Nezaoberajme sa
toľko špinavými hrami, lebo padneme do nenapraviteľnej jamy
Svet sa neustále kamsi rúti a ustarostení
ľudia bažiaci po určení voľajakého smeru už stáročia a asi aj tisícročia túžia
po jasnej a nespochybniteľnej pravde a aj po presnom definovaní tých pekelných
a neodpustiteľných temnôt.
Hybnou silou zlého vývoja sú často rôzne druhy
manipulácií, ktorým pravidelne ľahšie podliehajú ženy a mladí ľudia.
Zapríčiňuje to však nielen ženská citovosť a mladícka neskúsenosť, ale aj
neuveriteľné hlúposti a trápnosti, ktoré vyrábajú tí „mužní a vzdelaní“,
ktorí sa tak radi predvádzajú svojím prehľadom a inteligenciou.
Vieme to zo skúsenosti, možno aj z vlastnej,
že keď niekoho dlhodobo a zbytočne strašia, tak sa prestáva báť. Verím tomu,
a som o tom pevne presvedčený, že to neplatí len pre život
jednotlivca, ale aj pre osudy národa a pre jeho historický a kultúrny príbeh.
Veľa z národnej hrdosti, tradícií a schopností
pramení paradoxne z útlaku a ponižovania mnohých a jednotlivých
komponentov, často tých úplne bežných ľudí, ktorí chcú len normálne žiť a byť
aspoň minimálne ctení, uznávaní a rešpektovaní. Málokto si uvedomuje, že príbeh
nielen exodu, ale možno aj samotnej existencie židovského národa sa začal tým,
že budúci zákonodarca Mojžiš zabil dozorcu, ktorý jeho rodákov prehnane a
zbytočne strašil, šikanoval a ponižoval.
Pri vzniku každého národa a jeho štátu
nevyhnutne prichádza k mocenským bojom, pretože ide o veľa. Nie každý národ
však má také kocúrkovské tradície ako náš. Nerozmazáva zbytočne trápnosti,
neskúsenosti a unáhlenosti, ale snaží sa dávať svojim krajanom a celému
spoločenstvu pozitívne a nasledovaniahodné príklady, ktoré sa väčšinou a
pravidelne u každého národa vyskytujú. Myslím si dokonca, že ani my nie sme tou
najposlednejšou a najhoršou výnimkou.
Tí dospelejší, mužnejší a skúsenejší z národa
by mali chápať, že všetci máme v sebe kus anjela a aj kus riadnej svine. Prečo
sú natoľko nepochopené a nerešpektované Kristove slová o potrebe opovážlivo
neposudzovať a do maximálne možnej miery odpúšťať?
Ak chceme či už v osobnom a či v spoločenskom
živote otvárať Pandorine skrinky a aj zmenou zákonov si účinnejšie kydať na
hlavy, nech sa páči, robme to, ale nečudujme sa potom, čo z nás a na nás potom
vylezie. Jamu druhému a druhým môžeme kopať a vynachádzať rôzne špecializované
a vylepšené lopaty, ale nečudujme sa potom, že aj my preto padneme do podstatne
hlbšej jamy, ako by sme padli bez snahy o tieto vynálezy.
Všetci túžime byť požehnaní, aj jednotlivci,
aj národy, aj rôzne strany a partie, ale ťažko môžeme získať požehnanie, ak
chceme druhým zle a ešte horšie.
KAJAJME SA A VERME EVANJELIU.
(Apríl 2017)
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.