C. S. Lewis: Rady skúseného diabla
Bratislava, Porta Libri, 2007
Kniha zachytáva korešpondenciu medzi dvoma
duchovnými bytosťami (diablami) – skúseným Krutodlakom a začiatočníkom
Svrabomilom. Svrabomil má na starosti dušu kresťana a Krutodlak mu dáva
rady ako využiť myslenie, sklony, slabosti, návyky či okolie na to, aby kresťan
upadol do hriechu a zabudol na Boha. Každý deň a situácie v ňom sú
príležitosťou na pokúšanie. Úloha je jasná – odviesť človeka od Boha
a využiť ho na svoje diabolské ciele.
Aj keď je kniha napísaná zábavnou formou,
hlboko v nej sa skrývajú pravdy o reálnych duchovných bytostiach –
diablovi a Bohu – a ich odlišnom pláne s človekom.
Diabol nechce, aby bol poznaný. Nemá rád, keď
sa o ňom hovorí, lebo tak vychádza na svetlo. Asi najbežnejšou
a najcharakteristickejšou črtou diabla je klamstvo. Biblia ho nazýva aj
„otcom lži”. V tomto smere je
diabol mimoriadne inteligentný.
Ide mu o to, aby človek nerozmýšľal o veciach jednoducho, ako o
jednoznačne dobrých a zlých. Radšej má, keď sa o veciach hovorí
všeobecne, akademicky, „najlepšie pomocou fráz, nie argumentov”.
Diabol pretláča ateizmus v podobe
myšlienok prospešného bratského humanizmu, o duši hovorí ako
o ľudskej substancii či účelovom výmysle Cirkvi a všetko to
zaklincuje šírením náuky o tom, že dôležité je pre človeka jeho vedomie,
ktoré má rozvíjať poznávaním rôznych myšlienkových prúdov, ako aj širokou
tvorivou aktivitou, aby tak naplnil svoj život.
Cieľom diabla a jeho anjelov je človeka
úplne odtrhnúť od Boha, aby už viac naňho nemyslel, aby nemyslel na svoju dušu
a spásu. Pre tento cieľ urobí čokoľvek. Vie zneužiť sklony, návyky či
myslenie človeka na to, aby ho priviedol k hriechu.
Diabol je inteligentná duchovná bytosť. Radšej
má vykonštruované teórie ako skutočnú zbožnosť. Skutočnú Božiu prítomnosť,
ktorú môže človek prežívať v modlitbe a sviatostiach, radšej nahrádza
„akousi sotva pravdepodobnou, vzdialenou, tajomnou, ťažkopádnou postavou
niekoho, kto hovoril zvláštnym starobylým jazykom a zomrel kedysi veľmi
dávno“. Niekomu takému sa predsa veriť ani
klaňať nedá...
Diabol človekom opovrhuje a berie ho ako
zviera, ktoré by mohol ponížiť a zdegradovať naozaj na úroveň zvieraťa.
Jeho cieľom je človeka iba využiť, pohltiť vôľu človeka vlastnou vôľou,
rozšíriť oblasť svojho pôsobenia na účet človeka.
Božie plány sú však iné. Boh človeka naozaj
miluje. Preto ho stvoril a dal mu nesmrteľnú dušu. Chce zaplniť svet ľuďmi,
ktorých život by bol skutočne na Jeho obraz. Želá si, aby človek slobodne
podriadil svoju vôľu Jeho vôli. Boh chce urobiť z ľudí slobodných služobníkov,
ktorí sa napokon stanú Jeho synmi a dcérami. Pritom všetkom človeku
necháva slobodnú vôľu a rešpektuje ju. Nikoho nútiť nebude.
V skutočnosti, keď Boh hovorí o tom,
že by mali ľudia opustiť samých seba, „chce od nich len to, aby sa vzdali
svojej tvrdohlavosti. Keď sa mu konečne podvolia, On im naozaj vráti celú ich
dôstojnosť. Keď sa mu úplne vydajú do rúk, stanú sa viac sami sebou, než
kedykoľvek predtým“. Boh chce z ľudí urobiť bytosti, ktoré s Ním budú
úplne zjednotené, „no pritom samostatné a jedinečné“.
Každý človek je plný samého seba, svojej
sebalásky. Ježiš Kristus chce ľudí tejto sebalásky zbaviť. Chce ich naučiť, že
svoju misiu naplnia vtedy, keď odtrhnú svoj zrak od seba – od svojho ega –
a budú slúžiť Jemu samému – v podobe ľudí okolo seba. To sa však
diablovi nepáči. On sám mal možnosť slobodne slúžiť Bohu, no odmietol ju.
Nechcel byť služobníkom Boha pre svoju pýchu. Vzoprel sa mu. Preto ľuďom
závidí, že aj keď nie sú anjelmi, majú od Boha nesmrteľnú dušu
a zasľúbenie byť navždy Božími deťmi.
Pokora je pravda. Pravda o človeku, jeho
vlastnej úbohosti a závislosti na Bohu, pravda o Božej láske
k človeku. Boh má nárok na celý život človeka – na jeho osobu, slobodnú vôľu, rozum, jeho plány i všetok jeho čas, pretože
On človeka stvoril. Preto, aby ho sám urobil šťastným...
Kristína Ondrkálová
::
Recenzujeme dobré knihy:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.