Budujme svoj život na pevných základoch

Ľudovít Košík

Súčasný projekt budovania Európy a sveta bez Boha nemôže obstáť

Na začiatku júla oslavujeme sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla) a sv. Benedikta (11. júla). Títo naši patróni, podobne ako Ježišovi apoštoli, nám majú i po stáročiach čo povedať. Vyorali hlbokú brázdu a položili základy nášho kresťanského, rodinného, kultúrneho, hospodárskeho i spoločenského života, na ktorých môžeme stavať a o ktoré sa môžeme opierať i v súčasnosti a iste aj v budúcnosti.

Oni netvorili iba v rovine rečí, ich skutky a ich život sú základom nielen kresťanskej identity, ale i národnej a európskej kultúry a myslenia. Oni prijali dôsledne Kristovo posolstvo a všetky sily venovali tomu, aby ho šírili v prostredí, v ktorom žili, všade  tam, kde boli poslaní. Tým, že zachovali správnu hierarchiu hodnôt, žili naplno heslo „Ora et labora“ – v rovine duchovnej, duševnej i telesnej – a takto učili žiť svojich žiakov i všetok ľud.

Treba nám rozvinúť pevný vzťah s Bohom, žiť intenzívnym duchovným životom, lebo on nám dal schopnosti, dary a talenty, z ktorých budeme vydávať počet, ako sme ich využili pre dobro jeho kráľovstva i našich blížnych. Duševný život je zameraný na budovanie vzťahov k iným ľuďom. Patrí sem rovina vzdelania, jazyka, kultúry, umenia, duševnej práce, ktorou im slúžime a ich obohacujeme.

Oblasť telesného života je každému jasná, ale človek nemôže žiť len v nej (porov. Rim 8, 5) a byť tak podobný zvieratám, ktoré nemajú rozum ani vôľu,  správať sa egoisticky, ubližovať a zotročovať iných. Práve tým, že rozvinieme naplno svoj duševný a duchovný rozmer, môžeme žiť naplno pre Boha a slúžiť iným. Ježiš hovoril o modlitbe, almužne, pôste. Tieto úkony nám pomáhajú správne sa orientovať.

Neviem si predstaviť rodinu, ktorá by fungovala na princípoch zisku, teda ani duchovná rodina, žiadne spoločenstvo nemôže tak fungovať. Každé spolužitie, ktoré stojí len na materializme, sa po určitom čase zrúti, nemá budúcnosť. Podobne ako sme boli svedkami zrútenia sa komunistického režimu, ktorý bol po desaťročia násilím vytváraný a držaný a narobil škody na prírode, v medziľudskom spolužití, spoločnosti, kultúre i hospodárstve, no najviac v ľudských srdciach, nemôže obstáť ani súčasný projekt budovania Európy a sveta bez Boha. Nemôže mať úspešnú budúcnosť, po krízach príde krach, ktorého dôsledky budú veľmi tvrdé nielen pre jeho strojcov a vykonávateľov a pre ich prisluhovačov, ale aj pre prírodu, spoločnosť a človeka. Pre nás všetkých.

Ilustračná snímka: PriestorNet

Každý sa rozhoduje, či bude žiť telesne, alebo telesne a duševne, alebo naplno v rovine telesnej, duševnej i duchovnej. A podľa toho bude rozosievať aj zberať úrodu. Naši európski patróni ponúkli jednotlivcom, spoločenstvám, národom i svetu model komplexného života a preto mali úspech – a prežila nielen spomienka na nich, ale aj ich projekty a posolstvo, ku ktorému sa mnohí hrdo hlásime aj dnes.

Môžeme sa pýtať, prečo každý totalitný režim priamou alebo skrytou formou popiera slobodu a likviduje náboženský život a bojuje proti nemu. Je to na zamyslenie. Skúsme si predstaviť život v spoločnosti, kde sa každý domáha svojich práv a výhod, ale odmieta plniť povinnosti a niesť zodpovednosť za svoje správanie. Nezažívame to?

Sme svedkami mnohých paradoxov. Ako rýchlo narástli stovky chrámov konzumu v posledných rokoch! Rast chrámov Božích i kultúrnych stánkov nemal podobné tempo. Zanikli mnohé vydavateľstvá a kníhkupectvá, ale pribudli miesta na naplnenie brucha a konzum alkoholu a prázdnej zábavy.

V bolesti sa rodí nový život a v obeti víťazstvo. Odkedy Ježiš poslal učeníkov: „Iďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium...“ (Mk 16,15) nie je pre žiadneho človeka žiadna dôležitejšia úloha a poverenie. Toto pochopili svätci: Cyril, Metod, Benedikt a mnohí iní v minulosti i súčasnosti – a títo majú aj budúcnosť.

Bez Boha nič nezmôžeme (porov. Jn 15, 5). Lebo tam, kde sa naplno a bohato žije v oblasti duchovnej a duševnej, tam rozkvitá i život telesný, materiálny, hospodársky... Ale tam, kde je najvyšším princípom telo a hmota, upadá nielen duchovný život a kultúra, ale prichádza bieda, problémy, úpadok, bolesti, trápenie, slzy a smrť.

Buďme nasledovníkmi svätého Cyrila a Metoda i Benedikta. Nech nám ich príklad svieti i v dnešnom svete i v dnešnej Cirkvi, aby sme svojej viere boli verní a dokázali ju odovzdávať v našom prostredí, osobitne tam, kde máme priamu zodpovednosť. Stavajme na pevných duchovných hodnotách, šírme vieru a kultúru a náš život bude obohatením nielen pre našich najbližších a súčasníkov ale pretrvá i do budúcnosti s nádejou na odmenu vo večnosti.

Čo odovzdajú ľudia, ktorí stavajú svoj život na materiálnych statkoch? Ak sa nenaučia službe a dávaniu, čomu naučia nasledujúce generácie? Duševná ani duchovná neutralita neexistuje. Alebo človek smeruje k Bohu, alebo padá do otroctva hriechu.

Jedine v Bohu je možné nájsť pravé šťastie. Generácie, ktoré prijali evanjelium hlásané našimi svätými vierozvestcami i Benediktom mali životnú múdrosť a dokázali naplno žiť pre Boha i ľudí.

Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!

Ľudovít Košík

::

Ďalšie články autora:

Arogancia bohatých

Dve výpovede, dva svety

Humanizmus bez Boha je proti človeku

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.