|
Milan Kupecký |
(Humoreska)
Odvtedy, čo som sa zaregistroval ako
podnikateľ a neplatím dane, pociťujem večer čo večer, keď idem spať, akési
hryzenie. Čo to len môže byť?
Pokúšam sa prísť na to vylučovacou metódou.
Pes to nie je! Pes je predsa ako kniha, najväčší priateľ človeka. A napokon,
kde by sa aj vzal, hoci dnes žijeme život pod psa. Pri takých vysokých
poplatkoch za všeličo, aké nám dala do vienka naša vláda, by som radšej štekal
sám. Čo ma to teda hryzie?
Preboha, že by to bolo to malé cirkusové
zvieratko? Blcha? Nie, ani nápad! Veď čistota je u mňa minimálne pol života a
okrem zmetáka si dám vždy zo dve-tri
metličky, nuž čože, veď aj alkohol je metla ľudstva. Pritom, čo sa týka tej
čistoty, úspešne periem aj špinavé peniaze.
Ďalšie, čo mi prišlo na um v rámci mojich
obáv: či to nie je zub času. No vzápätí som si uvedomil, že ten sa prejavuje
celkom odlišne v porovnaní s mojimi pocitmi. Človek ošedivie, v lepšom prípade
oplešivie tak, že mu nemožno ani vlas na hlave skriviť.
To hryzenie, ktoré pociťujem, nie je podobné
ani hryzeniu hmyzu, napríklad priadky morušovej, keď si pochutnáva, ako
bezdomovec na zvyškoch jedla, na malinovom liste. Je to inakší pocit – ako keď
človek robí niečo proti svojej vôli, ako pred parlamentnými voľbami. Nielen
proti svojej vôli, ale i presvedčeniu... prípadne egoisticky iba vo svoj
prospech. Lenže, kto už dnes koná inak?
Čo to len môže byť? Dumám ďalej. Čo takto
svojvoľne nahlodáva môj pokoj a moje zdravie?
Aha, už to mám! Ja hlupák. Už mi to nemyslí
ako niektorým politikom vo vláde či v parlamente. Veď je to svedomie! Práve to,
čo mnohým z nich chýba.
A čo teraz? Budem asi musieť navštíviť lekára,
hoci naše zdravotníctvo je možno viac choré ako ja. Ale akého? Obvodného? Ten
mi tak, pre úsporné opatrenia, predpíše nanajvýš acylpyrín. A budem sa počas
nočnej mory potiť ešte viac ako doteraz.
Pôjdem k špecialistovi, hoci mu budem musieť
dať za posledné úspory zo sociálnej podpory úplatok, vlastne všimné. Lenže k
akému? K psychiatrovi? Nie! K chirurgovi? Nie, nemám predsa zlomené srdce...
Pôjdem k dentistovi. Aby ma svedomie nehrýzlo, dám si vyhotoviť umelý
chrup. A basta.
::
Prečítajte si:
Choď do kostola, vyspovedaj sa a rob pokánie - prestaň byť kapitalistom a vykorisťovať svojich zamestnancov.
OdpovedaťOdstrániťVtipné...som dôchodca...autor humorsky milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť