Ponáhľajme sa pomaly

Vlado Gregor

Hromnice 2017

Mnohým sa môže zdať, že neustále protestujem proti protestantom. Vôbec nie. Ťažko určiť, kto mi v živote viac pomohol, či katolíci alebo evanjelici. Dokonca mám dojem, že zmysel pre konkrétnejšiu a rýchlejšiu pomoc majú vyvinutejší práve protestanti. Prvú knižku Kódexy pre súčasnú, nesporne zaujímavú dobu mi vydali tesne po sebe dvaja rôzni „denominanti“. Pri korektúrach Svedectva času I. mi pomohla katolíčka, pri Svedectve času II. evanjelička. Knihy mi vydáva katolík, najdlhšie a najčastejšie ma publikuje evanjelik. A tak ďalej.

Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý a zažívam to v celom svojom živote. Preto mám veľkú nedôveru k náhlym zjaveniam, osvieteniam a obráteniam, nielen u Luthera, ale aj u jeho predchodcov a nasledovníkov. Náš zakladateľ a spasiteľ Ježiš Kristus, ľudovo povedané, tridsať rokov bol ticho a potom za pár mesiacov obrátil svet k lepšiemu. Tradične sa uvádzajú tri roky, niektorí biblisti tvrdia, že to bolo za rok.

Nič sa v Božom pláne nedeje náhlivo a násilne. Všimnime si, že najviac heréz a pohoršení vzniká z toho, že tí „urýchľovači“ chcú hneď, zaraz a úplne pochopiť knihu Genezis a knihu Zjavenia svätého Jána, teda Apokalypsu. Málokedy si uvedomujeme, že pre našu Knihu kníh nebola dôležitá len inšpirovanosť autorov, ale aj inšpirovanosť tých, ktorí jednotlivé diela posudzovali a zaraďovali do kánonu. V rámci Starej zmluvy boli najväčšie problémy s Kazateľom a Piesňou piesní, o ktorých tí najrýchlejší, najmúdrejší a najtvrdohlavejší stále presvedčujú tých pomalších, nechápavejších a chybnejších, že ich napísal ten istý autor v tom istom čase. Ak bol inšpirátorom Boh – ktorý sám seba nazval: som, ktorý som; prípadne: prejavím sa, keď sa prejavím – asi nie sú konkrétne mená a roky až také dôležité.

Počas svojho už takmer šesťdesiatročného života som dlhodobo presvedčovaný o tom, že Boh dokáže mať svoje plány s každým z nás a je to od neho veľký dar a milosť, že nám ich dáva poznávať časom a postupne. Veď sa aj hovorí, že Boh preto stvoril čas, aby sa všetko
nestalo naraz. Ak to nerešpektujeme, produkujeme často fatálne chyby.

Toto isté platí aj pre históriu sveta a jeho spoločenstiev, vrátane Skaly Petrovej, teda Cirkvi, ktorá sa tvrdohlavo píše s veľkým „C“. Myslím si ale, že tu je tvrdohlavosť na mieste a naša Eklézia prežila už oveľa horšie časy ako prežíva teraz. Napriek tomu, že od počiatku predpokladá jedného svojho šéfa, tá pravda o prístupe k životu a svetu nezávisí len na ňom, ale hlavne na tom, kto toho prvého šéfa týmto úradom a touto dôverou poveril. Naša viera a dôvera je teda len vtedy istá, keď milujeme a chápeme Ježiša Krista...

Ako správny katolík končím latinským úslovím: FESTINA LENTE (PONÁHĽAJ SA POMALY).

Vlado Gregor

::

Nachádzanie slobody a pravdy