Pripisujeme naše
teórie Božiemu Duchu a nepokorne sa protivíme každému vzruchu
|
Vlado Gregor |
Je jeden základný problém nášho vzťahu
k Bohu, a to nielen katolícky, nielen kresťanský, židovský, moslimský či
ináč náboženský, ale všeľudský. Všetci chceme byť múdrejší ako Boh, chceme Bohu
predpisovať, čo má konať, ako sa má správať, dokonca mu radi dávame najavo, že
by sme to robili lepšie.
Mám niekedy dojem, že z Boha vyrábame
nesvojprávnu bytosť, ktorá by bola bez nás úplne bezradná. Vytvárame pocit, že
Boh stvoril človeka preto, aby mal dlhodobý program ľudskej podpory proti
diablovi, ktorý vraj vznikol akosi nevdojak, bez Božej vôle a dopustenia.
Milí moji, spamätajme sa! Je to v ľudskej
povahe niekoho obviňovať a hľadať obetných baránkov. Hneď prvým na rade bol ten
úbohý Adam, ktorý skazil nielen ľudstvo, ale podľa tých najprísnejších a vraj
najmúdrejších aj celý vesmír. Dokonca zapríčinil nielen to, že zomierajú ľudia,
ale aj všetky vrabčiatka a možno aj poľné ľalie... Zakrývame si oči pred
realitou sveta, ktorý vidíme okolo, ktorý je nám k dispozícii, ktorý síce nie
je rajskou záhradou, ale je pre nás darom, je prostredím, v ktorom sa má
prejaviť láska Boha k nám a ním inšpirovaná a zjavená potreba lásky medzi
nami.
Neustále sa odvažujeme a pokúšame tvrdiť, že
bolesť a trápenie nemajú zmysel a že ich jedinou príčinou je hriech. Ale
čo je hriech, ak nie to často nezavinené „minutie cieľa“, čo je vlastne
doslovný preklad tohto biblického termínu? Naozaj sme natoľko „trafení“, že
predpokladáme, že aj bez triafania sa naučíme neminúť cieľ? Ak bolesť, trápenie
a hriechy nemajú zmysel, ako môže milosť vzrastať natoľko, nakoľko vzrastá
hriech?!
Vzbuďme si teda úctu k Bohu a jeho konaniu,
nepochybujme o tom, že všetko má zmysel, že aj jeho zámer nielen s ľudstvom,
ale s každým z nás osobitne je dobrý a tento osud je pre nás jednotlivcov,
aj pre spoločenstvá, ktoré vytvárame, veľmi podobný a príbuzný, aj keď nie
celkom rovnaký. (Trochu som študoval fraktálnu geometriu a mám pocit, že na
tomto princípe nie je postavený len neživý vesmír. V prírodných a
technických vedách som bol vždy amatér a preto tento nápad odporúčam
odborníkom.)
Centrom našej viery je určite Boh, ktorý sa
nám zjavil v Kristovi a prejavuje sa prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý
nepochybne účinkuje medzi nami. Jeho závan, niekedy až uragán, hádam každý
skutočne veriaci človek už pocítil. Ak sa tomuto dobrému Duchu protivíme, sme
nečestní a nepoctiví voči sebe samým a neprotivíme sa tomu zlému Duchu, ktorý
nás vedie k hlúpemu a škodlivému vzruchu...
Zbytočne sme chodili do školy, ak sme
nepochytili trochu pokory. V tomto mariánskom mesiaci nám môže byť príkladom
Ježišova matka, ktorá prechádza evanjeliom veľmi nenápadne, ale ohromne účinne.
Nie rečami, ale skutkami a postojmi. Skutočne sme najviac chorí, ak ostaneme
bez pokory! To neznamená, že nemôžeme slobodne rozmýšľať a bez namyslenosti a
nenávisti kritizovať. Ak sme kritický voči sebe samému ako sám Ježiš a bránime
sa označovaniu za dobrých, dokonalých a najmúdrejších, tak sme na tej
najsprávnejšej ceste. A čítal som kdesi, že predtým, než sa kresťania v Antiochii
nazvali kresťanmi, volali svoje presvedčenie „Cesta“.
JEŽIŠ POVEDAL: JA SOM CESTA, PRAVDA I ŽIVOT...
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
"... ktorý sa nám zjavil v Kristovi a " v mnohých ďalších charakterných a múdrych ľuďoch. V náboženstvách ide o fanúšikovstvo k niektorým z nich.
OdpovedaťOdstrániť