Kniha o znameniach konca

Wolfgang Baumroth: Potupenie kríža

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2016

Potupenie kríža (Scandalum crucis) je pútavý apokalyptický román o prenasledovaní Kristovej Cirkvi v čase diktatúry ateizmu. Hovorí o snahe úplne zničiť kresťanstvo a vieru v Boha, nastoliť vládu „rozumu“ a vybudovať spoločnosť založenú na popieraní všetkého duchovného. Zateizovanie sveta má byť dôsledné, každý odpor treba podľa strojcov nového poriadku zlomiť, v záujme víťazstva treba upustiť od „zlozvyku humanity“.

Autorom románu je Wolfgang Baumroth (1882–1955), vlastným menom Leopold Klima, sudetský Nemec, katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý sa zameriaval na nábožensko-politické témy. Písal poéziu, prózu i divadelné hry. 

Literárny pseudonym autora poukazuje na šumavskú obec Rothenbaum, z ktorej pochádzal (táto obec už neexistuje, v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola zrovnaná zo zemou, lebo sa nachádzala v hraničnom pásme, v blízkosti železnej opony). Po štúdiách a vysviacke bol kaplánom v Horšovskom Týne, neskôr sa stal spirituálom v českobudějovickom seminári a horšovskotýnskym arcidekanom. V roku 1941 bol zatknutý gestapom a odvlečený do koncentračného tábora v Dachau. Po roku ho prepustili, ale už nemohol pôsobiť v pastorácii. Pokoj do života mu nepriniesol ani koniec vojny. Ako Nemec musel odísť z rodného kraja, bol odsunutý do Bavorska, kde sa potom, napriek zdravotným problémom, znova venoval kňazskej službe. Zomrel v bavorskom Neukirchene.

Román Potupenie kríža vznikol v roku 1928. Vyšiel v nemčine a onedlho i v českom preklade (1930). Na Slovensku bol vydaný prvýkrát v roku 1944 a keďže sa stretol s veľkým záujmom čitateľov, nasledovali ďalšie vydania (1947, 1948, 1998, 2016). Pritom si možno všimnúť zaujímavé súvislosti (aj knihy majú svoje osudy!) – prvé slovenské vydanie spadá do nepokojných vojnových čias, po vojne sa stihli pripraviť ešte dve vydania, potom prišlo obdobie temna a až po polstoročí  sa román mohol znova dostať na pulty kníhkupectiev, no a najnovšie vydanie je v istom zmysle nostalgickým návratom (vydavateľstvo ho zaradilo do edície Retro).

O tom, ako bolo u nás toto Baumrothovo dielo prijaté, svedčí aj recenzia z pera pátra Akvinasa Gaburu, ktorá vyšla v revue pre duchovný život Smer č. 8/1944. Recenzent okrem iného napísal: „Baumrothov román načrtáva, ako asi budú vyzerať moderné katakomby, aká bude taktika prenasledovanej Cirkvi; jej životnosť, prúdiaca z nadzemských prameňov, ukáže sa vo všetkých okolnostiach a splodí hrdinské charaktery, ktoré svojou nadľudskosťou udivujú svet. Román odporúčame každému na utvrdenie a posilu pre dnešné krvavé časy.“

Dej románu sa odohráva vo svete, ktorý vyhovuje prízemným, prospechárskym, bezcharakterným a prispôsobivým ľuďom. Kresťania však trpia, musia sa skrývať, náboženstvo praktizujú v hlbokej ilegalite. Ostatné vierovyznania sa tu nespomínajú, tie akoby sa už vytratili zo sveta, jedine kresťanstvo žije a odoláva, je vskutku soľou zeme a kvasom, ktorý všetko prekvasí.

Po veľkej vojne nepriatelia Cirkvi zmietli z trónov kresťanských monarchov a skoro vo všetkých štátoch prevzali moc. Svoj vplyv postupne upevňovali, až sa im podarilo vytvoriť jednu svetovú ríšu s jednou vládou a parlamentom, s novým hlavným mestom Atea (mesto bez Boha). Boj proti náboženstvu silnel – náboženské symboly museli byť odstránené aj z domácností. Osobitne kruté bolo prenasledovanie duchovných, kňazstvo sa trestalo smrťou, na popravisku skončil aj hrdinský pápež...

Román prináša obrazy nenávisti a násilia, ale aj viery a statočnosti, nádeje a odhodlania. Autorove vízie sa zatiaľ nenaplnili, no viaceré momenty deja, viaceré myšlienky a motívy sú aj z hľadiska dnešného čitateľa živé a aktuálne. Svetová vláda, ako ju opisuje Baumroth, zrušila náboženské sviatky a zaviedla nové, napríklad Vianoce boli nahradené „Dňom lásky“. Štátna propaganda šírila klamstvá, zdôvodňujúc protináboženský boj záujmami ľudského pokroku. Po úplnom zničení „povery“ mal prísť „vek svetla, vek bez Boha“. My však vieme, že budovanie raja na zemi je skôr cestou do pekla.

Baumrothovo Potupenie kríža sa radí k dielam so špecifickým zameraním. Možno mu síce vyčítať schematickosť, tej sa však v takýchto prípadoch, keď ide o literárny nárys budúcnosti v globálnom meradle, zrejme nedá celkom vyhnúť. Kvalita tohto románu spočíva najmä v ideovom posolstve, ktoré je hlboko kresťanské a svojou principiálnosťou narúša falošné sebauspokojenie človeka modernej doby. V sekularizovanom prostredí znejú škandálne slová nasledovníkov Krista: „Nech si svet vonku popiera budúci život a nech si hľadá svoje nebo tu na zemi, my veríme vo vzkriesenie do života a sme pripravení zavrhnúť tento biedny pozemský život.“

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX.)

::

Recenzujeme dobré knihy:

Pochod smrti

Oduševňujúca kniha o Kristovi

Na krížnych cestách

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!