A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten
vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si:
Boží Svätý.“
(Mk 1, 23–24)
V evanjeliách sa veľmi často vyskytujú
situácie, keď sa Pán Ježiš stretáva s posadnutými. Nie sú to bežné
situácie, vyznačujú sa určitou expresivitou a tajomnosťou. Posadnutí – tí,
ktorých ovláda zlý duch, konajú vždy proti Ježišovi a ich správanie sa
vymyká bežným zvyklostiam.
Nikdy som posadnutého nevidel, nemôžem
k vonkajšiemu prejavu zaujať žiadne relevantné stanovisko. Z Markovho
evanjelia, kde opisuje stretnutie Ježiša s posadnutým, ma zaujali dva
momenty. Prvý – posadnutý vykríkne „čo ťa do nás“. Použije množné číslo.
Nehovorí „čo ťa do mňa“. Z toho môžu vyplynúť dva závery: posadnutý si
uvedomuje, že „niekto“ je v ňom, kto ho ovláda a riadi jeho
správanie. Alebo zovšeobecňuje a slovami „čo ťa do nás“ myslí na všetkých,
ktorí majú rovnaký osud ako on (čiže na všetkých posadnutých).
Druhý moment, ktorý ma zaujal: posadnutý nášho
Pána oslovuje menom „Ježiš Nazaretský“. Odkiaľ ho pozná? A potom najväčší
úžas – posadnutý ešte dodáva to, čo nedokázali „odhaliť“ ani farizeji, kňazi:
„Viem, kto si: Boží Svätý.“
Lámem si nad tým hlavu. Odkiaľ spoznal pravý
pôvod Ježiša? „Viem, kto si,“ tieto slová ma nútia k premýšľaniu. Kto mu
ich vnukol? Odkiaľ mohol posadnutý vedieť, s kým sa rozpráva? Keď odmietneme hypotézu, že mu to vnukol
„zlý“, ostáva nám druhá možnosť – vedel to od Pána Boha. Potom sa môžeme opýtať: prečo to Boh vnukol
posadnutému? Z akého dôvodu? Nebolo by jednoduchšie a účelnejšie, aby toto
vnuknutie „adresoval“ všetkým ostatným – tým, ktorí Pána v tom momente
v synagóge počúvali?
Aj toto je jedno z tajomstiev, ktoré sú
ukryté v Písme a my nie sme schopní ho rozlúštiť. Už len z tohto
dôvodu sa musím neustále vracať k čítaniu Písma, aby som mu aspoň trošku
porozumel. Verím, že Pán mi dá dosť rozumu, aby som tieto svoje ciele naplnil!
::
::
Robert Hakala, básnik, publicista,
autor duchovných zamyslení,
prichádza s publikáciou, ktorá obsahuje tri pobožnosti krížovej cesty,
alebo ako je uvedené v podtitule:
Tri zamyslenia nad utrpením a smrťou nášho Pána Ježiša Krista.
Pekný príklad ako sa dá z banálnej veci urobiť tajomstvo a z oponenta posadnutého.
OdpovedaťOdstrániťMohli (vedeli) by ste tú „banálnu vec“ vysvetliť inak, po svojom?
OdstrániťV synagóge bol človek, ktorý mal iný názor a nebál sa ho vysloviť.
OdpovedaťOdstrániťTáto biblická interpretácia má záujem toho človeka dehonestovať tým, že ho označí za posadnutého. Dnes by sme na neho poslali exorcistu. Ak sa niekto, aj v súčasnosti, vysloví kriticky voči náboženstvám, je ničiteľom, neznabohom.
Je to pravda, je ničiteľom náboženských ilúzií.
OdstrániťAko vidno, čítajú (monitorujú?) nás aj ateisti. Kiežby im to bolo na prospech.
OdpovedaťOdstrániť