Potom Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: Ak sa niekomu spraví na holej koži
opuchlina, vyrážka alebo biela škvrna a rozvinie sa to na jeho koži v
malomocenstvo, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho
synov. Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým
odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: „Nečistý,
nečistý!“ Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať
osve, bude sa zdržovať mimo tábora.
(Lv 13, 1–2, 45–46)
Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš,
môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a
povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.
(Mk 1, 40–42)
Malomocenstvo je strašná nákazlivá choroba.
Vyčíňala hlavne v minulosti, ale ani v terajšej dobe ešte nie je
prekonaná, občas sa vyskytne hlavne v chudobnejších krajinách. Slovo
„malomocný“ vyvoláva úzkosť. Ľudia sa tejto choroby boja
a majú pred ňou panický strach. Malomocný sa stal „zbytočným“,
nenávideným, takým, ktorého nikto nechcel stretnúť a už vôbec nie dotknúť
sa ho.
Bola to prenosná choroba, proti ktorej nebolo
lieku. Pozrime sa, ako sa s malomocným vyrovnali v dobách dávno
minulých. V prvom prípade, v Knihe Levitikus, je opísaný spôsob, ako
sa má malomocenstvo poznať a ako s malomocným (po potvrdení choroby)
zaobchádzať. Všetky tie odporúčania povedal Boh a prekvapuje ma jedno –
nedal žiadnu radu ako malomocenstvo vyliečiť.
Boh, prostredníctvom kňazov, určuje, ako
s takýmito zaobchádzať: „Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou,
nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si
zakryje bradu a nech volá: Nečistý, nečistý!“ Sami uznáte, nič príjemné. Dotyčný
je vydaný napospas svojmu osudu, dôsledne označený, aby ho každý mohol
identifikovať. Nielen podľa zovňajšku, ale aj sluchom. Vžite sa do mysle takto
vydedeného človeka, ktorý nepocíti lásku, dotyk, pohladenie a možno ani
ľútosť. Každý ním opovrhuje. Bojí sa ho a z ďaleka sa mu snaží vyhnúť.
Keďže je „nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržovať mimo tábora“, stáva sa
vydedencom odsúdeným na pomalé umieranie v samote.
A teraz si prečítajme verše
z Markovho evanjelia a uvidíme ten obrovský kvalitatívny rozdiel!
K Ježišovi prichádza malomocný – Ježiš od neho neuteká, čaká, čo mu povie.
Malomocný padá na kolená a prosí : „Ak chceš môžeš ma očistiť.“ Veľmi
zaujímavé slová – ak chceš, môžeš – čiže žiadne „očisti ma!“, ale prosba
podmienená slovami „chcieť – môcť“.
Odkiaľ malomocný vedel, že Ježiš, ak bude
chcieť, tak to bude schopný urobiť? Nezabudnime, že stále hovoríme o tej
strašnej chorobe, ktorá v tej dobe znamenala takmer istú smrť
v zabudnutí! Ako zareagoval Pán, vieme – Ježiš sa zľutoval nad ním,
vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ A opäť
zaujímavosť: Ježiš sa zľutoval – vcítil sa do všetkých ťažkostí, ktoré
malomocný zažíval a uzdravil ho vlastne dva razy. Najprv vystrel ruku
a dotkol sa ho (neverbálny prejav) a potom ešte vyslovil slovo
„chcem“, čím malomocnému zreteľne a jasne prejavil účasť uznaním jeho
túžby.
Na malomocného prosbu „ak chceš“, dostal
odpoveď „chcem“. Táto odpoveď platí pre nás všetkých. Ježiš chce! Ak ho
poprosíme, vyplní našu prosbu. Lebo On – Boží Syn – chce urobiť všetko, čím by
nás potešil a tým nás vytrhol z odvrhnutia a zabudnutia! Ježiš
chce, aby sme boli čistí nielen telesne, ale aj duševne. Chce, aby naša duša
bola čistá, a vtedy bude môcť kedykoľvek Jeho poprosiť o to, čo by
sme chceli, aby sa nám stalo. Pán Ježiš nechce, aby sme boli ako malomocní –
poznačení a vyhnaní spomedzi druhých. Nechce, aby sme sa stránili ľudí,
naopak, túži po tom, aby sme boli v spoločenstve druhých šťastní
a spokojní!
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (59)
::
Robert Hakala, básnik, publicista, autor
duchovných zamyslení,
prichádza s publikáciou, ktorá obsahuje tri pobožnosti krížovej cesty,
alebo ako je uvedené v podtitule:
Tri zamyslenia nad utrpením a smrťou nášho Pána Ježiša Krista.
prichádza s publikáciou, ktorá obsahuje tri pobožnosti krížovej cesty,
alebo ako je uvedené v podtitule:
Tri zamyslenia nad utrpením a smrťou nášho Pána Ježiša Krista.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.