Vittorio Messori: Hypotézy o Ježišovi
Bratislava, Lúč, 2006
Taliansky novinár a spisovateľ Vittorio Messori
(1941) napísal niekoľko úspešných kníh o kresťanskej viere, ktoré vyvolali
záujem v radoch veriacich i hľadajúcich. Prvou z nich je kniha Hypotézy
o Ježišovi. Vyšla v roku 1976, najprv v náklade tritisíc
kusov, a vydavateľ pochyboval, či sa vypredá, ale jeho obavy sa nenaplnili
– naopak, nasledovali ďalšie vydania i preklady do asi dvadsiatich
jazykov. Celkový počet vydaných exemplárov sa odhaduje na jeden a pol
milióna.
Autor sa k téme knihy dostal ako agnostik,
resp. „postkresťan“, považujúci náboženstvo za relikt minulosti. Podľa
vlastných slov ho v mladosti všetko skôr vzďaľovalo od viery. Vyrastal
v antiklerikálnom prostredí Turína, v štátnych školách, ktoré
navštevoval, vládol duch osvietenského racionalizmu a spoločenská mienka
vnímala katolicizmus ako niečo reakčné, čo nepatrí do moderných čias. Napriek
tomu, „pod vplyvom viacerých skúseností, v ktorých nechýbala bolesť so
svojou schopnosťou prinútiť človeka konfrontovať sa s otázkami
o zmysle života“, začal objavovať starodávnu vieru v kresťanského
Boha. Bezprostredným podnetom bolo čítanie Myšlienok Blaisa Pascala.
Messoriho skúmanie koreňov viery a samotných
počiatkov kresťanstva, hľadanie odpovedí v konfrontácii s rozličnými
hypotézami o Ježišovi Kristovi je realizované prostriedkami žurnalistu –
s pozitívami i negatívami takého prístupu. Žánrovo kniha stojí na
rozhraní, je však nesporné, že prináša množstvo podnetných informácií, odkazov
a myšlienok; autor zjavne nešetril časom ani námahou, keď ju zostavoval,
riešiac pritom v prvom rade otázku vlastného životného smerovania.
Dielo je teda odrazom vnútorného pohybu,
vývinu, a to dáva novinárskej forme hlbší rozmer. Z tohto hľadiska je
osobitne zaujímavý autorov predhovor a tiež záver, napísaný
s odstupom času, štvrťstoročie po napísaní samotnej knihy. Dozvedáme sa tu,
do akej miery ovplyvnila Messoriho pri tvorbe vlastná skúsenosť konvertitu, ako
aj vtedajšia kultúrna klíma – na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych
rokov minulého storočia: „Kto zažil tie roky, nie náhodou označené za
olovené, vie, aká nástojčivá bola túžba aj v samotnej Cirkvi ospravedlňovať
sa pred obvineniami, ktoré jej adresoval marxizmus.“ Zdalo sa vtedy,
a mysleli si to i viacerí kresťania, že náboženstvo musí ustúpiť pred
novou víťaziacou ideológiou. Messori si však postupne uvedomil, že na poli
politiky, sociológie či ekonómie nemožno nájsť „zmysel žitia
a umierania“, a tak dospel k obráteniu a rozhodol sa
ísť cestou náboženského bádania, nie politickej angažovanosti, hoci vyštudoval
politológiu.
Čitateľ má o čom premýšľať:
o skrytom Bohu, o rozličnosti náboženstiev a výnimočnosti
kresťanstva, o marxizme ako náboženstve bez Boha, o kritike biblickej
viery... Otázok bude zrejme vždy viac než odpovedí, ale to nemení nič na tom,
že kladenie otázok o zmysle bytia je dôležité a dôležité je aj
poctivé hľadanie odpovedí. Najhoršie by bolo zľahostajnieť a otupieť,
zostať v uzavretosti toho, čo ponúka a vnucuje dnešný svet.
Kresťanstvo prežilo podľa Messoriho všetky
doterajšie búrky a útoky – bez toho, že by padli jeho historické základy,
skôr naopak, „vedecká kritika ich ešte upevnila“. Jeho posolstvo
nestratilo svoju platnosť ani príťažlivosť. Smeruje k pretvoreniu človeka
i sveta a v tomto zmysle je stále nové, ba „hlboko revolučné“.
Messori prichádza k záveru, že ak
hovoríme o Ježišovi Kristovi, hypotéza viery je jedine prijateľná. Pritom
kresťanstvo nemožno zredukovať na súčasť mozaiky náboženstiev. Náboženstvá nie
sú si rovné, nie sú rovnako pravé ani rovnako falošné. Viera si vyžaduje
rozumové zdôvodnenie, v princípe je však darom od Boha: „A Boh ho neodopiera
tým, čo ho hľadajú s úprimným srdcom.“
Ján Maršálek
::
Recenzujeme dobré knihy:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.