- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

10. mája 2017

Biskup Jozef Čársky

Ľudovít Košík
Košický biskup Jozef Čársky sa narodil 9. mája 1886 v Gbeloch na Záhorí v chudobnej mnohodetnej roľníckej rodine (otec Ján, matka Mária, rodená Kokešová). Bol vyproseným dieťaťom, jeho matka často putovala do Šaštína, narodeným po šiestich rokoch manželstva; najstarší zo štrnástich detí.
Po vychodení ľudovej školy v Gbeloch navštevoval gymnázium v Skalici, Bratislave a Ostrihome. Už ako malý seminarista v Bratislave sa zúčastňoval schôdzok slovenských bohoslovcov, ktoré sa konali na Záhorí u kňazov: Štefana Pukančíka v Kútoch, Pavla Blahu v Brodskom, Jána Donovala v Smolinskom a Pavla Príhodu v Borskom Svätom Mikuláši.

Nastúpil do viedenského Pázmánea, no už v prvom ročníku pre svoje národné cítenie a styky s vodcami slovenského národa musel seminár opustiť. Jeho otec sa vyjadril: „Keby ťa vyhodili pre nemravnosť alebo nejaký hriech, hanbil bych sa, ale trpíš pre svoj národ, som na to hrdý.“ Dovolili mu ukončiť semester. Hľadal biskupa, ktorý by ho prijal do diecézy a seminára, čo sa mu podarilo. Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie, ktorý videl nebezpečenstvá hroziace mladým ľuďom a chcel ich chrániť, pričom košické biskupstvo malo veľký nedostatok kňazov, ho prijal a poslal na univerzitu v Innsbrucku, kde mu uznali aj prvé dva semestre. Tam bol aj 26. júla 1909  vysvätený za kňaza.
Primície mal v Gbeloch prvého augusta 1909 za účasti troch desiatok kňazov a troch bohoslovcov. Začal pôsobiť v Monoku, v roku 1911 bol preložený do Košíc, kde účinkoval najprv ako kaplán pre nemecky hovoriacich veriacich, potom aj pre slovenských. Stal sa profesorom náboženstva na vyššej dievčenskej škole, predsedom charitatívneho Spolku svätého Antona a v roku 1914 aj učiteľom slovenského jazyka na Vysokej škole bohosloveckej.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Foto: PriestorNet
V Košiciach šíril náboženské časopisy a získaval členov Spolku svätého Vojtecha (SSV). Od roku 1915 bol farárom v Širokom. Hovorilo sa o ňom: „Farár je všetkým všetko, bol všetkým otcom, bratom aj priateľom. Horlivým kňazom, dušpastierom i pomocníkom. Bol veľmi obľúbený...“ S farnosťou sa rozlúčil 29. decembra 1923. V roku 1923 ho vymenovali za riaditeľa katolíckeho stredoškolského konviktu a za profesora morálky a pastorálky na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach.
V roku 1924 bol biskup Augustín Fischer-Colbrie v Ríme a keď sa ho štátny sekretár Petro Gasparri pýtal, koho by odporučil na uvoľnený biskupský stolec v Rožňave, tak odporučil práve Čárskeho. Najprv ho 30. marca 1925 vymenoval Pius XI. za titulárneho biskupa thagorského a za apoštolského administrátora rožňavského biskupstva, biskupskú vysviacku prijal v Trnave spolu s Pavlom Jantauschom 14. júna 1925 z rúk pražského arcibiskupa Františka Kordača. Po smrti biskupa Augustína Fischer-Colbrieho v máji 1925 sa 12. novembra stal košickým administrátorom. Inštalácia sa konala 6. decembra 1925.
V roku 1926 sa stal predsedom Katolíckej školskej rady, bol zakladateľom a predsedom Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. V roku 1926 spolu s ďalšími slovenskými biskupmi a kňazmi podnikol cestu do USA, kde sa zúčastnil eucharistického kongresu v Chicagu. Siedmeho júna 1932 slávnostne otvoril Augustineum, kňazský exercičný a rekreačný domov v Bardejovských kúpeľoch. V roku 1940 sa stal predsedom SSV.
Keď boli počas Slovenského štátu Košice pričlenené k Maďarsku, spravoval slovenskú časť diecézy a sídlil v Prešove. V apríli 1945 sa vrátil do Košíc ako apoštolský administrátor s právami diecézneho biskupa. V zložitej situácií po nástupe komunistickej vlády sa snažil o istú lojálnosť voči režimu, spolu s biskupmi Trochtom, Hlouchom a Lazíkom patril k umiernenému krídlu medzi biskupmi, hľadal zlepšenie vzťahov medzi štátom a Cirkvou. Bol ovplyvňovaný spolupracovníkmi, ktorých mu dosadili do rezidencie. Štrnásteho augusta 1949 sa ak spolukonsekrátor zúčastnil na vysviacke biskupov Ambróza Lazíka a Róberta Pobožného. Dvanásteho marca 1951 zložil sľub vernosti republike. Napriek všetkému jeho úsiliu bol v roku 1950 zatvorený košický seminár.
V posledných rokoch bol neustále zo strany štátu obmedzovaný vo svojej pastoračnej činnosti. Bol kompromitovaný, keď mu v roku 1955 udelili štátne vyznamenanie Rad práce. Jeho biskupské heslo znelo: „Prišiel som hľadať, čo sa stratilo.“ Zomrel 11. marca 1962. Pochovaný je krypte Dómu svätej Alžbety v Košiciach.


Zdroje:
Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000
Jozefína Zubková: Život a služba biskupa Jozefa Čárskeho do r. 1939; Historické rozhľady, V/2009

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.