáristom slovenskej televízie.
Publikoval karikatúry v
desiatkach novín a časopisov. Vyšlo mu viac ako tritisíc karikatúr v Roháči,
Smere, Pravde na nedeľu, Športe, Cieli...
„Obojživelník“ (kresliar – karikaturista,
píšuci autor – humorista) Mgr. Art. Vlado Javorský pochádza zo Žiliny, kde aj
žije i tvorí. Po skončení základnej a strednej školy absolvoval Vysokú
školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová dramaturgia, scenáristika
a réžia... Mal však iné ambície ako „iba“ písanie scenárov a hier,
pretože to, čo sa nedalo napísať, dalo sa nakresliť. Z toho písaného či
kresleného mu však vždy vyšlo iba to úsmevné, hoci neraz cez slzy.
Vlado Javorský má v pracovni dva stoly.
Jeden mu slúži na písanie, druhý na kreslenie. Dá sa to aj tak povedať, že
sedí, i keď striedavo, na dvoch stoličkách. Hoci nie je materialistom, peniaze
považuje za čertove obrázky prepotrebné do hry života. Súdiac podľa toho, že
ich vidí čoraz menej, možno usúdiť, že na starosť mu rapídne slabne zrak. Na
ostrosti myšlienok mu však slabnúci zrak neuberá, práve naopak. Trafí vždy do
čierneho, čo sa týka súčasného diania a udalostí, ktoré sa denne vyskytujú
okolo nás.
Čo sa týka produkcie, jeho pracovitosť je
obdivuhodná. Naopak, doma ho rodinné zázemie považuje za človeka veľmi
lenivého. Pritom je jedným z mála autorov, ktorí sa snažia vyžiť
z humoru, čo sa mu napodiv striedavo až „polooblačno“ darí. Nie náhodou a
nadarmo si tri desiatky autorských výstav doma i v zahraničí získali
svojich obdivovateľov.
Vlado Javorský je autorom desiatok televíznych
a rozhlasových hier a scenárov, za ktoré získal nejedno ocenenie doma
i v zahraničí. Rozhlas odvysielal päť stoviek jeho humoristických
poviedok a tri tisícky aforizmov. Čo k tomu dodať?!
Žilinský humorista a satirik Vlado Javorský má
u seba rozpísaný román s názvom Zaprášené histórie a tiež rukopis
zbierky aforizmov: Za hrsť drobných. Na počudovanie, hoci za rukopis získal
v zahraničí cenu Jaroslava Haška, na Slovensku sa doteraz nenašlo
jediné „odvážne“ vydavateľstvo, ktoré by mu túto knižku vydalo. Neuspel ani so
žiadosťou o grant na Ministerstve kultúry SR.
Ako televízny autor ponúkol pred rokom
verejnoprávnej televízii humoristický seriál, ktorý je diametrálne odlišný od
produkcie súkromných televíznych staníc a spoločností, no doteraz na
ponuku nedostal ani len, ako elementárna slušnosť káže, odpoveď. Nuž, na
Slovensku je to tak... Asi nejako tak.
Na istý čas prijal ponuku Žilinskej
univerzity, kde na Katedre telekomunikácii a multimédií prednášal dejiny
literatúry, dejiny filmu, spojené s projekciami, filmovú dramaturgiu
a scenáristiku. V súčasnosti je na dôchodku. Je však naďalej
spoluorganizátorom festivalu filmov študentov Žilinskej univerzity. Dve
desiatky krátkometrážnych filmov rôznych žánrov sú sľubnou perspektívou mladej
generácie filmových tvorcov.
A na margo jeho novej tvorby? Ak nebude
chýbať motivácia a najmä mediálny priestor, naďalej by rád kreslil
karikatúrne obrázky a podieľal sa na ďalších výstavách.
A aký je jeho názor na súčasnú situáciu
v oblasti humoru? Povedal nám: „Národ, ktorý stratí zmysel pre humor,
národ, ktorý dopustí, aby humor v jeho krajine nebol korením života, taký
národ stráca tvár a stáva sa národom duchom chudobným. Pretože humor odjakživa
pomáhal ľuďom prežiť svoju dobu...“ A zároveň položil rečnícku otázku:
„Dokedy chceme byť chudobní?“
Vlado Javorský je otcom troch detí, teší sa
z dvoch vnučiek a piatich vnukov. Nedávno sa vnučke narodil syn, má
teda už aj pravnuka... Zbiera kuchárske recepty a keď sa práve nezvŕta pri
sporáku, zaručene ho vo voľných chvíľach nájdete na prechádzke so sučkou
Sofiou.
Prinášame aj malú textovú ukážku z tvorby
Vlada Javorského, ktorú sme si „požičali“ z jeho pripravovanej publikácie.
Sentencie
Pohľad na duchaplného podriadeného je oveľa
nepríjemnejší ako pohľad na škaredú sekretárku.
Ľudia ma nútia vulgárne rozprávať. Pýtajú sa,
ako sa mám...
Rada: Nedávajte si ruku na srdce, ak ju máte
práve v nohaviciach!
Ak vám niekto povie, že sa má dobre, neverte
mu! Provokuje.
S hrošou kožou sa na trh nechodí.
V hrošej koži sa uzatvárajú celkom iné obchody.
Skúsenosť: Viete, že tajomstvo lásky je ukryté
v jej následkoch?
Sme skutočne nábožný národ. Už aj poslanci
veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Na napodobňovanie mocných ani tak
nepotrebujeme talent, ale skôr odvahu – urobiť zo seba vola.
Návrat do prírody je možný za predpokladu, že
ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola
prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorý straší.
Náš parlament by bol vzorom demokracie vtedy,
ak by sa pracovné schôdzovanie začínalo Piesňou práce hneď po modlitbe.
::
Pripravil: Milan Kupecký
Karikatúry a sentencie: Vlado Javorský
::
Galéria humoru a satiry:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Na margo kultúry a kultúrnej politiky:
OdpovedaťOdstrániťVidí sa mi, že tak ako sa vytráca zo spoločnosti stredná vrstva, tak aj v kultúrnej oblasti chýba stred, pritom nemám na mysli tzv. stredný prúd, ale stred – zdravé jadro –v zmysle výplne medzi masovou produkciou a elitárstvom.