Ekonomické klamy a sebaklamy

Prečo blúdime a prečo sa zmietame v problémoch? Lebo sa klameme.

Jaroslav Husár

Hovorí sa, že Európska únia má šesťdesiat rokov. Ale to nie je pravda. Totiž 25. marca 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, a to Zmluvou z Ríma. Tvorilo ho Belgicko, Francúzsko, Spolková Republika Nemecko (už neexistuje), Taliansko, Luxembursko a Holandsko. V zmluve sa ako prvé spomínalo to, že tejto skupine krajín ide o postupný vznik colnej únie, aby došlo k odstráneniu bariér pre voľný pohyb práce, kapitálu a služieb. 

(V roku 1949 vznikla Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – RVHP.)

Bol som v Afrike, keď koncom roka 1989 a začiatkom roka 1990 nemecký kancelár Helmut Kohl začal presadzovať plnú monetárnu, ekonomickú a  politickú integráciu NDR a NSR. On stanovil aj kurz východonemeckej a západonemeckej marky na 1:1 a nie 2:1, ako to navrhli ekonómovia.

M. Gärtner píše: „V úplnom zdesení z  limitovania nezávislosti Bundesbank – Kohlova vláda jednoducho zvalcovala (steamrolled) Bundesbank a zaviazala ju k výmennému kurzu 1:1.“ Ekonomická veda bola prefackovaná a odstrčená do kúta... Koľkým študentom som prednášal teóriu výmenných kurzov aj jej matematické základy. Zbytočne?

Musíme si jasne uvedomiť aj to, v akých problémoch sa zmietame dnes. Zreteľne o tom hovorí brexit. Ktokoľvek si prečíta noviny z Írska, tak vidí, v  akých problémoch sa nachádza Severné Írsko a Írsko. Budú si na hraniciach vyberať clo? Mimochodom, všetci si dobre pamätáme, že na druhý deň po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA bola veľká demonštrácia proti nemu. Divné.

Problémy Európy sa však začali oveľa skôr. Už koncom roka 1943 a  začiatkom roka 1944 prebiehali veľké diskusie, ktoré sa skončili na konferencii v Bretton Woode. Na tejto konferencii USA navrhli vznik Medzinárodného monetárneho fondu. Vystúpil proti jeho princípom fungovania J. M. Keynes, otec súčasnej ekonomickej vedy. Odhadol jeho slabosti. Navrhol International Clearing Union. R. Lekachman píše: „Keynes nemal radosť z výsledku. MMF bol inferiórny nástroj, menej flexibilný a menej nápomocný dlžníkom ako jeho vlastný ICU.“ Dnes to už vieme všetci. Verím, že veľa čitateľov si všimlo, či už v televízii a či v denníkoch, úvahy, ktoré kritizujú MMF za jeho neblahé aktivity po celom svete.

Na Slovensku už viac ako dvadsať rokov narážame na veľkú nezamestnanosť, na protesty ľudí za vyššie mzdy či iné problémy, ba priam záhady. Kvári nás aj migrácia. Nechceme prijať kvóty, ktoré plánuje Brusel. Mňa najviac mrzí, že učitelia musia ísť do ulíc a bojovať za zvýšenie svojich platov. Pre mňa bol učiteľ vážený človek, vzdelanec – a dnes má jednu z najnižších miezd.

Nemôžem nepripomenúť článok z ekonomického časopisu Hospodárske rozhľady, z roku 1933. Na s. 82 uvádza výdavky rozpočtu za rok 1931. Aj vtedy ho už členili na kapitoly. Kapitola 1 bola kapitola „Prezident republiky“. Na osobné výdavky mal rozpočet 10 210 800 Kč a na vecné výdavky 8 882 000 Kč. Kapitola 2 boli „Zákonodarné zbory“ a  tam boli osobné výdavky 37 575 200 a  vecné výdavky boli 5 796 000 Kč. Kapitola 20 „Odpočivné a zaopatrovateľské“ mala osobné výdavky 932 348 000 Kč. Vecné neboli. Toto bola najvyššia položka. Kapitola 10 „Ministerstvo školstva“ – osobné výdavky vo výške 726 384 900 Kč. Bola to druhá najvyššia položka vo vtedajšom rozpočte. Vecné výdavky činili 284 181 100 Kč.

Verím, že čitateľ už z týchto niekoľkých čísel má dobrú predstavu o postavení učiteľa. A v tom istom časopise je článok Hospodárska situácia Slovenska od júna 1932 do konca roku 1932. Veľmi dobrá analýza. Mohli by sa z nej poučiť vládni ekonómovia SR dneška.

Nemôžem nespomenúť ešte článok toho istého časopisu z roku 1947. Jeho názov je Americké hospodárske problémy. Prvá veta sa začína takto: „Inflačné sily, ktoré dnes hýbu Spojenými štátmi...“

Vzdávam hold slovenským ekonómom, ktorí už dlhé roky patria medzi ekonomickú elitu, ako to práve ukázali tieto citáty. My sa však dnes hrdíme celebritami. Každý vie, akými.

Aby som nadviazal na spomenutý článok o USA, svoju krátku úvahu zakončím údajmi o stave ekonomiky USA po roku 2000. Ekonómovia dnes predovšetkým skúmajú stav rovnováhy v ekonomike. Vyjadrujú ju rovnicou: úspory mínus investície; príjmy vlády mínus výdavky vlády a netto export zahraničného obchodu.

A takéto sú konkrétne údaje:

(S – I) + (T – G) = (X – M).

2003: (10) + (– 530) = (– 520)

2006: (– 471) + (– 313) = (– 784)

2008: (– 30) + (– 707) = (– 737)

Samé mínusy! Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády USA a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. V roku 2008 boli „všetky tri misky“ ekonomickej váhy takpovediac vysypané do mora, v mínuse.

Aj naša vláda má od roku 1989 hlavne deficit rozpočtu a pritom na školstvo v pomernom vyjadrení nevydáva takú čiastku, akú som uviedol vyššie za rok 1931 (teda druhú najvyššiu).

Ekonomické zákony sa stali handrou v rukách politikov, nerešpektujú sa a tak blúdime... Pritom ľudí trápia nezaplatené účty, pôžičky, hypotéky, malé platy a penzie.

Jaroslav Husár

::

Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc. je popredný slovenský ekonóm.
Prečítajte si rozhovor s ním: Očakávania sa stali ilúziou.

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!