Kniha o svätcovi našich čias

John A. Schug: Páter Pio

Bratislava, Minor, 2015

Na obálke knihy je napísané: „Po sedemročnom dôkladnom skúmaní životopisných údajov nám autor, kapucín z Oklahomy v USA, ponúka miestami neuveriteľný životný príbeh pátra Pia (1887 – 1968), kapucínskeho kňaza z malého horského mestečka San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku.“ V citovanom texte, ktorý má informovať a pritiahnuť potenciálneho čitateľa (a je ich nemálo, len na Slovensku sa táto kniha dočkala doteraz siedmych vydaní), si treba zvlášť všimnúť slovné spojenie „neuveriteľný životný príbeh“.

Áno, viaceré udalosti späté so životom pátra Pia, ktorého pápež Ján Pavol II. zaradil v roku 2002 do zoznamu svätých, sú natoľko nezvyčajné a vymykajúce sa našim bežným predstavám, že pôsobia až neuveriteľne. Dnešný čitateľ sa preto ľahko môže ocitnúť v pozícii „osvieteného skeptika“, hľadajúceho spôsob, ako sa vyhnúť údivu a prekvapeniu, ako vtesnať duchovné javy do rámca racionalizmu, ako zatlačiť správy o zázrakoch do vzdialenej minulosti. Lenže život pátra Pia nie je stredovekou legendou, patrí súčasnosti a dotýka sa reality viac, než sme azda ochotní pripustiť.

Ľudia, ktorí pátra Pia poznali osobne a stali sa jeho duchovnými deťmi, hovoria, že svätcov odkaz je výrečný a presvedčivý, nepotrebuje nijaké zveličovanie ani domýšľanie: „Pravda o ňom je dostatočne fantastická.“ V knihe nájdeme niekoľko takých výpovedí a spomienok, či už zo strany kláštorných spolubratov, alebo zo strany laikov.

Muž, o ktorom hovoríme, sa narodil v Pietrelcine neďaleko Neapola a pri krste dostal meno Francesco; vybrala mu ho matka z úcty k svätému Františkovi z Assisi. Bol druhým z ôsmich detí v chudobnej roľníckej rodine. Ako pätnásťročný nastúpil do noviciátu a jeho domovom sa načas stal kapucínsky kláštor v Morcone, kde dostal nové meno. Začali ho volať brat (fráter) Pio. Je zaujímavosťou, že ku kapucínom chcel ísť preto, ako doma povedal, lebo kapucíni nosia bradu. V roku 1907 vyriekol slávnostné rádové sľuby a po ukončení štúdií bol vysvätený za kňaza. Stal sa pátrom. Od roku 1918 bolo jeho pôsobiskom San Giovanni Rotondo, do konca života toto miesto neopustil.

John A. Schug píše: „Kým pátra Pia vysvätili za kňaza, jeho život bol symfóniou, jednoducho upravenou a príjemnou na počúvanie. Ale od vysvätenia roku 1910 až do smrti roku 1968 tá symfónia nadobúdala wagnerovskú zložitosť. Dychtivo túžil po Bohu, ale keďže bol presvedčený o vlastnej neužitočnosti a bezcennosti pred Bohom, úpenlivo sa dožadoval smrti, ktorá by bola úľavou v tejto agónii.“ Na tele sa mu zjavili stigmy – viditeľné jazvy, rany ukrižovaného Krista, ktoré mu spôsobovali telesnú i duševnú bolesť. Týchto päť rán – na rukách, nohách a boku – sa mu nikdy nezahojilo, ale ani neinfikovalo. Je to skutočnosť a zároveň rébus, ktorý „racionalisti, psychológovia a zástancovia hystérie“ nevedia vyriešiť.

Stigmy sú isto pozoruhodným javom v živote pátra Pia. Rôzni ľudia z rôznych pohnútok o nich napísali nespočetné množstvo článkov a kníh. Mnohé záznamy sú doslova ohromujúce, ale zamerať by sme sa mali viac na posolstvo viery tohto svätého muža: „Vonkajšie prejavy pátrovho života sa rozplývajú do bezvýznamnosti, keď čítame jeho vlastné rozprávanie, prosté, ale vznešené, o vývoji jeho duchovného života spojeného s Bohom...“

Páter Pio to nemal ľahké, všetky dary a milosti, ktoré dostal, boli draho zaplatené utrpením a mnohými skúškami. Mal aj nepriateľov a správanie časti cirkevnej hierarchie voči nemu bolo sprevádzané opatrnosťou, nedôverou až podozrievavosťou, čo je však do značnej miery pochopiteľné vzhľadom na zvláštne a mimoriadne chýry a udalosti spojené s jeho pôsobením. Vatikán mu napríklad v roku 1962 zakázal písať ďalšie listy a v roku 1968 „istý inšpektor z Ríma“ prikázal kapucínom zničiť všetku korešpondenciu, došlú na pátrovu adresu.

Páter Pio, svätec našich čias, chodiaci ešte nedávno po tejto zemi, vydal celým svojím životom silné svedectvo, ktoré zasahuje mnohých a pomáha im napredovať na ceste viery. Ako konštatuje autor jeho životopisu: „Nikto by nevedel zrátať všetkých ľudí, ktorých tento múdry muž priviedol k Bohu.“

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Odporúčame dobré knihy:

Giovanni Papini: Život Krista

E. T. A. Hoffmann: Diablove elixíry

Patrick J. Buchanan: Smrt Západu

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.