Robert Hakala |
Mesiac sa vyškiera ako šialený.
Nepíš už o smútku. Stráň sa takých tém.
Opisuj radostné chvíle na zemi.
dieťa s mŕtvou mačkou hrá sa!
kde je plno trusu z holubíc.
Nech toto blues dokončí ten,
kto ťa aspoň o sekundu prežije...
a klusať s ním denne po tráve.
Mal by som ho stále doma,
liečil jeho nohy boľavé.
narobí sa ako krava.
A chudák, potom,
vonia konským potom.
iným radosť dáva.
A poviem vám to z duše,
presne ako on
aj ja rád klušem.
iba kôň.
Ilustrácia: Arpád Horváth |
a je zo mňa podnikateľ – to mi uver.
Od dnes pofajčievam iba marlborku,
nezabudnem na milenku Barborku.
Nové bé-em-več-ko kúpim ihneď pre ňu,
nech vie, že má pre mňa velikánsku cenu.
postavím jej hniezdo našej lásky.
V kúpeľni vytryskne z vane čistá rieka,
keď sa tam moja Barborka povyzlieka.
na ženu sa v spálni dívam.
Bože, keby tak náhodou stretla
moju milovanú Barborku,
na čele by jej zahasila
vytrasenú marlborku
a keď sa mi to aj nepáči,
liečim sa v kúpeľoch
na Sliači.
čo mi moja žena pred odchodom vraví:
a len tak pomimo,
nechodievaj na pivo,
radšej si zahraj domino,
to ti určite pomôže.“
a mám chuť rozbehnúť sa domov,
lebo vo mne drieme pokušenie maličké:
pripravovala to pivo v chladničke?
Báthoryčka oslavuje nebesá.
Pomóóóc! Nastupujú Radošinci!
Stano Štepka na javisko trepe sa.
šmahom ruky predal Kubovi.
Pripomienky ráčte písať na cestu,
keď vás Človečina osloví.
že nemá rád zachmúrenú tvár.
Prichádza až „z dálky“ – z Radošiny,
hľadať svoje: Nebo, peklo, raj...
Ilustrácia: Arpád Horváth |
plaviť sa tri roky po mori.
Nevidieť nikoho, iba morskú obludu,
celé dni žrať slizké potvory.
už ma nikto neľúbi.
Čo ma čaká dnes?
Bože, kde je maják?!
veľmi ťažko spí námorník bez ženy.
Hoci snívam o kráse ženských vnád,
v skutočnosti
každý večer ma len vzruší
obyčajný hlad...
tak málo ľudí vie, čo drieme vo mne.
a mávam taký zvyk
robiť, čo nechce nik:
vyhlášky lepím na chodník,
správam sa ako podvodník,
privlastňujem si veci ako súkromník
a nervy ľuďom nafukujem ako balónik,
veru, mám taký zvyk.
dávam žene miesto facky
pečiatku.
Držali v rukách lopaty.
Hneď som si všimol, že sú pod parou.
Totižto, o lopaty boli iba opretí.
očká im žiarili just ako strely.
nijaké problémy netlačia do hlavy.
spoznávať druhého z odpadkov v sude.
Pekné, vtipné – ostrovtipné verše. Predstavujem si ich zhudobnené, v nejakom kabaretnom pásme...
OdpovedaťOdstrániť