Ján Maršálek |
Kartografia verzus
politika
Keď som pred časom zachytil správy o tom,
že niektoré americké školy (v USA) začínajú používať mapy, na ktorých vidno
štáty sveta v iných proporciách, než na aké sme zvyknutí, pochytilo ma zlé
tušenie. Niežeby som sa obával revolúcie v kartografii, tušil som za tým
čosi horšie. A moje obavy sa naplnili.
Pravdou je, že na dvojrozmernej mape nie je
možné úplne presné zobrazenie trojrozmerného povrchu Zeme. O tomto
probléme sa vie. Napríklad pri klasickom valcovom zobrazení (zemský povrch je
premietnutý na valec a rozložený do roviny) dochádza k skresleniu
veľkosti plôch najmä v oblasti pólov, ale pretože sa tak vytvára pravouhlá
sieť poludníkov a rovnobežiek, je tento spôsob kartografickej projekcie
vhodný na navigáciu, čo bolo niekoľko storočí využívané.
Spôsobov mapového znázornenia je viacero.
Záleží na účele tej-ktorej mapy. Asi najviac používané a vo všeobecnosti
najvhodnejšie je Robinsonovo zobrazenie (alebo podobné) – mapa sveta so
zaoblenými okrajmi. O spôsoboch kartografického zobrazenia teda možno
viesť diskusiu, a to aj odbornú, ale v úvode článku spomenuté
rozhodnutie prejsť na iný typ máp má dôvody politické.
O čo ide?
Niekomu prekážajú mapy s valcovou
projekciou, pretože sa na nich „rozvinutý globálny sever zdá byť väčší ako
v skutočnosti“. Ďalšou komplikáciou je to, že prvé mapy na tomto princípe
vytvorili „európski kolonialisti“. Navyše, väčšina máp sveta je vycentrovaná na
nultý poludník, a ten prechádza hvezdárňou v Greenwichi. Výsledkom je
(hrôza pomyslieť!) „koloniálna perspektíva“ – v strede je Európa
a Afrika.
Horlivcom, ktorí razia cestu pokroku
a politickej korektnosti, spôsobuje veľký problém i to, že podľa
zaužívaného pravidla ja na mapách sever hore. Preto mapu obracajú. Otočená mapa,
ako hovoria, dáva viac krajín z chudobnejšej južnej pologule „na vrch
mapy, čím získavajú väčší význam“. Treba uznať: perfídnosť týchto bojovníkov za
lepší (farebný) svet nemá hraníc.
Pioniermi neomarxistickej kultúrnej revolúcie
vo vyučovaní zemepisu sú školskí činovníci z Bostonu. Tamojšie verejné
školy ako prvé ohlásili používanie nových máp, vychádzajúcich z takzvanej Petersonovej
projekcie (mimochodom, vymyslenej nedávno z ideologických pohnútok). Na
týchto mapách sú Spojené štáty a Európa menšie, relatívna veľkosť
jednotlivých krajín a kontinentov je síce ukázaná presnejšie, ale za cenu
značnej tvarovej deformácie. To však novodobých revolucionárov neodrádza. Ide
predsa o politický účinok, čím sa ani netaja. Ako vyplýva zo zverejnených informácií,
za rozhodnutím bostonských škôl, ktoré navštevuje väčšina žiakov
a študentov nebelošského pôvodu, je snaha potlačiť dominanciu „bielej
histórie“.
Čo na to povedať? Svet sa mení a mapy
tiež – a znova v tom majú prsty
politruci.
Ján Maršálek
Zdroje:
Päť máp, ktoré zmenia vaše vnímanie sveta (tech.sme.sk)
Neverte mapám sveta (fararik.blog.sme.sk)
Kartografická zobrazení (is.mendelu.cz)
Kartografia (Wikipédia)
Prechádzajú na mapy, kde sú USA a Európa
menšie (Katolícke noviny č. 22/2017)
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.